TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E. UPDATE No.5 Terça feira,dezembro 12, 2000

Tamanho: px
Começar a partir da página:

Download "TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E. UPDATE No.5 Terça feira,dezembro 12, 2000"

Transcrição

1 Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian maka kair/administra Fundu Depositariu ba Timor Lorosa e, hodi simu fundus hossi Governu rai-rai sira tuir mai hanesan: Australia, Finlandia, Irlandia, Japaun, Nova Zelandia, Noruega, Portugal, Reino Unido, Estados Unidos da América, Comissão Europeia nó mós Banku Mundial. UPDATE No.5 Terça feira,dezembro 12, 2000 Relatorio ida ne e hasai fulan ida dala ida, fo hatene kona ba actividades Trust Fund ba Timor Lorosa e,(tfet) hala o liu hossi Banku Mundial nia orgaun governador sira, conforme resultado nebe hetan iha encontro Doadores sira nian iha Tokio, iha Dezembro Multi-doadores sira TFET nian fo ajuda ossan atu reconstroe ho desenvolve fila fali actividades Ekonomia Timor Lorosa e nian, nebe prepara no fiscaliza tiha ona hossi Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian (ADB). Bancu Mundial hanessan Conselho de Administracao. ADB mak kair/kontrola projetus TFET nian hanessan hadi a estradas, Portos, be, telekomunikasaun ho electricidade, e, hamutuk ho Banku Mundial, responsabiliza ba projetus sira hossi sector Saude, Educasaun, Agrikultura, desenvolvimento sector privado ho haburas ema nia kapasidade iha area ekonomia nian. Banku Mundial ho ADB servisu hamutuk ba projetu desenvolvimento comunidade nian, hanessan fo ossan atu hala o projeto sira ne e. Actividades Trust Fund ne e, bazeia iha principios sira tuir mai ne e: Lider Timor Lorosa e sira fo sira nia partisipasaun ne e importante iha faze hot-hotu atu garante sustentabilidade ba programa rekonstrusaun nian. Prioridades TFET nian hari i liu housi Conselho Consultativo Nacional; sector kona ba plano ho projeitos nian sei prepara ho partisipasaun especialistas internasionais ho Timor oan sira. Kordenasaun Doadores importante atu garante aproximasaun estrategika no atu halakon tiha duplikasaun eh gap. Banku Mundial ho ADB suporta Administrasaun Transisional atu desenvolve plataforma sectores oioin, atu bele hetan ponto adisional ida a as liu iha rekonstrusaun ho desenvolvimento. Importante lalais, hanessan mos qualidade TFET hahu atu fo fundu gratis nebe maka fleksivel, katak atu fahe ajuda-lalais projeto ida nebe boot liu sektor nian komessa fahe tiha ona iha Marsu ho programa kona ba investimento longo prazo. 1. Status Financial (US$) TFET Promessa Recibos * Compromisso Despesa Novembro 166,440,000 68,290,000 84,390,000 21,978,802 Outubro 1 166,440,000 58,290,000 80,390,000 17,393,000 Mudansa 0 10,000,000 4,000,000 4,585,802 * Atu aumenta tan ba US$15 milhoens ne e, Portugal prepara ona US$35 milhoens iha nota Promissorio ida ba TFET. Ho tan valor balu atu taka conta sira nebe la tama iha TFET hanessan iha fu1an Dezembro loron 1, Iha ne e hamutuk ho ossan US$ 2.5 milhoens nebe destinado ba estradas,transportes,portos ho Electricidade sira nia projecto nebe sei hein atu hala o contrato, iha sector sira ne e. 2. Projetu nia Informasaun Projetu Timor Oan Hi it An Rasik (atu hametin Komunidade no Governu lokal) fo suporte ba eleisoens democraticas konselhus sucu nian atu bele hamoris akontabilidade no participasaun instituisoens lokal. Hossi konselhu sira, komunidade lokal sira simu subsidio atu reabilita infrastrutura bazika no komessa fali atividade ekonomia nian. Projetu ne e mos fatin ba komunidade sivil, riku-soin kultura nian ho grupu vulneradu sira, hanessan feto faluk sira ho oan kiak sira atu bele tama iha laran.(usd21.5 milhoens sei fo ba 2.5 nia laran, US$7 milhoens sei fo hanessan primeiru fundu tuir kontratu nebe hatan tiha ona.). Rezultadu : Bain hira hahú Projetu ida ne e, CEP fo suporte ba formasaun 417 sukus, konselhus de desenvolvimentu iha Distritus hotu.situasaun seguransa nebe foin lalais maka as uitoan, bainhira hala o

2 2 eleisaun conselho nian iha Postos tolu iha rai-ketan (fronteira) iha area Suai hanessan Fohoren, Fatululic ho Fatumean.Maibe, formasaun ba posto tolu ne e halo to o hotu iha fulan Novembro,nebe oras ne e hamutuk sub-distritu 60.Facilitadores sira simu knar atu hala o iha sub-distritos hotu, sei continua simu treino nafatin kona ba questoens oi-oin.excepto ba posto 3 Suai nian, sira seluk hetan ona ema hanessan facilitador.mane ida ho feto ida hossi aldeia ida-idak simu ona treinos atu bele sai hanessan facilitadores iha area hotu.membros conselho nian nafatin participa tuir treinos atu aumenta tan sira nia matenek, liuliu ba feto sira atu bele mos hola parte iha knar sira ne e.treino específico ida hala o tiha ona ho nia objectivo ida ne e nian. Ema sira kair ossan Projectos nian, hossi Distrito hoto hó mós Teknicos facilitador sira iha Distrito, simu ona treinos atu bele ba halo knar iha Distritus.Tuir fali sei hare ossan ba projeto sira hó nia explicasoens tecnicas balu.treinos atu prepara proporsal sira no mos servisu secretaria nian atu ajuda facilitador sira no mos membros conselho nian apresenta tiha ona hanessan preparasaun ba siklu tuir mai.auxílio ba siklu tuir mai sei boot liu nune e sei konta mos hó proporsal nebe hatama atu hala o actividades economia nia hodi bele haburas ossan iha postos.projecto ba Conselho de Posto 6 hetan ona aprovação no na in tolu seluk nebe hala o tiha ona desenbolsu kah gasta ona osan maka Tutuala, ho Baguia iha loron 29 fulan Novembro; Ermera iha loron 8 fulan Dezembro. Entrega manejamentu no administrasaun projecto nian ba ekipa Nasional ida Iha loron 23 de Novembro, grupo Timor oan ida simu knar atu kair administrasaun projeto kona ba atu hametin povu no governamentu lokal. Grupu ida ne e sei fo apoio ba facilitadores na in 90 distrito nian, no mos facilitadores na in 800 aldeia nian ho ida hanessan contador hodi hare distrito sira iha rai Timor laran tomak. CAA, ajuda hossi comunidade sira taci balu nian nebe uluk kair serbisu projeto ida ne e halo ona plano atu muda hodi entrega responsabilidade ba colega sira Timor oan, maibe tanba obstaculuos barak maka sira atravessa,liu-liu kona ba projectos nebe sei haksoit ba mai,iha país laran tomak, maka hodi halo programa entrega ida ne e tuir passos neneik. Wainhira hahú knar ida ne e ha u sempre admira ho entusiasmo ho integridade nebe povo ida ne e hola parte. Projetu sira hala o ho participasaun comunidade nian nabe maka as tebes.ida ne e hatudu katak projeto ida ne e sei la o ba oin ho sucesso. Lia fuan hossi Christopher Dureau, Staf e oras ne e hanessan ulun ba grupo ida ne e. Wainhira hahú projeto ETTA, projeto nebe iha Sra. Ana Pessoa, socio hossi Gabinete Administrasaun interna, nia tau matan ba. Sra Pessoa sempre fo nafatin animo ba projeto ida ne e, hahú iha loron nebe nia mos hola parte iha knar ida ne e, hodi fiar mos katak importante liu maka kapacidade atu kair serbisu,la os de it Timor oan maka kair racik. Ema barak hossi administrasaun grupo ida ne e serbisu tiha ona wainhira projeto ida ne e hahú. Timor oan sira hahú serbisu iha ne e, wainhira Programa CEP ne e moris.ami barak mak ajuda atu hari projeto ida ne e, hodi assiste to o nia sai boot e oin seluk. ( ) Ami nia grupo, aprende buat barak, simu tulun mos barak, e oras ne e ami pronto ona. lia fuan sira hossi Reinaldo Pereira Borges, Cordenador operasaun. Rosa Vong hanessan Lider suplente ba Grupo ne e, mos fo nia razaun hodi concorda katak kona aspectos tecnicos sira mos hala o tiha ona hori uluk kedas. Tamba ne e ami pronto atu continua programa ida ne e hodi ba oin. Plano Servisu nian :Iha fulan oin mai postos barak mak selecciona tiha ona ba actividades ba ciklu nebe tuir mai e barak atu hahu ona. Sei iha demora uitoan tanba festas natal nian, no mos tempo udan. Nune e mos actividades barak kona ba infra-estrutura sei hetan demora, maibe tempo udan ne e sei benefecia ba agricultura ho propostas ba Industria uma nian. Projetu atu halo moris servisu ba comunidade Dili, hamutuk ho UNDP, usa servisus publico intensivo atu halo moris servisu ba sira nebe kiak iha rai cidade, nune bele habadak tiha gap ema nebe servisu no ema nebe la serbisu. Projetu ne e atu ajuda komunidade hodi organiza limpeza no halakon tiha lixo iha Dili laran, liu-liu sira nebe sai hossi uma laran. (US$499,000 ba fulan lima laran). Resultadu : Projetu curtu prazu ida ne e la o hela iha komunidade na in sanulo nia laran no fo tiha ona servisu ba ema na in 3,584 desde fulan Marsu loron 30, nebe ba pagamento salario actual,selu tiha ona US$234,324 hanessan salario actual,nebe representa 86% ba salario tomak nebe selu tiha ona. Iha fulan ida ne e, ema servisu hossi grupo barak tulun iha servisus iha mercado central ho Becora,Stadion hodi hala o mos servisu saude publika nian iha area helicoptero nia tun fatin. Planu Servisu : Iha ona projecto katak ema na in 813 sei tama servisu molok actividades projetu nian hotu iha fulan ida ne e.

3 3 Violasaun contra feto sira,- papel Banco nia papel kona ba assunto ida ne e. Loron 16 hala o actividade contra violencia Gênero ida ne e nian [25 Nov. to o 10 Dez 2000] Secção Negocio ba Unidade hossi UNTAET ho Banco Mundial halo reunião ida hodi koalia kona ba Violencia contra feto iha Timor Loro Sa e e Doadores sira mos fo sira nia apoio. Iha reunião ida ne e, ema barak marca sira nia presença hanessan NGO lokal sira, Organisasaun feto sira nian, representantes ONU, Agências Desenvolvimento CivPol ho NGOS Internasional sira. Apresentasaun hossi Banco Mundial nia Coordinator iha regiao sira no lider ba grupo CEP Gillian Brown, discute kona ba parte importante hare hossi religiao, hahalok tradicional hanessan barlaki ho poligamia, no acesso ba educasaun hossi papel feto sira nian iha sociedade Timor Lorosae. Participantes sira hamutuk iha neon atu defende feto sira iha sociedade liu-liu kona ba desigualdade, uso da forca hodi hassoru feto sira liu-liu hossi uma laran. Grupo ne e recomenda ba Banco Mundial atu hanoin buat ruma kona ba assunto ida ne e, atu halakon desigualdade e fo kbit ba feto sira nia posisaun. Hanessan exemplo fo educa hodi fo mos coragem ba feto oan sira atu sira bele hetan autorizasaun economica, liu-liu feto sira nebe hela dok hossi vila ka cidade. Recomendasaun seluk tan maka tenqui iha lei ida hodi defende feto sira; campanha consciencia publica; treinos atu ema bele servisu hatene cuidado saude, e professores sira tenqui reconhece fo sai assunto ida ne e; fo apoio ba NGO local sira atu sira mos bele fo tulun iha servisu ida ne e; servico mos ho sira nebe violencia nia hun.evaluasaun servisu ida ne e nia sei hala o iha tinan foun liu tiha Projetu emergencia nian atu rehabilita infrastruturas (estradas, portos ho central electricidade nian) iha tina ida ho balu nia laran sei hala o vigamentos sector nian. (USD29.8 milhao liu fali ba tinan 1,5, ho USD27,8 tuir data nebe simu kona acordo de concessao). Projecto ida ne e sei mobiliza ema no mos sira contrato na in sira internacionais atu hala o servico hodi loke fatin ba grupos comunidade nian atu bele participa iha actividades sira hanrssan servico estrada.. Projecto ida ne e mos sei apoia restabelecimento controle institucional rede estrada nian. Resultadu: Estrada Hahu tiha ona contra 5 iha nivel internacional iha Junho 2000, hanessan continuasaun hossi projeto sira emergencia nian. Projecto ida ne e, sei continua atu hadi a servisus uluk nian, manutensaun reserva nian no mos fo kbiit ba rede principal iha condisaun ida rasoavel. Completa tiha ona contratos nebe hadiak estradas sira iha Baucau, Viqueque no Manatuto iha Natarbora.Contrato na in sira nebe kair serbisu iha Oekussi, serbisu hodi hein deit ona tempo contrato atu remata. Sei tau contratos alternativos iha fatin sira nebe servisu seidauk hotu atu bele remata servisu sira ne e.contrato sira nebe halo kona ba atu hadiak estradas sira Maubisse, Same Maliana no Zumalai sei hanaruk tan tempo tanba situasaun seguransa nian. Hein atu remata contrato sira ne e iha fulan Dezembro klaran.total despesa ba contrato lima ne e hamutuk besik dollar tokon $3.7. Tuir distinsaun iha prequalificasaun nebe permite atu hatene ema contrato na in sira iha servisu civis bele preve andamento programa nian iha hadia deit ho manutensaun ofertas sira sei loke ba contrato 11 nebe usa esquema ida ne e durante fulan Novembro ho programa rolante hossi convites no ofertas adicionais.prazo final ba prequalificasaun maka 31 Janeiro Ho ajuda ADB TA 3401-ETM,identifica tiha ona prioridades ba servisu sira atu hala o maka rehabilitasaun pontes ho estradas principais. Portos : Terceira cabina completa tiha ona molok tempo consulta. Sei aumenta tan carga nebe bele controla capacidade Porto nian, ba ida ne e sei gasta tan ossan to o $266,112. Central electrica Consulta ona ho ema nebe atu halo inspeccao ba sentral eletriku rural nebe hamutuk iha 21. Servisu sira sei hala o hodi buka mos planus especificos ho documentos atu rehabilita ou troca fali centrais electricas liu-liu sira nebe iha area fronteira.inspecsoes sira halo hotu tiha ona iha fulan Novembro nia laran, e nia resultados, agora sei halo hela analise, e documentos de obtensaun UMA mak prepara hela atu seleciona consultores hossi empresa internasional ba desenvolvimento utilizasaun ho nia sistema administrasaun financeira.servisu ida ne e requere estabelecimento de metros enquanto hala o sistemas, contas nebe inclui indicadores desempenho ossan nian, objectivos, registros, ho demonstrasoens financeiras hamutuk ho treinos iha area ida-idak. PMU buka dadaun apoio direito ba gerentes hossi sector financeira atu assegura sucesso metro programa instalasaun nian.programa ida ne e atu halo instalasoens de 3000 metros ba necessidades domesticas iha 31 de Janeiro Nune e sei facilita colecsaun renda consumidor sira nian. Planu Servisu : Estradas PMU identifica tiha ona reparasoens nebe hala o dadaun ho servisu permanente ba execusaun contrato nebe sei hala o bain hira hala o ona tender entre sira nebe tuir prequalificasaun. Sei selecciona servisu ho contratus sira atu bele fo oportunidade ba contrato na in sira ema rai na in.(liu-liu sira nebe hetan valor iha # nia okos) hanessan mos contrato boot sira nebe sei hetan exigencia maka as liu iha servisu sei fo ba ema sira experiente liu. Ossan ho total de US$10

4 4 milhoens sei usa ba contrato sira ne e ho sira nebe sei halo iha fins de 2001.Engenheiros na in 4/Treinadores regiao nian comprometido tiha ona e sira sei mobiliza iha dezembro 2000 atu hare manutensaun estradas hodi mos hadi ak manutensaun estrada institucional iha regioens locais ho contraentes.atu preve ema ho capacidade hodi fo resposta ba emergencias iha Departamento Infraestrutura nian, sei hala o contratos ba emergencias no halos ho lalais servisus nebe hossi base exige. Sei hahu ho tau administradores Distritu Ermera, Ainaro ho Suai atu selu servisus sira no mos hodi fo apoio ba actividades PKF nian iha rehabilitasaun dalan sira nebe principal iha distritus sira ne e. Perticularmente fundos sei fo mos atu apoia PKF nia manutensaun iha rehabilitasaun estradas nebe hala iha Dili ba Ainaro, Zumalai to o Suai. Programe ida ne e halo parte iha planeamento estrategico ba manutensaun estradas nian iha 2000/2001 tanba tempo udan sei sein to o fulan Maio Contratos sei fo mos ba rehabilitasaun sira nebe considerado hassan emergencia tebes nebe conta atu remata iha dezenbro tinan Portos :Reparos sei halo dadauk ona molok tempo udan iha timor laran tomak.ida ne e sei hala o ba oin nafatin to o tinan 2001 remata. Consultor sira hamutuk hanoin ona inspecsaun ho avaliasaun ida ba cais Dili. Servisu ida ne e sei hala o iha 2001 fulan Janeiro. Central Electrica Servisus Consultor sei fo kbiit ba administrasaun ossan nian kona ba sector electricidade. Sei fo tempo ba sira meses atu estuda e sei hahu iha Janeiro 2001 ho nia custo nebe bele to o $800,000.Sei halo mos concerto atu liga e restabelece linhas distribuisaun nian iha fatin barak. Provisaun ida halo ba deit ida ne e no valor de $ Contratos sira ne e sei hala o iha Projetu ba Empreza Ki ik sira. (SEP) Iha nia objectivo atu hamoris ekonomia lokal no hamosu serviso hatutan liu hosi linha kredito komersial. SEP mos sei fo kontribuisaun atu haboot sistema administrasaun kona ba rai no riku soin seluk, no mos atu fotu kapasidades iha sectores privadas iha Timor Lorosa e laran (US$4.85 milhoens ). Resultadus: Banco Nacional Ultramarino (BNU) aprova tiha ona osan dollar tokon US$2.26 hossi osan tokon US$4 nebe elementu SEP nian bele uza atu halo credito. Hossi total ida ne e, US$1.25 milhoens ema na in 226 foti ona hanessan credito, hossi ema sira ne e iha feto 17 por cento. Standar credito nian maka US$10,000. Credito namkari iha distrito hotu hodi hala o actividades economicas, nebe liu 15 sectores economicas. Porsaun boot liu maka ba sira nebe hala o iha sector transporte nian, tuir fali empresas produtivas. Calcula ona katak moris tan ona 970 servisu foun Desembolsu fundos programado ona atu bele completa iha fulan haat uluk tinan SEP sei haruka ema nebe iha capacidade atu fo treino ba povo sira nebe kair negocio/fila liman.durante primeiro quarto tinan Preparasaun ba treino ida ne e besik ona atu hotu. Website ida lanca ona ba projeto tiha ona resultados kona ba estudus rai nian ho administrasaun propriedade hossi UNCHS iha fulan Setembro. Planu Servisu : Despesas Fundu ba Credito iha ona US$4 milhoens,nebe sira processa ho lalais, Ha hu entrega ona kona ba treino ba empresas ki ik sira nebe programa ona ba primeiro quarto de CY Tender ba survey inicial ba Desenvolvimento centro emprezarial (BDCs)nebe sei buka atu remata iha primeira quinzena tinan Programa Reabilitasaun ho Desenvolvimentu iha Sector Saude nian, fó suporte ba Sector Saude nian hodi hadi a nó mós tau fila fali equipamentu/sasan sira nebé facilita servisu Saude, no mós desenvolvimentu tuir Nasaun ne e nia plano no sistema. (US$38 milhoens ba tinan tolu, US$12.7 milhoens hanessan subsidio nebe hetan ona akordu ba dala uluk). Resultadu :Distritu nia planu iha Saude (DHPs) Hotu tiha ona iha fulan Setembro planu Saude ninian (DHPs) ba Distritu hotu, dok hossi Dili embora, primeira fase clinica autonoma (AMS) hotu ona e negociasoens halo fali contrato ba administrasaun ho administrasaun sistema AMS nian. 25 centro saude hahu mos ona ho pesquisas locais. Avaliasaun fisica ida ba instalasoens saude nian hotu inclui mos ho DHPs nebe ajuda atu confirma prioridades ba reconstrusaun ba nivel distrito nian. Processo atu tau comunicasaun radio sei continua nafatin. Motor roda rua to o 130 usa ona ba clinicas moveis tuir registos nebe halo. Iha Dili. Caminhaun ida atu usa hodi fahe ai-moruk ho tan ambulancia tolu to o tiha ona, e sei sosa tan ambulancia lima ho carreta 4wd atu aumenta tan ba iha team saude nian, hossi distritu. Professionais servisu saude nian hetan treinos ba instituisoes hanessan ba centro nasional educasaun e saude. Actividades sira ne e hala o ona iha Lahane no mos complexo ida sei hadi ak iha Comoro nebe

5 5 foun e hahu halo ho apoio hossi IMC. Primeira volta kona ba imunizasaun polio hodi mos fahe vitamina UNS halko hotu tiha ona ho ajuda hossi consultores na'in 6 hossi Brasil nian. Hossi colaborasaun entre Divisaun servisu saude nian, administrasaun distrito, funcionarios saude no mos voluntarios sira hossi Igreja, NGOs oi-oin, PKF, CivPol resulta 80,000 labarik mak simu imunizasaun. Halo hotu tiha ona preparasaun atu recruta ema sira pessoal saude nian besil ema 100. Servisu kona ba desenvolvimento politica saude nian continua nafatin ho desenhos documentos kona ba opsoens politica iha saude nebe financia hanessan papel sector privado. Hanoin ona mos kona ba prevensaun STDs hanessan mos HIV/AIDS, nebe hetan desenvolvimento hossi team rua hossi consultores visitantes sira. Estrategia nebe hatene hanessan moras labarik nian mos tama ona ho apoio hossi QUEM iha fulan Novembro. Missao supervisaun hossi doador sira Lori ho atu halo revisaun planos de accao nebe desenvolve ona maibe la tama hossi loron 10 to o 22 Novembro Planu servisu nian : Iha semana rua oin, fulan Dezembro sei halo segunda campanha Nasional kona ba imunizasaun. Recrutamento sei hala o ho anucio ba ema na in 600 iha fulan dezembro hahu. Aplicasoens sei hatama molok tinan 2000 remata e recrutamentu ba maioria funcionarios saude nian sei completa iha fulan Fevereiro.Hanessan mos ba staff ex-patriados sei tau hamutuk DHS iha fulan Dezenbro. Hossi 14 secsoens iha central DHS sei completa plano servisu ba Janeiro to o Junho 2001.Hossi primeira serie relatorio trimestral ho implementasaun DHPs nian sei hahu processo ida atu hare hodi assegura cobertura diak liu ho qualidade servisu nian. Plano ida kona ba apoio atu hetan resposta imediata e a longo prazo kona moras oral/nehan sei precisa atu koalia ho AusAid, maibe sei laran metin atu bele hala o iha tinan Servisu sira la o dadauk ona ba oin, iha desenvolvimento politica consultas kona ba assuntos de politica. Difinisaun pacote basico servicos kona ba diretrizes treinos nian no mos materiais la o nafatin ba oin.sei prepara mos apoio tecnico kona ba servisus laboratorio nian, saude ambiental controla moras no mos vector nia moris. Servisu sei continua nafatin ba oin. Hospital ida precisa avaliasaun sei administra tuir assuntos nebe sei decide iha Dezembro laran. Servisu sei desenvolve mos iha supervisaun kona ba construsaun centros saude nian. Modelo ida sei halo iha Dili iha primeiro trimestre tinan Servisu ne e sei hotu tuir programa hossi AMS AMS nia companhia sei hahu ho operasaun kona ba administrasaun. DHS sei assegura administrasaun Farmacia nian nebe sei tuir partida NGO Nian. Nia programa atu remata mak iha fulan Novembro.Sei intensifica esforsos atu tau estudantes medicos tuir fali escola hodi sei halo sira nia estagio iha Timor Lorosa e. Inbventario ida kona ba equipamento medico nebe sei hetan ba instalasoens hot-hotu. Projetu Rehabilitasaun ho desenvolvimentu Agrikultura nian, iha objectivo atu buka hetan fali riku soin sira hanessan hakiak animal, irrigasaun ho infrastrutura rural. (US$20.7 milhoens ba tinan 3, US$6.8 milhoens hanessan donativo tuir akordu ba dala uluk.) Resultadus :Hahu ona campanha ba vacina iha loron 23 Outubro Iha Distritos 8, Aileu, Ainaro, Baucau, Bobonaro, Ermera, Manufahi, Lautem, ho Viqueque. ema na in 119 atu vacina, contratu tiha ona. 69,868 doses to o ona iha Dili nebe fahe tiha balu 40,650 ba distritos. Motor 16 atu veterinario sira usa iha distrito durante campanha vacinasaun, fahe tiha ona. 11 Novembro karau liu ulun 32,123 simu ona vacinas 37,745 karau timur. Servisu hamutuk ho Divisaun saude nian projeto ne sei conta to o EUA$5,000 nebe sei hodi hadi a mos fatin oho karau nian iha Dili.Manual de operasaun ba Agricultura Piloto sei hakerek. Identifica ona uma sira iha Viqueque, Bobonaro ho Lautem atu saiu anfitriao ba centro tolu uluk nian, e autoriza mos ofertas lokais atu reabilita. PMU simu ona 26,000 materiais atu serviso ho liman nian e hato o ona ba NGO tolu atu fahe. Lista beneficiarios kona ba distribuisaun ferramenta sira ne e mai hossi distrito 4 maibe sei hato o ba hot-hotu. Assina tiha ho UNOPS iha loron 9 dezembro atu sosa karau Bali nian ho 1,000 karau timur. Rehabilitasaun Irrigasaun Comoro nian hotu ona 60% lolos tenqui hotu iha fulan Novembro. Estradas hadi a ona, hahu iha Mauana. Estuda ona atu hadi a sistema irrigasaun hanessan mos hala o ona negocio, nebe sei hahu iha Novembro. Planu Servisu : Campanha ba vacina sei continua durante fulan Dezembro NGOs sira hanessan Lokal ho Internasional contratado hotu ona atu hala o mos Informasaun kona ba Programa Agrikultura ninia campanha. Conforme conselho hossi team Social, Projecto ne e wain hira remata sei hala o distribuisaun kona ba Sasan sira hanessan material ba uma ho material ba ema badaen liman sira.

6 6 Projetu Emerjencia Escola (ESRP) katak primeira fase sistema escola nian atu revitaliza Programa educasaun nian atu lori Timor lorosa e ba campo educacional nebe boot liu. ESRP mos iha fundus atu hadia k escolas sira nebe aat, no mos atu halo escola foun. Projetu ida ne e hala o servisu hamutuk ho UNICEF nebe kair ossan atu hadiak escolas sira iha Timor Lorosa e nebe uma kakuluk aat.(akordu ba dala uluk kona ba donativu mak US$13.9 milhoens nebe sei sa e tan iha tinan rua ka tolu) Resultadus : Liu 1 milhaun de Livrus ho Bahasa Indonesia ( 2/3 hossi livrus sira ne e sei buka dadauk) hanessan mos 44,000 livrus textos ho Português to o tiha ona e hala o tiha ona disribuisaun iha País laran. Sei hein tan 54,000 livros portugueses sei hein hela atu to o tan iha fulan Dezembro klaran e ba 1 grau ho 2 tuir quadro Finlandia em 2001 iha fulan Janeiro klaran. 599 metros cúbicos madeira (aikabelak) 1056 toneladas cimento, 150 materiais hakerek nian motor 24 atu apoia team engenheiros lokal to o ona e oras ne e usa ona iha reconstrusaun ba 150 escolas iha timor laran tomak nebe assina tiha ona. Material lokal nebe bele ajuda tan hetan ona. Assina ona mos contrato Nasional atu sossa 5,000 jogos mobilia nian ba salas de aula e anuncia ona kona ba provisaun atu aumenta tan professores local e mobilia ba estudantes. Fo sai iha loron 19 de Outubro Hein mos katak 1/3 hossi mobiliarios sira ne e, sei kontratu ho fabricas lokais. Campanha mos sei hala o hossi Media atu informa ba populasaun kona educasaun ho implementasaun projectu sira. Team ida nebe atu tau matan ba projecto sira ne halo ona revisaun ida iha fulan Novembro klaran.relatorio geral ida kona ba servisu sira ne e hotu hodi fo mos recomendasoens, besik atu hotu ona. Planu Servisu : Aprovasaun final kona ba plano educasionalk atu hari fali escolas foun, hein atu remata iha fulan Dezembro molok atu remata. Identifica tiha ona lokal 4 Maliana, Memo, Manatuto ho Baucau Construcoes sira hein hela atu hahu iha tinan 2001 fulan Janeiro. Projeto ne e sei halo hotu rehabilitasaun ba escolas sira hodi apronta mobilia ba 2,100 salas de aula, iha fulan Março. Projetu Rehabilitasaun abastecimentu Bé nian ho nia objetivu atu buka serve povo Timor Lorosa e hotu iha abastecimentu Bé, no mos hare /serve, kona ba medidas sanitárias, (1) prepara assistência iha rehabilitasaun abastecimentu Bé nian hó Infrastruturas Sanitárias; (2) hodi halo moris fila fali ema hó matenek/capacidade atu kair no halo konta abastecimentu Bé hó Infrastrutura Sanitária.(US$4.5 milhoens ba tinan rua, nebe US$4.5 milhoens ne e iha akordu donativu ida) Resultadu : Planu atu aumenta tan Funcionarios Timor oan, ho tan Desenvolvimento Comunidade nian no mos Conselheiro ho Assistente Administrasaun sei iha hela processo. Repartisaun sira Distrito nian hala o ba oin nafatin e sei haruka karreta atu ajuda sira nia servisu iha abastecimento Bé, ba Distrito ida ne e.iha consulta ida ho WSS e Staff Timor oan no mos ema sira nebe servisu hamutuk, sei tur hamutuk hodi harí sitema ida ba iha fiscalizasaun servisu sira. Esquema ida kona ba Programa ba ba implementasaun Documento nian (PID) ba sector ne e, prepara tiha ona. Planu servisu: Esquema strategica ida kona ba menegement ho Investimento servisu (SMIF) ba sector ida ne e sei prepara iha fulan Novembro tinan 2000.Sistema abastecimento bé iha cidades Distritos nian sei hadiak no reabilita wainhira halo tiha coordenasaun ho programas bilaterais nebe oras ne e hala o operasaun hela iha cidades sira ne e. Pontos fracos kona ba abastecimento be, iha fatin ki ik oan comunidade sira nian sei hetan rehabilitasaun, nebe sei usa NGOs lokal ho Internasional. SMIF sei hatudu ida nebe mak iha prioridade WSS ninia intervensaun iha servisu ida ne e, durante tinan rua, hahu hossi fulan Janeiro Projectos ba Desenvolvimento Desenvolvimento Projetu Microfinancial. Nia objektivu atu ajuda halo menos ema kiak iha rai Timor Lorosa e. Nia sei ajuda ho facilidades ba comunidade sira atu bele hetan fila fali riku-soin balu hossi servisu to os nian no balu la ós hossi to os. Objetivo Projeto nian maka : (i) Ajuda foti ema nebe kiak sira hanessan hanorin sira atu implementa oin sa hetan riku soin ruma ba sira moris aban bain rua; (ii) rehabilita, fo tan kibiit atu halo Coperativas; e (iii) estabelece valor ossan hossi banku atu providencia sira nia knar hodi hetan kbiit atu ema kiak oan sira ne e bele kair empresas ki ik ruma. Projeto ida ne e iha componentes tolu: (i) Instituisaun ida, nebe hambrik ho kbiit; (ii) Ossan ba actividades empresas ki ik oan; ho (iii)administrasaun projetu nian. (US$7.72 milhoens, ho US$4.0 milhoens ba akordu dadiva uluk

7 nian). Apreciasaun ba projeto ida ne e halo tiha ona iha fulan Setembro Akordu Ne e assina tiha ona iha loro 2 fulan Dezembro Projeto ida ne e hein atu komesa iha janeiro tinan CEP II: Siklu rua Projetu Timor Oan Hi it An Rasik no Guvernu Lokal prepara hela, ho negosiasaun orariu ba semana rua tuirmai fulan Otubru nian. Nia iha componente foun sira atu fo tulun ba radio local nebe hetan apreciasaun ona e sira sei hahu ona ho Ciclu ida ne e. Componentes sira ne e sei fo tulun mos ba radio UNTAET estasoens Distrito nian.,servisu hamutuk ho jornalistas nebe potenciais, chefes ho tecnicos, e ajuda estabelece estasaun radio comunidade nian wainhira eleisaun nasional hotu ona. CEP II sei nafatin tulun autoridade sira, tulun osan ba konsellu lokal, no aktividade kultural nian iha projetu uluk liu nian, maibe mos hakarak atu iha komponenti ba radiu komunidade, no tulun ba orfonatu no faluk sira. SEP II:Avaliasaun : Missaun ida atu halo Pre-evaluasaun mai iha Outubro, tinan 2000.atu prepara halo atu hatutan programa Prepara ona planu ida atu hari desenvolvimento tuir objectivo no preparado ba iniciativas cruciais nebe mosu, SEP I Tulun empresta programa kona ba Desenvolvimento no mos desenvolvimento iha empresas. Coordenasaun ho Doadores sira sei continua e missaun ida atu hala o servisu hamutuk sei hahu iha fulan fevereiro 2001.Negociasoens entre Banku ho UNTAET/ETTA kona ba SEP II marca ona ba fevereiro Koordinasaun Aktividade Konaba hasoru malu regular husi duador sira depois de Toquio (1999 de Dezembro) e iha Lisboa (2000 de Junho) Reuniaun Doador sira nian, Lider sira hossi Timor Lorosa e ho instituisoens de Desenvolvimento bilateral lian tuir malu iha Bruxelas iha loron 4-6 fulan Dezembro atu halo revisaun ida kona ba reconstrusaun ho programas sira desenvolvimento nian iha conjuntura critica ida transisaun Timor Oriental ba nia Independência. Doador sira discute kona ba transisaun politica entrega de poder administrasaun publica no mos finansa publico maka as ho programa desenvolvimento nian. Hein liu tiha tinan 500 mosu duni Independencia ba Timor Lorosa e. Ami tau duni hanessan meta ida atu hetan independencia iha final tinan 2001 nebe hetan duni apoio iha reunioens sira comunidade internacional Dr. Ramos Horta nia lia fuan, Laureado Premio Nobel da Paz, Vice-presidente CNRT nian e membro gabinete Governo transisaun Timor nian. Doador sira fo apoio ba horario proposto ba transisaun politica e sira hein atu discute kona planos ho detalhe liu, iha tempo sira tuir mai iha tinan Ema sira importante iha reuniaun ne e mak Sergio Vieira de Mello hanessan representante ONU nian Vicepresidente Banco Mundial nian Asia Oriental no Pacifico, Jemal-ud-estrondo Kassum, nebe acentua katak reuniaun ida ne e di ak tebes buka haka as-an iha reconstrusaun poste conflito sira hodi apresenta mos aproximasaun integrada ida ba transisaun politica,economica, social ho administrativa iha Timor Lorosa e. Sessaun kona ba administrasaun publica Sra. Ana Pessoa, membro gabinete administrasaun interna nian hatete sai katak tem que recruta lalais ema atu kair administrasaun civil, nune e mos nia fo sai sasan sira nebe sei precisa ba processo recrutamento nian ne e. Precisa equilibrio/tetu ho capacidade forte atu hari nune e mos buka taka dalan ba corrupsaun. Revisaun ida kona ba salarios ho graus iha administrasaun civil, tem que completa ona molok tinan 2001 fulan marco tama. Sei critico uitoan atu hadi ak funcionarios senior sira nia salario atu sai sustentavel. Doadores sira acentua katak necessidade atu transfere ho lalais posisaun sira administrativas ba Timor oan. Ida ne e mos sei bele ajuda halo di ak liu tan kona ba sustentabilidade ho propriedade Timor oan nian iha TFET ho projectos bilaterais. Esforsus sira kona ba atu rekonstroe iha sectores fundamentais discute hamutuk iha sessaun ida nebe Banco Mundial mak kair ulun ho ADB nebe, tuir apresentasaun ida hossi Emilia Pires, ulun ba Planeamento Nasional hossi ETTA. Sra. Cais fo sai katak tamba reuniaun doador sira iha Lisboa ami hare acelerasaun ida iha programa Desenvolvimento nebe hala o ho TFET. Iha ne e inclue mos coordenasaun ajuda, bain hira hare ba moris rural nian, desenvolvimento iha comunicasaun ho consulta. Comentario hossi representante doador sira nian kona ba atu cobre necessidade hodi hadiak prioridades intersectoral, halo planos departamentos nian nebe ho detalhe ba sector principais sira, e fo kbiit ba missoens nebe halo avaliasaun sectoral hanessan transporte ida belr ajuda coordenasaun. Kona sessaun

8 8 finansas publiku nian, doadores sira contente hodi elogia posisaun fiscal nebe iha lider timor oan sira nia responsabilidade. Iha reuniaun preliminar ida, hola parte hotu doadores sira ba TFET, nebe nia fo sai actividades sira nebe atu hala o iha tinan 2001, hossi janeiro to o junho. Participantes sira expressa avaliasaun progresso hala o iha junho. Ossan ba sector infra-estrutura a longo prazo hanessan foku ida partikular iha reuniaun ida ne e, ho comentario hossi doador sira kona ba buat barak mak tenqui evita liu-liu iha financiamento. Importante tebes iha consulta ho segmentos hotu sociedade nian, hanessan mos NGOs internasional, nebe iha capacidade iha construsaun tenqui mos hola parte iha discusaun sira ho NGO lokal molok atu hahu loke reunioens formais. Reuniaun doador sira nian hanessan uma nain maka Comunidade Europeia, ho Comissario Relasoens Externas Chris Patten nebe loke sessaun hodi fo cumprimentos de boas-vindas e taka hossi Comissario Ajuda ho Desenvolvimento de Filantropo Poul Nielson. Ha u haksolok tanba ohin iha reuniaun ida ne e ha u hare ema hotu nebe kair desenvolvimento Timor Lorosa e mai hamutuk iha reuniaun ida ne e hodi trasa dalan ba Independencia nebe hein kleur ona. Ho Comunidade Internasional nia ajuda nafatin, ha u fiar metin katak Timor sei hambrik los ho nia desenvolvimento. Poul Nielson nia lia fuan, Comissario ba Desenvolvimento e ajuda Humanitaria iha Comissaun Europeia nia laran bain hira nia taka reuniaun ida ne e. Doador sira resolve atu halo reuniaun informal ida iha Dili entre Janeiro ho Junho 2001 hodi hare fali kona ba desenvolvimento hala o iha Timor nebe apresenta iha Bruxelas. Orariu Missaun Nian Programa Tempo Bé hó Sanitário Dezembru loron 14 Projetu atu halo moris servisu ba comunidade Dili Janeiro Projectu ba empresa ki ik sira Janeiro - Fevereiro Projecti Timor Oan Hiit an rasik Janeiro/Fevereiro Educasaun Marsu Agrikultura Marsu loron 14 Saude Abril 15 Maiu Too Ba Komunidade Obtensaun hahalok aat hgadook-an hossi Corrupsaun- iha loron fulan Novembro, Michael Richards, ulun ba Banco Mundial Fraude e unidade de Corrupsaun ba Asia Oriental, ho Raul Rai Sur, hossi escritorio UNTAET nian, hala o tiha Seminario ida iha Dili nabe koalia kona ba oin sa hadook an hossi corrupsaun no mos atu hala o projeto sira.hanessan convidados mak agencia sira kona ba desenvolvimento ho Projeto Administrasaun Unidade discute kona ba processo oin sa iha Timor buka atu halakon corrupsaun e revisaun atu controla corrupsaun nebe instituisoens governo nian ho NGO sira usa. Iniciativa ida ne e ema ida mak hatene kona ba Banco Mundial no UNTAET-CPA concorda ho Unidades administrasaun Projeto nian iha loron16 Novembro 2000 iha procedimentos nebe halo lalais hodi hetan TFET hossi materiais, servisus nebe aplicavel iha rede servisu UNTAET nian, Banco Mundial nia regulamento. Conferencia IT nian ba dala uluk iha Timor Loro Sa e Iha 5 Dezembro 2000 UNDP ho Banco Mundial hamutuk halo Conferencia IT iha Timos Lorosa e. Forum ida ne e prepara ona plataforma ba discusaun entre agencias desenvolvimento nian, Administrasaun transisional ONU nian iha Timor (ITPT) ho comunidade NGO ho ida-idak nia status no areas IT desenvolvimento nian iha territorio laran. Cisco- APDIP ho nia rede servisu e programas nebe suscetivel hanessan complementar hodi buka atu loke fila fali Universidade Timor Loro Sa e nian e oferece mos oportunidade ba benefeciarios balu atu bele estuda tan. Forum ne e acentua mos importante tebes katak loke tan dialogo entre socios nebe estabelecido hossi IT hanessan Comissaun organizadora ITPT (Posto Telecomunicasaun e Informatica) ho UNDP hanessan secretariado.

9 9 6. Recibus hó Compromissus TFET nian TABELA 5. RECIBUS TFET NIAN, NOVEMBRU 1 RECIBUS TFET NIAN OSSAN PROMESSAS NOTAS DOADOR US$ milhoens US$ milhoens Japan 14.1 Australia 10.9 WB 10.0 União Europeia 7.6 Portugal UK 4.5 Japan PCF 2.0 Finlandia 1.5 Noruega 1.0 USA 0.5 IDA PCF 0.4 Irlanda 0.4 Nova Zelandia 0.4 TOTAL TABELA 6. COMPROMETIDO HO TFET, NOVEMBRU 1 COMPROMETIDO HO TFET PROJETUS HO PROGRAMAS US$ milhoens Fo kbiit ba comunidade 9.0 Hakiak servisu ba comunidade 0.5 Empresas ki ik sira 4.8 Educasaun: Revitalizasaun ba Sistema escolas 13.9 Rehabilitasaun Infrastruturas 27.8 Rehabilitasaun ho desenvolvimentu ba sector Saude 12.7 Rehabilitasaun ho desenvolvimentu Agrikultura 6.8 Bé ho Sanitário 4.5 Microfinance 4.0 Capacidade atu halo uma ho survey recursus ema 0.4 nian (recursos humanos) TOTAL 80.4 ATU HETAN TAN INFORMASAUN Hakarak tan Informasaun kona ba actividades Trust Fund ba Timor Lorosa e bele hetan hossi. Buat ruma atu hussu ou nia versoens materiais hanessan Documentus informativo kona ba Projetos,ou Documentus kona ba evaluasaun Projetus nian, halo favor bele contacta ho Natacha Meden <nmeden@worldbank.org> iha Repartição World Bank Dili nian.

TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E. UPDATE No.4 Quinta feira, 9 Novembro 2000

TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E. UPDATE No.4 Quinta feira, 9 Novembro 2000 Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian maka

Leia mais

UPDATE No.6 Sexta feira, 9 Fevereiru 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

UPDATE No.6 Sexta feira, 9 Fevereiru 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized UPDATE No.6 Sexta feira, 9 Fevereiru 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial

Leia mais

UPDATE No.8 Segunda feira, 9 de Abril 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

UPDATE No.8 Segunda feira, 9 de Abril 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E UPDATE No.8 Segunda feira, 9 de Abril 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian maka kair/administra Fundu Depositariu ba Timor Lorosa e, hodi simu fundus hossi

Leia mais

UPDATE No.9 Quarta feira, 9 de Maio 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

UPDATE No.9 Quarta feira, 9 de Maio 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized UPDATE No.9 Quarta feira, 9 de Maio 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial ho

Leia mais

UPDATE No.7 Sexta feira, 9 Março 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

UPDATE No.7 Sexta feira, 9 Março 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized Public Disclosure Authorized UPDATE No.7 Sexta feira, 9 Março 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E Banku Mundial ho Banku

Leia mais

Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun

Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun Saida mak TSP? TSP nia significado mak Programa ba Tulun Transisaun (Transition Support Program - TSP) programa ida neebe Governo fo

Leia mais

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO SEMINÁRIU HO OKASIAUN KONA BA INFORMASAUN 2 Jullu 2009 1 Ha u hakarak

Leia mais

2. Informasaun foun kona ba projetu

2. Informasaun foun kona ba projetu UPDATE No. 11 Quinta- feira, 16 Agosto 2001 Trust Fund for East Timor Banku Mundial ho Banku ba Desenvolvimento Asia nian maka kaer Administra Fundu Depozitariu ba Timor Lorosa e, hodi simu fundus hossi

Leia mais

INTERVENCAO IHA PARLAMENTO NACIONAL DEBATE ORCAMENTO Husi Jose Luis Guterres, Frenti-Mudansa, 23 Novembru 2016

INTERVENCAO IHA PARLAMENTO NACIONAL DEBATE ORCAMENTO Husi Jose Luis Guterres, Frenti-Mudansa, 23 Novembru 2016 INTERVENCAO IHA PARLAMENTO NACIONAL DEBATE ORCAMENTO 2017 Husi Jose Luis Guterres, Frenti-Mudansa, 23 Novembru 2016 SENHOR PRESIDENTE DO PARLAMENTO NACIONAL SENHOR PRIMEIRO MINISTRO MAUN BOT MINISTRO CONSELHEIRO

Leia mais

Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian

Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOCUÇÃO SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OCASIÃO SESSÃO ABERTURA CONFERÊNCIA REGIONAL KONA-BA INICIATIVA

Leia mais

PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE

PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE Alokusaun Sua Exlensia Prezidenti Repúblika Kay Rala Xanana Gusmão, ba Konferensia Timor-Leste ho Parseirus Dezenvolvimentu Hotel Timor, 4 Abril 2006 Exelensia

Leia mais

Reflexão Mensal Nº 4 Junho Irmã Rose Therese Nolta, SSpS no Irmão Brian McLauchin, SVD

Reflexão Mensal Nº 4 Junho Irmã Rose Therese Nolta, SSpS no Irmão Brian McLauchin, SVD Reflexão Mensal Nº 4 Junho 2017 HALUAN CIRCULO MARMAK NIA COMPAIXÃO, JUSTIÇA NO DOMIN INCLUSIVO BA MIGRANTES NO REFUGIADO SIRA Irmã Rose Therese Nolta, SSpS no Irmão Brian McLauchin, SVD HARE iha EUA no

Leia mais

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE Segunda-feira, 10 de Fevereiro de 2014 I. Série Número III LEGISLATURA 2. a SESSÃO LEGISLATIVA ANO LEGISLATIVO (2013 2014) SORUMUTU PLENÁRIA,

Leia mais

Avó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó?

Avó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó? Avó Me ar Autora: Rosa de Sousa no Teresa Madeira Ilustradór: Edi Mario. D. de Carvalho Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó? Baibain iha fulan ida dala ida Sentru Saúde organiza

Leia mais

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOKUSAUN SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OKASIAUN BA TOMADA DE POSSE FUNCIONÁRIOS PÚBLICOS FOUN 01 Jullu

Leia mais

9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN

9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN :;L - \ Q.. -?..Di5 9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN ME~TAR Obrigado e muito Bom dia Sr. Presidente Parlamento Nacional e Caros Colegas Deputados, Sr. Primeiro Ministro ho

Leia mais

Observasaun Preliminariu KKFP kona ba Orsamento Geral do Estado 2009

Observasaun Preliminariu KKFP kona ba Orsamento Geral do Estado 2009 Konsellu Konsultivo Fundu Petroliferu (KKFP) Observasaun Preliminariu KKFP kona ba Orsamento Geral do Estado 2009 Komisaun C, Dezembro 2008 Apresenta husi :Ekipa KKFP Asunto mak atu koalia Rendimento Sustentavel

Leia mais

Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador)

Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador) Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador) DIRAT mak organiza publicação ne e. Título Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador) Compilação

Leia mais

Segunda-Feira, 19 de Outubro de 2015 I Série-A 10 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 19 DE OUTUBRO DE 2015

Segunda-Feira, 19 de Outubro de 2015 I Série-A 10 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 19 DE OUTUBRO DE 2015 Segunda-Feira, 19 de Outubro de 2015 I Série-A 10 JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 19 DE OUTUBRO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Adérito

Leia mais

Segunda-feira, 28 de Setembro de 2015 I Série-A 04 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Segunda-feira, 28 de Setembro de 2015 I Série-A 04 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) Segunda-feira, 28 de Setembro de 2015 I Série-A 04 JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 28 DE SETEMBRO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Vicente

Leia mais

Sábado, 30 de junho de 2018 I Série-A / N.º 5 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 30 DE JUNHO DE 2018

Sábado, 30 de junho de 2018 I Série-A / N.º 5 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 30 DE JUNHO DE 2018 Sábado, 30 de junho de 2018 I Série-A / N.º 5 JORNAL do Parlamento Nacional V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2018-2019) REUNIÃO PLENÁRIA DE 30 DE JUNHO DE 2018 Presidente: Ex. mo Arão Noé de Jesus

Leia mais

Terça-Feira, 29 de Setembro de 2015 I Série-A 05 JORNAL. do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Terça-Feira, 29 de Setembro de 2015 I Série-A 05 JORNAL. do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) Terça-Feira, 29 de Setembro de 2015 I Série-A 05 JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 29 DE SETEMBRO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Vicente

Leia mais

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE Sexta-feira, 20 de Março de 2015 I. Série Número III LEGISLATURA 3. a SESSÃO LEGISLATIVA ANO LEGISLATIVO (2014-2015) REUNIÃO PLENÁRIA, 02 DE

Leia mais

Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018

Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018 Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL do Parlamento Nacional V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2018-2019) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018 Presidente: Ex. mo Sr. Arão Noé

Leia mais

Quarta-feira, 06 de Setembro de 2017 I Série-A -2 JORNAL IV. LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Quarta-feira, 06 de Setembro de 2017 I Série-A -2 JORNAL IV. LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) Quarta-feira, 06 de Setembro de 2017 I Série-A -2 JORNAL do Parlamento Nacional IV. LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2017-2018) REUNIÃO PLENÁRIA DE 06 DE SETEMBRO DE 2017 Presidente: Ex. mo Sr. Aniceto

Leia mais

Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro

Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro Atu halosá Governo Timor-Leste prepara surat ida ne e atu facilita discursaun kona ba futuro estatus Autoridade Nomeada Tasi Timor nian (ANTT) (TSDA) hatuir

Leia mais

Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018

Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018 Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL do Parlamento Nacional V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2018-2019) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018 Presidente: Ex. mo Sr. Aniceto

Leia mais

Segunda-feira, 13 de Outubro de 2015 I SÉRIE-A 9 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE OUTUBRO DE 2015

Segunda-feira, 13 de Outubro de 2015 I SÉRIE-A 9 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE OUTUBRO DE 2015 Segunda-feira, 13 de Outubro de 2015 I SÉRIE-A 9 JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE OUTUBRO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Adérito

Leia mais

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE REPÚBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE DISKURSU SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OCASIÃO APRESENTAÇÃO PROPOSTA KONA-BA LEI ORÇAMENTO GERAL ESTADO TINAN 2012 PARLAMENTO NACIONAL

Leia mais

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA Terça-feira, 18 de Agosto de 2015 I Série-A AR JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2014-2015) COMISSÃO PERMANENTE REUNIÃO DE 18 DE AGOSTO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr.

Leia mais

Segunda-Feira, 05 de Outubro de 2015 I Série-A 6 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE OUTUBRO DE 2015

Segunda-Feira, 05 de Outubro de 2015 I Série-A 6 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE OUTUBRO DE 2015 Segunda-Feira, 05 de Outubro de 2015 I Série-A 6 JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE OUTUBRO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Vicente

Leia mais

Pobreza no moris iha TL

Pobreza no moris iha TL Pobreza no moris iha TL Semináriu Universidade Monash Dili, 5 Novembru 2014 Husi La'o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste

Leia mais

Timor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil

Timor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO Timor-Leste DCI-NSAPVD//3-8 Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil Halo intervensaun lokál husi Organizasaun husi Sosiedade Sivil sai barak

Leia mais

República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak

República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak 2013 Nota: Informasaun iha lívru ida ne e hanesan matadalan jerál ba prátika kuda fehuk midar

Leia mais

Boletim Informativo Parlamentar

Boletim Informativo Parlamentar Boletim informativo -6#. dezembro de 2018 Embaixador China halo reunião ho Presidente do Parlamento Nacional Boletim Informativo Parlamentar mós agradece ba apoio tomak hussi Republica China nian durante

Leia mais

EPS Servisus móveis (App) manual

EPS Servisus móveis (App) manual Apoio simulasaun kalkulu ba aposentadoria EPS Servisus móveis (App) manual 2015. 10. 외국인력국 외국인보험 교육팀 Tempo Ⅰ. Registra liu husi download applikasaun 1 Ⅱ. EPS Servisus Móveis (App) oinsa atu uja 2 1. Halo

Leia mais

Lia ba loron ohi maka ne e deit obrigado no consederação.

Lia ba loron ohi maka ne e deit obrigado no consederação. REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR LESTE RDTL FRENTE REVOLUCIONARIA DO TIMOR LESTE INDEPENDENTE FRETILIN-MOVIMENTU CONSELHO POPULAR DEMOCRATICU DA RDTL CPD-RDTL Assunto : Reseita Proposta do Secretario Geral

Leia mais

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE Sexta-feira, 21 de Fevereiro de 2014 I. Série Número III LEGISLATURA 2. a SESSÃO LEGISLATIVA ANO LEGISLATIVO (2013 2014) SORUMUTU PLENÁRIA,

Leia mais

Segunda-feira, 11 de Setembro de 2017 I Série-A - 3 JORNAL IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Segunda-feira, 11 de Setembro de 2017 I Série-A - 3 JORNAL IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) Segunda-feira, 11 de Setembro de 2017 I Série-A - 3 JORNAL do Parlamento Nacional IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2017-2018) REUNIÃO PLENÁRIA DE 11 DE SETEMBRO DE 2017 Presidente: Ex. mo Sr. Aniceto

Leia mais

Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2)

Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2) Aprezentasaun (1) ba Sorumutu Públiku Proposta Reforma Lei Tributária 2008 Organizasaun Sosiadade Sivil-nia Perspetiva April 21, 2008 Ideia Jerál Hs. Viriato Seac (2) Proposta Reforma Lei Tributária, halo

Leia mais

HERMANO FILIPE MAROMAK BA ONA? Missão Católica iha Laleia PARÓQUIA DE LALEIA

HERMANO FILIPE MAROMAK BA ONA? Missão Católica iha Laleia PARÓQUIA DE LALEIA HERMANO FILIPE MAROMAK BA ONA? Missão Católica iha Laleia PARÓQUIA DE LALEIA 2 3 HERMANO FILIPE MAROMAK BA ONA? Missão Católica iha Laleia PARÓQUIA DE LALEIA 4 FICHA TÉCNICA Autor: Título: Subtítulo: Frei

Leia mais

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013 Caicoli Street, Dili -Timor Leste / Phone 77422821 / 77265169 Arsen_ctl@yahoo.com.au / nizio_pascal@yahoo.com Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2013 Konteúdu

Leia mais

DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN

DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN Adota no haklaken tuir Rezolusaun 217 (III) Loron 10 fulan Dezembru, tinan 1948 Asembleia Jerál Nasoens Unidas Nian PREÁMBULU Konsidera katak rekoñesimentu ba

Leia mais

DISKURSU EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA

DISKURSU EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA DISKURSU SUA EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA PROPOSTA LEI NO. 15/III (3) GOVERNU NE EBÉ PROSEDE

Leia mais

INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...

INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,... INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,... Bankada Cnrt Friday, January 8, 2016, Dr. Vicente Guterres Senhores Vice-Presidentes

Leia mais

GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN

GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl 2002 GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl

Leia mais

Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.

Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian. La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Dom Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel : +670 332 1040 Email: laohamutuk@gmail.com Website:www.laohamutuk.org Komentáriu

Leia mais

Terça-feira, 05 de Setembro de 2017 I Série-A - 1 JORNAL IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE SETEMBRO DE 2017

Terça-feira, 05 de Setembro de 2017 I Série-A - 1 JORNAL IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE SETEMBRO DE 2017 Terça-feira, 05 de Setembro de 2017 I Série-A - 1 JORNAL do Parlamento Nacional IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2017-2018) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE SETEMBRO DE 2017 Presidente: Ex. mo Sr. Adérito

Leia mais

Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho

Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 7234330, email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org

Leia mais

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO Diskursu Primeiro-Ministro Mari Alkatiri nian iha sesaun abertura SORUMUTUK TIMOR-LESTE HO PARSEIRU DEZENVOLVIMENTU NIAN SIRA Hotel Timor,

Leia mais

3/16/2017 BENVINDU. Observador Nasional no Konvidadus iha programa dezamina Informasaun Jeral ba Observador. Dili -STAE, 16 Marsu 2017

3/16/2017 BENVINDU. Observador Nasional no Konvidadus iha programa dezamina Informasaun Jeral ba Observador. Dili -STAE, 16 Marsu 2017 BENVINDU Observador Nasional no Konvidadus iha programa dezamina Informasaun Jeral ba Observador Dili -STAE, 16 Marsu 2017 1 ub S T opik Informasaun Papel Orgaun Administrasaun Eleitoral Papel Observador

Leia mais

Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu.

Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu. Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha 2015 Setór Ekonomia 6 Juñu 2015 Konteúdu Introdusaun... 1 Rendimentu petróleu no gas sei kontinua tun.... 2 Osan Mina-rai

Leia mais

REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA

REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste, iha artigu 54. 0 hametin ona katak sidadaun Timor oan hotu-hotu iha direitu atu sai na in privadu

Leia mais

MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)

MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras) Consulta Pública Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras) ONZE CAPÍTULOS: ESTRUTURA -OBJECTO E DEFINIÇÕES -DISPOSIÇÕES GERAIS -POSSE -USUCAPIÃO

Leia mais

OGE 2018 : BAZE LEGAL, MONTANTE, FONTES, FOKUS EXECUCAO, ALOKASAUN SEITORAL. Mericio Juvinal dos Reis AKARA (Secretario Estado Comunicacao Social)

OGE 2018 : BAZE LEGAL, MONTANTE, FONTES, FOKUS EXECUCAO, ALOKASAUN SEITORAL. Mericio Juvinal dos Reis AKARA (Secretario Estado Comunicacao Social) OGE 2018 : BAZE LEGAL, MONTANTE, FONTES, FOKUS EXECUCAO, ALOKASAUN SEITORAL Mericio Juvinal dos Reis AKARA (Secretario Estado Comunicacao Social) 7/11/2018 1 BAZE LEGAL 7/11/2018 2 1 1. Lei Orsamentu,

Leia mais

REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL

REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL ESTATUTU KONA BA GRUPU FETO PARLAMENTAR TIMOR-LESTE NIAN Halo alterasaun iha loron 12 fulan Marsu tinan 2008 Sei konsidera ba buat ne ebé mak hakerek

Leia mais

Loron dahuluk debate Programa VII Governo nian

Loron dahuluk debate Programa VII Governo nian Loron dahuluk debate Programa VII Governo nian Parlamento Nacional hahú ona debate ba Programa VII Governo Constitucional iha loron 16 fulan outubro tinan 2017. Sessão debate ne e hahú ho pedido de substituição

Leia mais

Konstrusaun Estadu ba tinan sanulu oin mai: Reflesaun kona ba esperiênsia no expektativas Timor-Leste nian kona ba konstrusaun Estadu

Konstrusaun Estadu ba tinan sanulu oin mai: Reflesaun kona ba esperiênsia no expektativas Timor-Leste nian kona ba konstrusaun Estadu ALOKUSAUN SUA EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU NO MINISTRU DEFESA NO SEGURANSA KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKAZIAUN REUNIAUN HO PARSEIRUS DEZENVOLVIMENTU TIMOR-LESTE NIAN Konstrusaun Estadu ba tinan sanulu

Leia mais

La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo

La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org Dili,

Leia mais

Inclução Social: Biblia bele inspira?

Inclução Social: Biblia bele inspira? Reflexão Mensal Nº 1 Março 2017 Dimenção Social husi Evangelização: Jesus nia Praxis mak: domin inclusivo ba ema hotu, Dutrina Sosial Creda nian no istoria SSpS iha inclução social Husi: Me Mary John Kudiyiruppil

Leia mais

Helder Lopes Principal Economist and Chief of Staff Ministry of Finance

Helder Lopes Principal Economist and Chief of Staff Ministry of Finance POLITIKA NO ESTRATEJIA DEZENVOLVIMENTU EKONOMIKU TIMOR-LESTE Helder Lopes Principal Economist and Chief of Staff Ministry of Finance Dili, 05 Novembru 2014 ESTRUTURA APREZENTASAUN PLANU ESTRATEJIKU DEZENVOLVIMENTU

Leia mais

Orsamentu Estadu 2012

Orsamentu Estadu 2012 REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE Matadalan Sidadaun Ida ba Orsamentu Estadu 2012 iha Repúblika Democrátika Timor-Leste Adeus Konfliktu, Benvindu Desenvolvimentu Introdusaun Lei Orgániku Ministériu

Leia mais

Boletim Informativo Parlamentar

Boletim Informativo Parlamentar Boletim informativo -2#. 16 de julho - 16 de agosto de 2018 GMPTL Estabelece nia Estrutura ba V Legislatura Boletim Informativo Parlamentar Hussi resultado eleição secreta ne e, lista B eleita ho nia resultado

Leia mais

Boletim Económico. Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian

Boletim Económico. Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian Volume 1, Númeru 3 Outubro /2003 Loron ba dala uluk husi sirkulasaun osan-besi metalika Timor Leste nian besik dau-daun mai!...

Leia mais

REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU

REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU 20 Marsu 2018 AJAR no JU,S KESTAUN PRINSIPÁL Prinsípiu orientadór Autonomia Eskola Lian (literásia no instrusaun) Alunu ho nesesidade edukativa espesiál (NEE) Dezafiu barak relasiona

Leia mais

Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.

Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 Série I, N. 42 $ 1.00 SUMÁRIO MINISTÉRIO DA JUSTIÇA: DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro...5453 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro O

Leia mais

Jornal da República. Quarta-Feira, 17 de Janeiro de 2018 SUMÁRIO

Jornal da República. Quarta-Feira, 17 de Janeiro de 2018 SUMÁRIO Quarta-Feira, 17 de Janeiro de 2018 Série I, N. 3 $ 2.25 PUBLICAÇÃO OFICIAL DA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR - LESTE SUMÁRIO COMISSÃO NACIONAL DE ELEIÇÕES : Deliberasaun CNE 01/01/2018 Aprovasaun Rezultadu

Leia mais

Matadalan ba Orsamentu

Matadalan ba Orsamentu REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE Matadalan ba Orsamentu 2013 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun Introdusaun Sai sidadaun ida-ne ebé di ak, mak sai mós eroi foun ba ita-nia nasaun hanesan

Leia mais

Orsamentu Jeral Estadu 2012 ha belit liu tan Malisan Rekursu ba Timor-Leste

Orsamentu Jeral Estadu 2012 ha belit liu tan Malisan Rekursu ba Timor-Leste Orsamentu Jeral Estadu 2012 ha belit liu tan Malisan Rekursu ba Timor-Leste TEMPO SEMANAL, 31 Outubru 2011 http://temposemanaltimor.blogspot.com/2011/10/orsamentu-jeral-estadu-2012-habelit-liu.html Husi

Leia mais

Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero

Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero Ministério das Finanças Dili, dia 27 de Outubro de 2016 Tópikus Aprezentasaun 1. Objetivu

Leia mais

Terça-feira, 22 de Setembro de 2015 I Série-A 03 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 22 DE SETEMBRO DE 2015

Terça-feira, 22 de Setembro de 2015 I Série-A 03 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 22 DE SETEMBRO DE 2015 Terça-feira, 22 de Setembro de 2015 I Série-A 03 JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 22 DE SETEMBRO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Vicente

Leia mais

Komentáriu husi La o Hamutuk ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Jullu 2016

Komentáriu husi La o Hamutuk ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Jullu 2016 La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670-3321040 ka +670-77234330 (mobile) email: laohamutuk@gmail.com Website:

Leia mais

TaisTimor. Timor Lorosa e buka justisa. Lei iha ninia asaun: kasu studu nian

TaisTimor. Timor Lorosa e buka justisa. Lei iha ninia asaun: kasu studu nian TaisTimor Publika semana rua dala ida ho Tetun, Ingles, Portuguese no Bahasa Indonesia no distribui gratuita deit Justica iha Timor Lorosa e mak iha nebe? 22 Janeiru - 4 Fevereiru 2001 Vol. I, No. 22 HOSI

Leia mais

Sertifikadu Investidór Certificado de Investidor. Kestionáriu Questionário

Sertifikadu Investidór Certificado de Investidor. Kestionáriu Questionário Sertifikadu Investidór Certificado de Investidor Kestionáriu Questionário -Favor, hatan pergunta tuir mai ne e- Karik ita iha dúvida ruma hodi, halo favor kontaktu TradeInvest hodi hetan klarifikasaun.

Leia mais

Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál*

Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál* Versaun Avansada Distr. Jerál 9 Marsu 2017 A/HRC/34/11/Add.1 Orijinál: Lia-Inglés Tradusaun iha Tetum la ofisial Konsellu Direitus Umanus Sesaun-34 27 Fevereiru-24 Marsu 2017 Item Ajenda 6 Revizaun Periódika

Leia mais

LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku

LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku i Organizasaun Counterpart International no Belun halo peskiza hamutuk. Counterpart International servisu hamutuk ho organizasaun nao-governu

Leia mais

Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane

Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane Enkontru Públiku Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha 2010. Inklui iha Planu Estratéjiku

Leia mais

IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA

IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA Sorumutu Konsellu Ministru loron 16 fulan Marsu tinan 2011 Konsellu Ministru hala o sorumutu iha kuarta-feira,

Leia mais

KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL

KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL Tradusaun La Ofisial KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU

Leia mais

SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA

SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA INTRODUSAUN Iha 2013, Fundasaun Ázia hala o levantamentu nasionál ba daruak ho objetivu atu halibur opiniaun pesoál sira hodi tulun sukat

Leia mais

Favor revee hikas projesaun husi reseita no despeza total bainhira ita-boot halo revizaun ba Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2015.

Favor revee hikas projesaun husi reseita no despeza total bainhira ita-boot halo revizaun ba Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2015. La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 Mobile: +670 7734 8703 Email: info@laohamutuk.org Website:

Leia mais

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK BA PARLAMENTU NASIONÁL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE (RDTL) 2014 Lia-makloken

Leia mais

Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste

Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste ALUMNI Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste Departamento de Estudantes, Alumni e Empregabilidade I. Perfíl Alumni Universidade Nacional Timor Lorosa e (UNTL) nu udar Universidade

Leia mais

Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional

Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional Mahein Nia Lian Nú. 89, 30 Outobru 2014 Relatoriu Fundasaun Mahein Nia Lian ne e suporta

Leia mais

Informasaun kona ba Diskusaun no Votasaun Generalidade, Especialidade no Final Global OGE 2011

Informasaun kona ba Diskusaun no Votasaun Generalidade, Especialidade no Final Global OGE 2011 Diskusaun iha Plenaria Parlamento nian kona-ba Orsamentu Jeral Estadu 2011 Pajina 1 Devisão Relações Publicas, Comunicação e Educação Civica Informasaun kona ba Diskusaun no Votasaun Generalidade, Especialidade

Leia mais

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA Terça-feira, 14 de julho de 2015 I Série-A AR JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2014-2015) REUNIÃO PLENÁRIA DE 14 DE JULHO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Vicente da

Leia mais

Lei Fundu Minarai nian

Lei Fundu Minarai nian Pagina 1 Lei Fundu Minarai nian Tradusaun la os ofisial Lei ida ne e estabelese ba Fundu Minarai nian, atu hodi kumpre lei nebé hakerek tiha ona iha Konstituisaun Repúblika, Artigu 139. o. Tuir lei nebé

Leia mais

6:16 das kwat minut śiźɨme 6:37 kɨź kwiń minuttek śiźɨm 7:07 śiźɨm minut támɨse 7:51 ukmɨs minuttek támɨs 10:00 das ćas. Kəńa aĺi dɨr?

6:16 das kwat minut śiźɨme 6:37 kɨź kwiń minuttek śiźɨm 7:07 śiźɨm minut támɨse 7:51 ukmɨs minuttek támɨs 10:00 das ćas. Kəńa aĺi dɨr? Kəńa aĺi dɨr? 2:03 kwiń minut kwińe 2:30 kɨk no ǯɨnɨ 4:20 kɨź minut vice 4:30 ńɨĺ no ǯɨnɨ 4:40 kɨź minuttek vit 6:16 das kwat minut śiźɨme 6:37 kɨź kwiń minuttek śiźɨm 7:07 śiźɨm minut támɨse 7:51 ukmɨs

Leia mais

Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto

Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO SOBRE OS PROCEDIMENTOS DE CONSULTA PÚBLICA E REQUISITOS DURANTE O PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL de 2 de Agosto

Leia mais

Ohin, Bankada Partido CNRT hakarak halo apresiasaun jeral no perspektiva global e politika ba OGE tinan 2013.

Ohin, Bankada Partido CNRT hakarak halo apresiasaun jeral no perspektiva global e politika ba OGE tinan 2013. INTERVENSAUN DISTINTU DEPUTADO, Sr. NATALINO DOS SANTOS NASCIMENTO, XEFI BANKADA CNRT PARLAMENTU NACIONAL IHA OKAZIAUN DEBATE ORSAMENTU JERAL DO ESTADO (OJE) TINAN 2013 Parlamento Nacional, 4 Fevereiro

Leia mais

Terça-feira, 15 de setembro de 2015 I Série-A 01 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 15 DE SETEMBRO DE 2015

Terça-feira, 15 de setembro de 2015 I Série-A 01 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 15 DE SETEMBRO DE 2015 Terça-feira, 15 de setembro de 2015 I Série-A 01 JORNAL do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2015-2016) REUNIÃO PLENÁRIA DE 15 DE SETEMBRO DE 2015 Presidente: Ex. mo Sr. Vicente

Leia mais

REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL

REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL Decreto do Governo n. 18/2017, de 12 de Maio REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL Liu husi kampaña eleitorál, partidu polítiku, koligasaun partidária no konkorentes sira ba eleisaun ba membru deputadu parlamentu

Leia mais

Submisaun Luta Hamutuk Orçamento Rectificativo do Orçamento Geral do Estado 2010

Submisaun Luta Hamutuk Orçamento Rectificativo do Orçamento Geral do Estado 2010 Submisaun Luta Hamutuk Orçamento Rectificativo do Orçamento Geral do Estado 2010 Bazeia ba Proposta de Lei kona-ba Orsamento Rectificativo (OR) 2010 nebe guverno haruka ona ba Parlamento Nasional iha dia

Leia mais

Husi: Decio Ribeiro Sarmento, BMSc, MPH

Husi: Decio Ribeiro Sarmento, BMSc, MPH Dezafius husi mudansa klimatika: oinsa servisu nain saude ambiental no lideransa lokal sira halo hodi minimiza impaktu husi mudansa klimatika iha eskala lokal iha Timor-Leste? Husi: Decio Ribeiro Sarmento,

Leia mais

SITUASAUN JUÑU TOO JULLU 2018

SITUASAUN JUÑU TOO JULLU 2018 Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) estabelese ona iha tinan 10 liu, husi servisu monitorizasaun insidente violénsia ne ebé akontese loro-loron kuaze Timor-Leste tomak. Sistema nee uza rede parseria

Leia mais

Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional

Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional Tenke Salva-Guarda Unidade Nasional Mahein Nia Lian Nú. 127, 11 Dezembru 2017 Foto: Timor Roman/Calisto da Costa, 2017 Fundasaun Mahein (FM) Website:

Leia mais

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another

Leia mais

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2012

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2012 Rua Kaikoli, Dili, Timor-Leste +670 726-5169 nizio_pascal@yahoo.com Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2012 Pontus importante 15-16 Maiu 2012 Favor komprende

Leia mais

[Portuguese and English below] Secretariado Geral. Direção de Apoio Parlamentar. Divisão de Relações Públicas, Comunicação e Educação

[Portuguese and English below] Secretariado Geral. Direção de Apoio Parlamentar. Divisão de Relações Públicas, Comunicação e Educação [Portuguese and English below] Secretariado Geral Direção de Apoio Parlamentar Divisão de Relações Públicas, Comunicação e Educação Presidente Parlamento Nacional realiza conferéncia de imprensa kona-ba

Leia mais