LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI
|
|
- Isabela Brandt Beretta
- 5 Há anos
- Visualizações:
Transcrição
1 LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI
2 UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy please contact Belun NGO at APRIL 2018
3
4
5 Introdusaun Fo in sa e sira nu udar xave hodi atinje dezenvolvimentu sustentável. Importante tebes katak foin-sa e hotu-hotu hetan asesu ida ho igualdade ba edukasaun ho kualidade, justisa, saúde, oportunidade sira ba empregu no partisipasaun iha sosiedade, no mós atu hetan protesaun husi violénsia. Liu husi aprovasaun ba Objetivu Dezenvolvimentu Sustentável iha tinan 2015 no aprovasaun ba Polítika Nasionál Juventude foun iha tinan 2016 husi VI Governu, Timor-Leste kompromete tiha ona atu la husik hela joven ida iha kotuk. Atu fó apoiu ba esforsu nasionál ida-ne e, Organizasaun Nasoins Unidas (ONU) iha Timor-Leste no ONG Belun halo esforsu kolaborativu, hodi lansa série análize foun ida ho títulu La iha joven ida maka hela iha kotuk iha Timor-Leste. Objetivu husi série ida-ne e mak atu hasa e komprensaun kona-ba situasaun no vulnerabilidade sira husi grupu juventude balu ne ebé espesífiku no liliu dezafiu sira-ne ebé sira enfrenta atu hetan benefísiu hosi Objetivu Dezenvolvimentu Sustentável tinan 2030 nian. Análize ida-idak aprezenta análize situasaun ninian ne ebé bazeia ba analize independente ba dadus kuantitativu husi Sensus Timor-Leste Tinan 2015 no ba dadus kualitativu husi diskusaun grupu foku sira, no mós evidénsia husi estudu no relatóriu sira ne ebé hala o tiha ona iha Timor-Leste. Rezultadu sira aprezenta situasaun foinsa e nian iha área moris saudavel, edukasaun, empregu no empregabilidade, partisipasaun sívika no violensia ho krime, tuir pilár sira Polítika Nasionál Juventude nian. Análize sira-ne e mós fó rekomendasaun sira ba Governu, sosiedade sivíl, setór privadu no parseiru dezenvolvimentu sira oinsá atu garante oportunidade sira ho igualdade ba grupu sira-ne e iha kontestu dezenvolvimentu Timor-Leste nian. Antesedente Joven sira Lézbika, Gay, Bi-seksuál, Transjéneru no Inter-seksu (Lesbian, Gay, Bisexual, Transgender, and Intersex (LGBTI)) vulneravel ba diskriminasaun bazeia ba sira-nia orientasaun seksuál ka identidade jéneru no espresaun (SOGIE). Atitude sosiál sira ne ebé negativu ba omoseksualidade no naun-konformidade jéneru bele hamosu intimidasaun no diskriminasaun. Joven sira LGBTI bele sente inseguru no iha risku boot liu ba violénsia. Ida-ne e mós bele hamosu problema saúde mentál ba joven sira LGBTI, sira la ba ka sai hosi eskola, no oho an. Timor-Leste foti tiha ona pasu sira atu rekoñese direitu sira LGBTI, maibé sei iha lakuna sira. Konstituisaun la alista orientasaun seksuál hanesan baze ida ne ebé proibidu ba diskriminasaun, mézmuke ida-ne e propoin tiha durante prosesu ezbosu iha tinan Maibé, artigu 23 husi Konstituisaun rekere katak interpretasaun ba direitu hotu-hotu iha Konstituisaun tenke halo tuir Deklarasaun Universál Direitus Umanus (DUDU). Deklarasaun ida-ne e bandu diskriminasaun ba razaun saida deit. Kódigu Penál la kriminaliza relasaun seksuál entre adultu sira ho seksu hanesan kuandu iha konsentimentu. Kódigu Penal permite ba juis sira hodi fó sentensa ida aas liu kuandu ema komete krime ida ho motivu diskriminasaun tanba razaun jéneru ka orientasaun seksuál. Maske Kódigu Laboral UNTAET espesífikamente bandu diskriminasaun bazeia ba orientasaun seksuál, ida-ne e la inklui iha Kódigu Laboral tinan 2012 nian ne ebé agora daudaun vigora hela. 1
6 Timor-Leste hatudu tiha ona apoiu ba direitu LGBTI nian iha Organizasaun Nasoins Unidas (ONU). Entre buat sira seluk, Timor-Leste suporta Deklarasaun Konjunta Konsellu Direitus Umanus ONU tinan 2011 kona-ba Hapara Atus Violénsia Relasionadu ba Violasaun Direitus Umanus Bazeadu ba Orientasaun Seksuál no Identidade Jéneru. Governu mós aseita ona ba rekomendasaun rua kona-ba direitu LGBTI nian ne ebé mosu iha Revizaun Periódiku Universál husi Konsellu Direitus Umanus ONU iha tinan Iha nivel nasionál, iha fulan-juñu, tinan 2017, Primeiru Ministru Dr. Rui Maria de Araújo, públikamente denunsia diskriminasaun hasoru individuál sira LGBTI ho foku ida ba joven sira no enkoraja tiha ema hotu-hotu, inklui eskola no família sira, atu simu no proteje sira-nia oan sira ne ebé iha orientasaun seksuál ka identidade jéneru diferente. Grupu sira LGBTI ativu tiha ona hodi promove direitu sira LGBTI nian iha Timor-Leste no simu tiha ona apoiu husi instituisaun nasionál sira, ONU, no sosiedade sivíl. Iha dadus limitadu kona-ba joven sira LGBTI iha Timor-Leste. Estudu balu hala o tiha ona kona-ba situasaun grupu ne e nian no ninia membru sira nian. Rezultadu sira ne ebé aprezenta iha análize situasaun ne e mai hosi análize dadus kualitativu nian de it tanba laiha dadus kuantitativu nian kona-ba grupu ida-ne e. Dadus ne e mai husi Diskusaun Grupu Foku rua ne ebé hala o tiha iha Dili, no mós estudu ida ne ebé hala o tiha iha tinan 2017 husi Rede Feto no ASEAN SOGIE Caucus entre ema LBT na in-57 no peskiza ne ebé hala o iha tinan 2014 husi ISEAN-Hivos entre MSM (mane halo relasaun seksuál ho mane) no ema transjéneru sira na in-200. Rezultadu no análize sira Espozisaun ba diskriminasaun no violénsia aas liu Joven sira LGBTI barak iha Timor-Leste moris ho sira-nia família sira, maibé, ida-ne e la ós sempre nu udar fatin seguru ba sira: maioria partisipante sira GDF relata tiha katak sira hetan violénsia fíziku ka psikolójiku iha uma. Sira fó tiha ezemplu sira mak hanesan membru família sira tolok sira, duni sai sira husi uma, no sira hetan kastigu ho servisu-uma estra ka baku tanba sira-nia orientasaun seksuál. Ezemplu sira balu partikularmente aat: aman ida ameasa tiha atu oho ninia oan, se ninia oan ne e la muda ninia modu-de-vida, no ida seluk konta istória kolega ida ne ebé hetan violasaun seksuál korretivu husi ninia tiun ho tentativu ida atu muda ninia orientasaun seksuál. Partisipante GDF hatete katak maun boot sira mak dala barak liu nu udar autór violénsia nian. Partisipante GDF barak dehan katak, iha uma liur, ema seluk dala barak lakohi ba besik sira. Partisipante ida dehan membru komunidade sira hatete ba feto no labarik atu hela dook husi nia, dehan se ita halimar ho paneleiru ne e, ita mós sei sai paneleiru, ho paneleiru liafuan derogatóriu ida ba mane omoseksuál no feto transjéneru. Partisipante sira GDF balu dehan sira ta uk atu la o sai iha públiku. Balu konta istória sira kona-ba ema tuda fatuk ba sira ka tolok sira. 2
7 Situasaun hirak-ne e espresa mós tiha iha relatóriu Rede Feto/ASEAN SOGIE Caucus resente. Relatóriu ne e anota tiha katak 87% husi respondente LBT hetan ona asédiu no violénsia iha momentu balu iha sira-nia moris, 72% husi respondente sira esperiénsia liu dala-ida, no liu fali ida iha 10 esperiénsia kuaze lorloron. Peskiza ISEAN-Hivos nian hatudu katak katoluk (1/3) husi respondente sira hetan esperiénsia tratamentu aat verbál no kahaat (1/4) hetan tratamentu fíziku ne ebé aat. Diskriminasaun, eskluzaun, ameasa no violénsia atuál iha impaktu boot ba saúde mentál. Feto LBT barak konta istória sira kona-ba buka atu hakotu sira-nia moris, balu ho atentadu barak, tanba violénsia no tratamentu la di ak husi sira-nia membru família sira. Atrazadu iha edukasaun Ema LGBTI sira mós hetan diskriminasaun iha eskola sira. Partisipante sira iha tantu GDF sira relata tiha katak ema LGBTI sira hasoru diskriminasaun iha eskola husi sira-nia profesór no pár sira. Sira barak mós dehan katak sira-nia família sira la tau importánsia ba edukasaun ba sira-nia oan sira-nian ne ebé iha orientasaun seksuál ida la hanesan. Iha kurríkulu ofisiál, tópiku direitu sira ema LGBTI nian mensiona ona, embora ho kmaan. Maibé, haree katak profesór sira barak seidauk simu omoseksualidade. Partisipante sira barak GDF nian ne ebé esperiénsia ona goza ka abuzu husi pár sira ka profesór sira no moe tebetebes no la konfortavel atu filafali ba eskola. Tanba eskola sira iha farda (uniforme) obrigatóriu ba labarik-feto sira (saia) no labarik-mane sira (kalsa-naruk), estudante LGBTI sira balu mak tenke hatais roupa tuir sira-nia jéneru biolójiku ka konforme ho estereótipu sira feto nian no mane ninia fíziku. Ida-ne e la konfortavel ba sira. Só partisipante GDF na in-2 de it husi na in-15 ne ebé kompleta tiha ona eskola sekundáriu no sira na in-rua dehan sira la atende tiha universidade tanba sira-nia família rekuza tiha atu apoia sira. Relatóriu Rede Feto/ASEAN SOGIE Caucus espresa tiha dezafiu sira ne ebé ema LBT sira enfrenta iha área edukasaun. Só kahaat (1/4) husi respondente sira LBT relata katak sira atende tiha eskola sekundáriu, maibé nasionalmente, labarik-feto sira 75% atende tiha eskola sekundáriu tuir dadus Sensus tinan Partisipante sira LBT barak iha peskiza ne e la kompleta sira-nia ensinu sekundáriu. Kestaun ekonómiku sira no diskriminasaun husi inan-aman ka pesoál universidade sira mak entre razaun balu sira ba sira atu la kontinua edukasaun. Asesu la hanesan ba servisu sira saúde nian Iha GDF sira, baibain mane omoseksuál no feto transjéneru relata tiha interasaun la di ak ho prestadór servisu sira saúde nian. Ne e espesialmente loos ba feto transjéneru. Partisipante sira GDF sira mensiona doutór sira iha difikuldade atu simu identidade sira jéneru la hanesan no sempre husu pergunta ba informasaun ne ebé sira fó tiha. Pozitivamente, partisipante sira mensiona katak klínika balu iha Dili presta kuidadu di ak tanba CODIVA, ONG ida ne ebé servisu kona-ba direitu sira ema LGBTI nian, hala o tiha advokasia no treina tiha pesoál saúde sira iha fatin hirak-ne e. Iha tinan 2014, peskiza ISEAN-Hivos hetan katak servisu saúde rekuza tiha atu atende mane 18% ne ebé halo interasaun seksuál ho mane (MSM) no ema transjéneru sira 43% (TG) iha Timor-Leste. 3
8 Asesu difisil ba oportunidade ekonómiku sira Joven sira barak liu iha GDF sira, ne ebé domina hosi mane omoseksuál no feto transjéneru, deklara katak tanba sira la iha edukasaun di ak, difisil atu hetan servisu. No mós, sira sente katak sira la bele aplika ba servisu sira, ka fiar katak ema sei la simu sira bainhira sira hato o tiha aplikasaun, tanba sira-nia maneira hatais. Iha Azia-Sudeste, sira fiar, iha estereótipu katak ema transjéneru bele servisu de it iha salon ka restaurante, limita tipu servisu ne ebé grupu ida-ne e bele asesu. Maibé iha Timor-Leste, iha membru komunidade LGBTI balu ne ebé sai nu udar figura públiku popular ho asesu diak ba oportunidade ekonómiku ka sira sai nu udar empreza-nain ne ebé forte. Dadus kona-ba feto lesbian mak uitoan liu, maibé, relatóriu Rede Feto ASEAN SOGIE Caucus foka kona-ba situasaun ekonómiku ema lézbika sira, ema biseksuál sira no mane transjéneru sira. Liu metade husi respondente LBT sira depende ba sira-nia família sira ba apoiu finanseiru, 23% sai ona empregadu, no 19% depende tiha ba kolega sira hodi sobrevive. Partisipasaun limitadu iha sosiedade Partisipante sira barak liu GDF nian konta kona-ba oinsá sosiedade ignora sira no katak sira mak izoladu. Barak relata tiha sira-nia membru família sira moe tebetebes ho sira nune e membru família rejeita atu la o ho sira iha públiku. Partisipante sira GDF mós dehan katak membru família obriga sira atu ba kuartu seluk, bainhira bainaka sira mai vizita sira-nia uma. Balu relata katak membru família hanoin sira sei estraga sira. Entaun membru família prevene sira atu halo interasaun ho labarik ka sira-nia maun-alin sira iha uma-laran. Hanesan konsekuénsia ida husi la simu, ema LGBTI barak gasta tempu uitoan iha sira-nia uma-laran ho família. Sira buka kolega ne ebé mós LGBTI no gasta tempu iha kolega sira-nia uma ne ebé seguru liu. Maibé iha individuál LGBTI sira uitoan ne ebé koñesidu no dala barak espresa sira-nia an ba públiku, inklui iha mídia no eventu sira ho perfíl aas, ida-ne e la ós realidade ba ema LGBTI sira barak seluk. Partisipante hotu-hotu iha GDF sira mensiona tiha katak sira la livre atu espresa sira-nia an iha públiku tanba públiku no sira-nia komunidade iha jerál seidauk simu sira. Rekomendasaun sira Joven sira LGBTI barak enfrenta dezafiu sira loroloron nian hodi ezerse sira-nia direitu sira no halo parte iha dezenvolvimentu nasaun nian. Sira dala barak sofre abuzu fíziku no psikolójiku husi sira-nia família sira, inklui violénsia ne ebé ho objetivu ba tratamentu ba sira-nia identidade jéneru no orientasaun seksuál. Atitude diskriminatóriu no hahalok sira, no mós violénsia husi pár no funsionáriu sira kontribui ba númeru halo ema LGBTI barak sai hosi eskola. Ho nune e, minimiza ho grave grupu ne e ninia poténsia no oportunidade ekonómika sira, no iha konsekuénsia sira grave ba ema nia saúde mentál. Diskriminasaun mós prevene tiha joven sira LGBTI hodi asesu ba servisu saúde nesesáriu. 4
9 Ho objetivu hodi hasoru dezafiu sira-ne ebé boot, ne ebé joven sira LGBTI enfrenta iha Timor-Leste, análize situasaun ne e halo tiha rekomendasaun sira tuirmai ne e: 1.Dezenvolve baze evidénsia nian Organizasaun internasionál no nasionál sira, universidade sira no Governu investe iha peskiza adisionál kona-ba situasaun joven sira LGBTI hodi hetan evidénsia di ak liu hodi rezolve dezafiu sira ne ebé sira enfrenta iha sira-nia moris loroloron no ba advokasia bazeia ba evidénsia. Área prinsipál sira inklui estigma no diskriminasaun, saúde mentál, no sistema apoiu sira ezistente no rekeridu iha nasaun laran tomak. Presiza inklui ema LGBTI iha dezeñu no implementasaun ba kualkér peskiza hanesan. 2. Hamenus violénsia no diskriminasaun PDHJ, ONU no ONG sira aumenta programa sira atu hamutuk hasa e konxiénsia entre família sira no públiku kona-ba direitu sira ema LGBTI nian hodi hamenus estigma no diskriminasaun ne ebé ema hirak-ne e enfrenta. Liuliu família sira hetan suporta atu komprende no simu sira-nia ema joven. Funsionáriu públiku sira hotu, liuliu hirak-ne ebé envolvidu iha sistema saúde, edukasaun no justisa simu formasaun kona-ba direitu sira no sensitividade ba asuntu LGBTI. Liután, PNTL no Gabinete Prokuradór garante investigasaun lalais ba violénsia (fízika no psikolójika) hasoru joven sira LGBTI no lori autór violénsia hirak-ne e ba responsabiliza iha justisa. PNTL tenke nomea pontu fokál sira hodi fó atensaun ba krime sira ne ebé komete hasoru membru sira komunidade LGBTI nian. Gabinete Defensoria Públika no Asisténsia Legál ONG sira fó asisténsia legál ba vítima sira hanesan violénsia nian hodi asegura katak justisa sei hala o tiha. 3. Hadi a asesu ba edukasaun Ministériu Edukasaun no Kultura foti asaun pozitivu atu asegura kultura respeitu ba diversidade iha eskola no setór edukasaun. Ida-ne e inklui planu lisaun sira kona-ba diversidade no respeitu ba direitu hanesan ema sira LGBTI nu udar parte husi kurríkulu no formasaun sensibilizasaun ba profesór no estudante sira kona-ba direitu sira LGBTI. Ministériu Edukasaun no Kultura dezenvolve polítika zero-toleránsia ba diskriminasaun hasoru joven sira LGBTI ne ebé esplika sira-nia direitu sira hodi hatudu sira-nia identidade iha ambiente eskola, inklui direitu atu eskolla entre farda sira eskola nian, no estabelese sistema relata no responsabilizasaun hodi rezolve insidente sira diskriminasaun no violénsia sira iha eskola. Ministériu Edukasaun no Kultura halo esforsu sira atu lori fali joven sira tama ba sistema eskola nian. No mós, Governu asegura katak iha oportunidade sira ne ebé adekuadu ba joven sira adultu LGBTI atu kompleta sira-nia eskola sekundária. 4. Hadi a saúde no moris di ak (bein-estár) Ministériu Saúde, ho apoiu husi Sekretariadu Estadu ba Igualdade Jéneru no Inkluzaun Sosiál no ho grupu sira LGBTI, hala o sensibilizasaun kona-ba direitu sira LGBTI nian ba pesoál saúde hotu-hotu. Ministériu asegura pesoál hotu-hotu presta servisu ne ebé rekeridu no sira sei la julga ema LGBTI sira. Governu fó apoia finanseira ba organizasaun sira sosiedade sivíl nian ne ebé suporta joven sira LGBTI atu hetan asesu ba fatin ne ebé seguru, simu akonsellamentu ka asisténsia hasoru abuzu husi família ka ema sira seluk. Konsidera atu kria no finansia hotline ida apoiu saúde mentál ba joven sira iha risku. 5
10 5. Garante oportunidade iguál hodi asesu ba empregu Tanba joven sira LGBTI barak mak la konsege kompleta sira-nia eskola, Ministériu relevante sira promove inisiativu ekonómiku sira espesialmente ba joven sira LGBTI hodi dezenvolve kapasidade no hahú atividade sira produsaun rendimentu nian. Parlamentu Nasionál altera Kódigu Laboral hodi bandu diskriminasaun ho baze ba orientasaun seksuál, identidade jéneru, no estatutu inter-seksu iha área hotu-hotu empregu nian. Setór privadu investe iha sensibilizasaun ba direitu sira LGBTI nian. 6. Hasa e partisipasaun síviku Governu, Instituisaun Estadu no doadór sira seluk hametin no fó apoiu ba grupu LGBTI sira, atu asegura katak komunidade LGBTI sira-nia lian kona-ba kestaun sira ne ebé sai preokupasaun ba sira fó sai ba públiku regularmente. Referénsia sira 1. Artigu 52(2)(e) husi Kódigu Penál Repúblika Demokrátika Timor-Leste. 2. UN Human Rights Council, Joint Statement on Ending Acts of Violence Related Human Rights Violations Based on Sexual Orientation and Gender Identity, 22 March 2011, available at: 3. Timor-Leste selebra Loron Orgullu LGBT Governu Timor-Leste, loron 29, fulan-juñu, tinan &3. lang=en3. &3. n=1 (asesu tiha loron 9, fulan-novembru, tinan 2017). 4. Ekipa Nasionál Nasoins Unidas iha Timor-Leste. Relatóriu ba Revizaun Periódiku Universál (UPR) Timor-Leste: Sesaun da-26 husi Grupu Traballu UPR fulan-out-nov, tinan Rede Feto no ASEAN SOGIE Caucus. A Research Report on the Lives of Lesbian and Bisexual Women and Transgender Men in Timor-Leste ISEAN-Hivos. Analysis of ISEAN-Hivos Program (IHP) Baseline Research on MSM and TG Experiences of Stigma and Discrimination in Indonesia, Malaysia, Philippines and Timor-Leste. April Russell ST no Fish JN. Mental Health in Lesbian, Gay, Bisexual, and Transgender (LGBT) Youth. Annual Review of Clinical Psychology : Ministeriu Edukasaun no Kultural, Planu lisaun sira, Klase UNFPA nia estudu seidauk-publikadu. 6
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy
Leia maisRelatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál*
Versaun Avansada Distr. Jerál 9 Marsu 2017 A/HRC/34/11/Add.1 Orijinál: Lia-Inglés Tradusaun iha Tetum la ofisial Konsellu Direitus Umanus Sesaun-34 27 Fevereiru-24 Marsu 2017 Item Ajenda 6 Revizaun Periódika
Leia maisLA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 3 JOVEN SIRA NE EBE LA IHA SERBISU, LA TUIR EDUKASAUN, KA TREINAMENTU
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 3 JOVEN SIRA NE EBE LA IHA SERBISU, LA TUIR EDUKASAUN, KA TREINAMENTU UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for
Leia maisEkipa dezenvolve Kualifikasaun. Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel de Juñu 2017
Ekipa dezenvolve Kualifikasaun Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel 3 29 de Juñu 2017 Introdusaun Servisu Sosiál Nivel III a) Prosesu dezenvolve kursu b) Objetivu
Leia maisLA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another
Leia maisLA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN #1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN #1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy
Leia maisKONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL
KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL Tradusaun La Ofisial KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU
Leia maisReforma Polísia no Jéneru
Nota Prátika 2 Pakote Informasaun kona-ba Jéneru no SSR Reforma Polísia no Jéneru KONTEÚDU Tanba sá mak jéneru importante ba reforma polísia? Oinsá jéneru bele integra ba reforma polísia nian? Dezafiu
Leia maisJUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK BA PARLAMENTU NASIONÁL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE (RDTL) 2014 Lia-makloken
Leia maisDEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN
DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN Adota no haklaken tuir Rezolusaun 217 (III) Loron 10 fulan Dezembru, tinan 1948 Asembleia Jerál Nasoens Unidas Nian PREÁMBULU Konsidera katak rekoñesimentu ba
Leia maisA/HRC/19/17. Asembleia Jerál. Relatóriu hosi Grupu Traballu kona-ba Revizaun Periódiku Universál * Timor-Leste. Nasoins Unidas
Nasoins Unidas Asembleia Jerál Distr.: Jerál 3 Janeiru 2012 Orijinál: Inglés A/HRC/19/17 Konsellu Direitus Umanus Sesaun ba dala sanulu-resin-sia Item 6 hosi Ajenda Revizaun Periódika Universál Relatóriu
Leia maisREZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU
REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU 20 Marsu 2018 AJAR no JU,S KESTAUN PRINSIPÁL Prinsípiu orientadór Autonomia Eskola Lian (literásia no instrusaun) Alunu ho nesesidade edukativa espesiál (NEE) Dezafiu barak relasiona
Leia maisREJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA
REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste, iha artigu 54. 0 hametin ona katak sidadaun Timor oan hotu-hotu iha direitu atu sai na in privadu
Leia maisDeklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013
Caicoli Street, Dili -Timor Leste / Phone 77422821 / 77265169 Arsen_ctl@yahoo.com.au / nizio_pascal@yahoo.com Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2013 Konteúdu
Leia maisConselho de Imprensa. Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro
Conselho de Imprensa Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro Díli, Loron 13, fulan Janeiru tinan 2017 Conselho de Imprensa
Leia maisKomentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Dom Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel : +670 332 1040 Email: laohamutuk@gmail.com Website:www.laohamutuk.org Komentáriu
Leia maisREPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL
REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL ESTATUTU KONA BA GRUPU FETO PARLAMENTAR TIMOR-LESTE NIAN Halo alterasaun iha loron 12 fulan Marsu tinan 2008 Sei konsidera ba buat ne ebé mak hakerek
Leia maisREPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO SEMINÁRIU HO OKASIAUN KONA BA INFORMASAUN 2 Jullu 2009 1 Ha u hakarak
Leia maisSURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA
SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA INTRODUSAUN Iha 2013, Fundasaun Ázia hala o levantamentu nasionál ba daruak ho objetivu atu halibur opiniaun pesoál sira hodi tulun sukat
Leia maisREPUBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE NIAN SEKRETÁRIA ESTADU JUVENTUDE NO DESPORTU
REPUBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE NIAN SEKRETÁRIA ESTADU JUVENTUDE NO DESPORTU Prefásiu Ha u-nia solok hanesan Sekretáriu Estadu ba Juventude no Desportu atu aprezenta Polítika Nasionál Juventude foun
Leia maisINFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI
INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI Dezembru 2016 KONKLUZAUN XAVE HOSI LEVANTAMENTU KONA-BA ASESU BA RAI, SEGURANSA POSE NO KONFLÍTU KONA- BA RAI IHA TIMOR-LESTE munisípiu programa munisípiu la'o s programa
Leia maisRekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian
Introdusaun Rekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian - 2016 Marsu 2017 Dokumentu ida ne'e alista rekomendasaun hosi Estadu Membru ONU ne ebé hola
Leia maisLiufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOCUÇÃO SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OCASIÃO SESSÃO ABERTURA CONFERÊNCIA REGIONAL KONA-BA INICIATIVA
Leia maisSeksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun
Bulletin Parlamentu Nasionál Nian husi JSMP Edisaun: Jullu 2010 Númeru: 2/2010 Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun 1. Istoria prosesu dezenvolvementu esbosu Lei
Leia maisManual Boa-Governasaun. Provedoria Direitus Humanus no Justisa
Manual Boa-Governasaun Provedoria Direitus Humanus no Justisa Dili, Jullu 2016 Provedoria Direitus Humanus no Justisa Manual Boa-Governasaun KUALIDADE PRESTASAUN SERVISU BA PÚBLIKU DI AK LIU HO BOA GOVERNASAUN
Leia maisPM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu 2017 nian
http://noticias.sapo.tl/tetum/info/artigo/1474640.html PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu... 10/16/2016 5:50 PM PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu
Leia maisMandate of the Special Rapporteur on extreme poverty and human rights
NATIONS UNIES HAUT COMMISSARIAT DES NATIONS UNIES AUX DROITS DE L HOMME PROCEDURES SPECIALES DU CONSEIL DES DROITS DE L HOMME UNITED NATIONS OFFICE OF THE UNITED NATIONS HIGH COMMISSIONER FOR HUMAN RIGHTS
Leia maisPobreza no moris iha TL
Pobreza no moris iha TL Semináriu Universidade Monash Dili, 5 Novembru 2014 Husi La'o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste
Leia maisRekomendasaun Polítika
Rekomendasaun Polítika NGO Ba Futuru / For the Future Projetu ida-ne e simu fundus hosi Uniaun Europea no Australian AID Hasa e protesaun ba feto no labarik iha area rural Dokumentu polítika ida-ne e prepara
Leia maisSeja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero
Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero Ministério das Finanças Dili, dia 27 de Outubro de 2016 Tópikus Aprezentasaun 1. Objetivu
Leia maisDezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba implementasaun Lisensamentu ambientál iha Timor-Leste.
An edited version of this paper will be published in the forthcoming proceedings of the 2017 Conference of the Timor-Leste Studies Association. Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba
Leia maisLa o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo
La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org Dili,
Leia maisTimor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil
MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO Timor-Leste DCI-NSAPVD//3-8 Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil Halo intervensaun lokál husi Organizasaun husi Sosiedade Sivil sai barak
Leia maisKomentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu.
Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha 2015 Setór Ekonomia 6 Juñu 2015 Konteúdu Introdusaun... 1 Rendimentu petróleu no gas sei kontinua tun.... 2 Osan Mina-rai
Leia maisA/HRC/34/11. Asembleia Jerál. Nasoins Unidas. Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál * Timor-Leste
Nasoins Unidas Asembleia Jerál Distr.: Jerál 28 Dezembru 2016 A/HRC/34/11 Orijinál: lia-inglés Tradusaun ba Tetum la os ofisiál Konsellu Direitus Umanus Sesaun Da-Tolunulu resin haat 27 Fevereiru-24 Marsu
Leia maisSISTEMA JUSTISA IHA TIMOR-LESTE AVALIASAUN INDEPENDENTE NO ABRANJENTE BA NESESIDADE SIRA. Dili, Timor-Leste Loron 13, fulan Outubru, tinan 2009
SISTEMA JUSTISA IHA TIMOR-LESTE AVALIASAUN INDEPENDENTE NO ABRANJENTE BA NESESIDADE SIRA Dili, Timor-Leste Loron 13, fulan Outubru, tinan 2009 Índise I. Agradesimentu... 3 II. Lista Akrónimu... 4 III.
Leia maisAvó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó?
Avó Me ar Autora: Rosa de Sousa no Teresa Madeira Ilustradór: Edi Mario. D. de Carvalho Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó? Baibain iha fulan ida dala ida Sentru Saúde organiza
Leia maisHAFAHE SIKLU VIOLÉNSIA DOMÉSTIKA IHA TIMOR-LESTE OPSAUN ASESU BA JUSTISA, BARREIRA, NO PROSESU HALO- DESIZAUN IHA KONTESTU PLURALIZMU JURÍDIKU
HAFAHE SIKLU VIOLÉNSIA DOMÉSTIKA IHA TIMOR-LESTE OPSAUN ASESU BA JUSTISA, BARREIRA, NO PROSESU HALO- DESIZAUN IHA KONTESTU PLURALIZMU JURÍDIKU Outubru 2013 Programa ba Sistema Justisa PNUD/UNDP Timor-Leste
Leia maisAnaliza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian
Fundasaun Mahein Nia Lian no. 26, 13 Dezembru 2011 Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian Relatoriu Ne e Apresenta iha Parlementu Nasional Komisaun
Leia maisProposta Lei Komisaun Anti Korupsaun
La o Hamutuk Institutu ba Analiza no Monitor ba Desenvolvimentu iha Timor Leste Timor Leste Institute for Development Monitoring and Analysis 1/1a Rua Mozambique, Farol, Dili, Timor Leste Tel: +670 3325013
Leia maisSITUASAUN JUÑU TOO JULLU 2018
Sistema Atensaun no Responde Sedu (AtReS) estabelese ona iha tinan 10 liu, husi servisu monitorizasaun insidente violénsia ne ebé akontese loro-loron kuaze Timor-Leste tomak. Sistema nee uza rede parseria
Leia maisRevizaun Estratéjika ba Nutrisaun Department of Foreign Affairs and Trade Rezumu Relatóriu
Revizaun Estratéjika ba Nutrisaun Department of Foreign Affairs and Trade Rezumu Relatóriu Dezembru 2017 Antesedente Maski iha nafatin esforsus hodi hadi ak estadu, deznutrisaun kontinua sai dezafiu dezenvolvimentu
Leia maisKomponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane
Enkontru Públiku Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha 2010. Inklui iha Planu Estratéjiku
Leia maisNasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste. Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste
Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste Sesaun da-26 husi Grupu Serbisu UPR Out-Nov 2016 Relatóriu
Leia mais9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN
:;L - \ Q.. -?..Di5 9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN ME~TAR Obrigado e muito Bom dia Sr. Presidente Parlamento Nacional e Caros Colegas Deputados, Sr. Primeiro Ministro ho
Leia maisRekomendasaun Polítika
Rekomendasaun Polítika ONG Ba Futuru / For the Future Projetu ida-ne e finansiadu hosi Uniaun Europeia no Australian AID. Vol: 3 Outubru 2014 Rekomendasaun Xave: 1. Hametin sistema protesaun ne ebé iha
Leia maisRelatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun
Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun Saida mak TSP? TSP nia significado mak Programa ba Tulun Transisaun (Transition Support Program - TSP) programa ida neebe Governo fo
Leia maisSubmisaun ba Komisaun A Parlamentu Nasionál Repúblika Demokrátika de Timor-Leste
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 Mobile: +670 7734 8703 Email: info@laohamutuk.org Website:
Leia maisUNDAF NIA REVIZAUN ANUÁL BA TINAN DARUAK
Índise Relatóriu Antesedénsia...2 Komentáriu Abertura ASRSG/RC Finn Reske Nielsen...3 Ex. mo Sr. João Gonçalves, Ministru Ekonomia no Dezenvolvimentu...4 Aprezentasaun rezultadu Revizaun Anuál UNDAF nian
Leia maisObservasaun konkluzivu sira kona-ba relatóriu inisiál Timor-Leste nian *
United Nations Convention against Torture and Other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment Distr.: Jerál 15 Dezembru 2017 CAT/C/TLS/CO/1 Orijinál: Ingles Tradusaun iha Tetum la ofisial Komité
Leia maisNasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste. Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste
Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste Sesaun da-26 husi Grupu Serbisu UPR Out-Nov 2016 Relatóriu
Leia maisREPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR LESTE PROVEDORIA DIREITUS HUMANUS NO JUSTISA
REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR LESTE PROVEDORIA DIREITUS HUMANUS NO JUSTISA Relatóriu Anual PDHJ 2014 1 Índise Prefásiu... 1 PDHJ nia vizaun no misaun... 3 Rezumu ezekutivu... 4 1. Rezultadu servisu simu
Leia maisLa o Hamutuk. Ezboso Lei Anti-Korupsaun
La o Hamutuk The Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Pátria, Bebora, Dili, Timor-Leste P.O. Box 340, Phone: +670 332 1040 or +670-7234330 Email: info@laohamutuk.org
Leia maisReuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU Reuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting Reforsa Kuadru Lejislativu &
Leia maisSérie I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.
Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 Série I, N. 42 $ 1.00 SUMÁRIO MINISTÉRIO DA JUSTIÇA: DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro...5453 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro O
Leia maisAVALIASAUN BA SETÓR PRIVADU (SUMÁRIU)
Estratejia Parseria País: Timor-Leste, tinan 2011 2015 AVALIASAUN BA SETÓR PRIVADU (SUMÁRIU) A. Barreira sira-ne ebé Setór Privadu Enfrenta 1. Timor-Leste ninia setór privadu iha faze sira inisiál ba dezenvolvimentu
Leia maisJUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL Sumáriu kazu Periode : Novembru 2011 Edisaun : 06 Novembru 2011 Sumáriu kazu ba prosesu julgamentu iha Tribunál Distritál
Leia maisPRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE
PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE Alokusaun Sua Exlensia Prezidenti Repúblika Kay Rala Xanana Gusmão, ba Konferensia Timor-Leste ho Parseirus Dezenvolvimentu Hotel Timor, 4 Abril 2006 Exelensia
Leia maisJose Neves Samalarua
Jose Neves Samalarua Nudár Eis komisáriu KAK ita-boot hili dalan atu sai husi Komisáriu KAK hodi sai hanesan kandidatu PR ba eleisaun ida ne'e. Ha u hakarak atu husu, saida mak sai hanesan motivasaun prinsipál
Leia maisAVALIASAUN BA SETÓR NE E (SUMÁRIU): TRANSPORTE TERRESTRE/ESTRADA. 1. Dezempeñu, Problema, no Oportunidade sira iha Setór ne e
Estratejia Parseria País: Timor-Leste, tinan 2010 2015 AVALIASAUN BA SETÓR NE E (SUMÁRIU): TRANSPORTE TERRESTRE/ESTRADA Mapa Dalan iha Setór ne e 1. Dezempeñu, Problema, no Oportunidade sira iha Setór
Leia maisDemisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional
Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional Tenke Salva-Guarda Unidade Nasional Mahein Nia Lian Nú. 127, 11 Dezembru 2017 Foto: Timor Roman/Calisto da Costa, 2017 Fundasaun Mahein (FM) Website:
Leia maisPARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru
PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru Alterasaun 2018 Decreto-Lei 3/2015 DL CNB Observasaun Jurídiku Art 2, n. 2 (âmbito de aplicação) Foun Regula escola
Leia maisLIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku
LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku i Organizasaun Counterpart International no Belun halo peskiza hamutuk. Counterpart International servisu hamutuk ho organizasaun nao-governu
Leia maisInstituisaun Mídia Profisionál no Rekursu Jornalista iha Timor-Leste
Relatóriu Rezultadu Levantamentu Nasionál: Instituisaun Mídia Profisionál no Rekursu Jornalista iha TimorLeste Relatóriu CI Nú. 01, 10 Maiu 2017 Website: www.conselhoimprensa.tl 2017 Konteúdu sira 1. Introdusaun
Leia maisRELATÓRIU INSTITUSIONÁL
Judicial SystemMonitoring Programme (JSMP) Programa Monitorizasaun Sistema Judisiáriu Rua Setubal, Colmera, Dili, Timor-Leste, PO Box 275, Tel / Fax : +670 3323883 Email :info@jsmp.minihub.org,www.jsmp.tl,
Leia maisKomentáriu husi La o Hamutuk ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Jullu 2016
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670-3321040 ka +670-77234330 (mobile) email: laohamutuk@gmail.com Website:
Leia maisSertifikadu Investidór Certificado de Investidor. Kestionáriu Questionário
Sertifikadu Investidór Certificado de Investidor Kestionáriu Questionário -Favor, hatan pergunta tuir mai ne e- Karik ita iha dúvida ruma hodi, halo favor kontaktu TradeInvest hodi hetan klarifikasaun.
Leia maisSubmisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 7234330, email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org
Leia maisProposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional
Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional Mahein Nia Lian Nú. 89, 30 Outobru 2014 Relatoriu Fundasaun Mahein Nia Lian ne e suporta
Leia maisMatadalan ba Orsamentu
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE Matadalan ba Orsamentu 2013 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun Introdusaun Sai sidadaun ida-ne ebé di ak, mak sai mós eroi foun ba ita-nia nasaun hanesan
Leia maisReprezentante Espesial Sekretáriu-Jeral Nasoins Unidas nian ba Timor- Leste no Primeiru Ministru Repúblika Demokrátika Timor-Leste;
Aranju kona-ba restaurasaun no manutensaun seguransa públika iha Timor-Leste no kona-ba asisténsia ba reforma, re-estruturasaun no rekonstrusaun Polisia Nasionál Timor-Leste nian (PNTL) no Ministériu Interior
Leia maisMINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)
Consulta Pública Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras) ONZE CAPÍTULOS: ESTRUTURA -OBJECTO E DEFINIÇÕES -DISPOSIÇÕES GERAIS -POSSE -USUCAPIÃO
Leia maisVERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE
VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE Segunda-feira, 10 de Fevereiro de 2014 I. Série Número III LEGISLATURA 2. a SESSÃO LEGISLATIVA ANO LEGISLATIVO (2013 2014) SORUMUTU PLENÁRIA,
Leia maisTRIBUNAL DE RECURSO Câmara de Contas
TRIBUNAL DE RECURSO Câmara de Contas PLANU BA ASAUN ANUÁL - 2016 TRIBUNÁL BA REKURSU Kámara ba Kontas OBS: Favor refere ba versaun orijinál iha lia-portugés; Dokumentu ida-ne e tradús ba lia-tetun hosi:
Leia maisOrganizasaun Sociedade Civil Nia Submisaun Relasiona Orsamentu Jeral do Estadu 2019
REDE FETO TIMOR - LESTE, NETWORKING, ADVOCACY, CAPACITY BUILDING, INSTITUTIONAL STRENGTHENING AND ACCOUNTABILITY. Rede Feto s Office Rua Caicoli Dili Timor Leste Kompleks Edificio Obrigado Barack, Caicoli-Dili
Leia mais[SCAN HUSI FOTOKOPIA]
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE MINISTÉRIO DA JUSTIÇA Direcção Nacional de Terras, Propriedades e Serviços Cadastrais Opsaun ba Politikas hodi Resolve Kestaun Rai no Propriedade iha Timor-Leste [SCAN
Leia maisRepública Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak
República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak 2013 Nota: Informasaun iha lívru ida ne e hanesan matadalan jerál ba prátika kuda fehuk midar
Leia maisIV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA
IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA Sorumutu Konsellu Ministru loron 16 fulan Marsu tinan 2011 Konsellu Ministru hala o sorumutu iha kuarta-feira,
Leia maisMatadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador)
Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador) DIRAT mak organiza publicação ne e. Título Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador) Compilação
Leia maisDezafiu no Rekomendasaun sira kona-ba Estensaun Protesaun Sosiál ba Ema Hotu iha Timór Leste
Dezafiu no Rekomendasaun sira kona-ba Estensaun Protesaun Sosiál ba Ema Hotu iha Timór Leste Relatóriu husi Diálogu Nasionál ne ebé Bazeia ba Avaliasaun Copyright Nasõins Unidas/ Organizasaun Internasionál
Leia mais1. Ha'u halo ona alerta katak investimentu daudaun nian labele sakrifika dezenvolvimentu aban-bainrua nian.
MENSAJEN HOSI PREZIDENTE REPÚBLIKA TIMOR-LESTE, TAUR MATAN RUAK, BA PARLAMENTU NASIONÁL HO FUNDAMENTUS KONA-BA NIA VETU BA ORSAMENTU JERÁL ESTADU 2016 NIAN (Dekretu hosi Parlamentu Nasionál nr. 20/III,
Leia maisOinsá mak VI Governu Konstitusionál fó atensaun ba ODS ne e?
Implementasaun Objetivu Dezenvolvimentu Sustentável iha Timor-Leste: Rekomendasaun ba governu foun VIII Governu Konstitusionál husi República Democrática de Timor-Leste 31 Marsu 2018 Jerry Courvisanos
Leia maisDISKURSU EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA
DISKURSU SUA EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA PROPOSTA LEI NO. 15/III (3) GOVERNU NE EBÉ PROSEDE
Leia maisREPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO Diskursu Primeiro-Ministro Mari Alkatiri nian iha sesaun abertura SORUMUTUK TIMOR-LESTE HO PARSEIRU DEZENVOLVIMENTU NIAN SIRA Hotel Timor,
Leia maisINTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...
INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,... Bankada Cnrt Friday, January 8, 2016, Dr. Vicente Guterres Senhores Vice-Presidentes
Leia maisDIREITOS HUMANOS NA CONSTITUIÇÃO DA RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DIREITUS UMANOS IHA KONSTITUISAUN RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE NIAN
NA DA RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DIREITUS UMANOS IHA KONSTITUISAUN RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE NIAN Português I Tétum Maio de 2013 MUDA Associação para a Proteção e a Promoção dos Direitos
Leia maisI. Sistema halo relatóriu ne'ebé revee tiha ona
Nasoins Unidas Paktu Internasionál kona-ba Direitu Sivíl no Polítiku Distr.: Jerál 22 Novembru 2010 Orijinál: Inglés CCPR/C/2009/1 Komité Direitus Umanus Matadalan kona-ba dokumentu espesífiku ba tratadu
Leia maisGRUPO DAS MULHERES PARLAMENTARES DE TIMOR-LESTE (GMPTL)
GRUPO DAS MULHERES PARLAMENTARES DE TIMOR-LESTE (GMPTL) Relatorio Atividades 2007-2012 1 KONTEKSTU Grupu das Mulheres Parlamentares de Timor Leste (GMPTL) ka Grupu Feto Parlamentar Timor Leste nian hari
Leia maisJornal da República. funcione como efectivo elo de ligação entre o Estado, a Sociedade Civil e os Parceiros de Desenvolvimento.
funcione como efectivo elo de ligação entre o Estado, a Sociedade Civil e os Parceiros de Desenvolvimento. ne ebé refere, kontestu izolamentu ne e mós fo dalan ba interdependénsia (depende ba malu) entre
Leia maisLa o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua. D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 77234330, email: laohamutuk@gmail.com Website: www.laohamutuk.org
Leia maisSubmisaun ba Departamentu Area Protejidu Sekretariadu Estadu Floresta, RDTL. 26 Marsu 2013
La o Hamutuk Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 Mobile: +670 77348703 Email: info@laohamutuk.org Website:
Leia maisWorkshop International konabá Integridade iha Estadu
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO Workshop International konabá Integridade iha Estadu Hotel Timor - 11 Marsu 2005 Konkluzaun no rekomendasaun sira Komisaun Diretiva Workshop
Leia maisINTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016
INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016 Parlamentu Nasional 8 de Janeiru de 2015 Sua Eselénsia Sr Prezidenti
Leia maisPASU II. Fig. X Konsetualiza indikadór sira
Excerpts from HUMAN RIGHTS INDICATORS, A GUIDE TO MEASUREMENT AND IMPLEMENTATION, OFFICE OF THE HIGH COMMISSIONER FOR HUMAN RIGHTS, NEW YORK AND GENEVA, 2012, PAGES 87-101 IV. >> Esklarese Enkuadramentu
Leia maisJornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto
DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO SOBRE OS PROCEDIMENTOS DE CONSULTA PÚBLICA E REQUISITOS DURANTE O PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL de 2 de Agosto
Leia maisREJIME ESPESIÁL KONA-BÁ DEFINISAUN NA IN BA BEM IMÓVEL NIAN
Rede ba Rai Sekretáriadu, Fundasaun Haburas, Rua Celestino da Silva, Farol, Dili- Timor-Leste Email: redebarai@gmail.com Telemovel: +670 7922648 Segundu Submisaun ba Ministériu Justisa Repúblika Demokrátika
Leia maisHusi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste
ALUMNI Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste Departamento de Estudantes, Alumni e Empregabilidade I. Perfíl Alumni Universidade Nacional Timor Lorosa e (UNTL) nu udar Universidade
Leia maisProposta de Lei n.º /2012. de de. Lei Geral dos Órgãos de Comunicação Social Lei Jerál kona-ba Órgaun-komunikasaun Sosiál
Proposta de Lei n.º /2012 de de Lei Geral dos Órgãos de Comunicação Social Lei Jerál kona-ba Órgaun-komunikasaun Sosiál A disposição de regras sobre o exercício do direito de informação e da liberdade
Leia maisDeklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2012
Rua Kaikoli, Dili, Timor-Leste +670 726-5169 nizio_pascal@yahoo.com Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2012 Pontus importante 15-16 Maiu 2012 Favor komprende
Leia maisREPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOKUSAUN SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OKASIAUN BA TOMADA DE POSSE FUNCIONÁRIOS PÚBLICOS FOUN 01 Jullu
Leia mais