Workshop International konabá Integridade iha Estadu
|
|
- Artur Fartaria Marroquim
- 6 Há anos
- Visualizações:
Transcrição
1 REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO Workshop International konabá Integridade iha Estadu Hotel Timor - 11 Marsu 2005 Konkluzaun no rekomendasaun sira Komisaun Diretiva Workshop nian Introdusaun Governo Timor Leste determinadu katak problema korrupsaun, mak parese atu moris buras iha railaran, tenki rezolve efikazmente. Determinasaun ne Primeiro Ministro haklaken iha nia intervensaun abertura iha workshop ne. Nia hatete katak governasaun diak rekere katak korrupsaun tenki hakuran to nível mínimu. Planu Dezenvolvimentu Nasional Timor Leste hari vizaun ida konabá rai demokrátiku ihanebé rekursu Estadu nian sira tenki maneja efikazmente, malorek, no livre hosi korrupsaun, no ihanebé ema respeita lei no responsaveis governo tenki responsabiliza ba ema nebe mak hili ka nomeia sira. Iha nia funu hasoru korrupsaun Governo hola ona pasu importante barak. Aparte hosi kriasaun Gabinete Inspector Geral, nebé nia servisu mak inspesaun funsionamentu servisu públiku, Lei mak Aprova Estatutu Gabinete Provedor ba Direitus Humanus no Justisa, tau iha konta seksaun 27 Konstituisaun, ratifika tihaona no tama iha efeitu iha 26 Maiu Ofisial ba gabinete dalauluk, mak hanaran Provedor, sei nomeia la kleur tan. Ratifika no vigora mos ona desde 16 Juñu 2004 mak Lei mak Aprova Estatutu Funsionalismu Públiku. Aneksu ba Lei ne mak Kode Etik Funsionalismu Públiku. Ho konvite Primeiro Ministro nian, workshop ne haksesuk konabá métodu sira oinsa tenki dezenvolve integridade iha Estadu. Em partikular nia konsidera Essénsia funu hasoru korrupsaun;
2 Papel Provedor nian, Parlamento no sosiedade sivil iha dezenvolvimentu inegridade; Tarefa sira funsionáriu públiku no padraun konduta/hahalok mak hein hosi Funsionalismu Públiku; Respeitu natón ba direitus ema nian iha progresu ba integridade iha Estadu; Delitu kriminal no disiplinar sira ba nebe ajentes Estadu nian mak lida Estadu iha direitu; Prosesu disiplinar administrativu; Nosaun konabá konflitu de interesses Meritus no limites sistema deklarasaun rendimentu no bens; Assuntus polítika balun mak mosu iha aplikasaun estratéjia nasional ida hasoru korrupsaun. Komisaun Diretiva workshop i nian simu pedidu atu hasai konkluzaun hosi diskusaun sira no atu halo rekomensaun sira ba lori lia sira ne ba oin. Buat sira ne aprezenta iha final workshop nian. Konkluzaun sira Hafunu korrupsaun Lideransa nasuan nian rekoñese katak atu hafunu korrupsaun efikázmente rekere buat essensiál hitu: vontade polítika; valores komunidade nian mak reflete tiha iha delitu kriminal klaru ida; estratéjia nasional ida mak aplika ba sektor hotu-hotu komunidade nian no kompostu ho elementu tolu vigorizasaun nian: prevensaun, edukasaun estratéjia, no apoiu; implementasaun simultánea no koordenada elementu tolu ne; investimentu rekursu adekuadu iha implementasaun estratéjia ne; dezenvolvimentu involvimentu ativu komunidade; no hatene katak funu rekere rezisténsia. Vontade polítika natón bele prova hosi deklarasaun estratéjia governo nian sira, hosi ratifikasaun lei sira konabá Funsionalismu Públiku no Provedor, hosi nomeasaun Provedor ida uluk la kleur tan, no hosi Gabinete Inspector Geral mak hari-ona. Delitu korrupsaun sira orasné nian iha lei kriminal sei troka ho delitu korrupasaun atualizadu iha projetu Kódigu Penal mak hein atu sai lei la kleur tan. Hodi nuné korrupsaun hotu-hotu hetan prosesamentu juridiku, kódigu ne sei presiza hatama mos delitu ida konabá subornu mak bele aplika be ema hotu-hotu, la os deit funsionáriu públiku sira. Konabá funsionáriu públiku sira, sei diak teb-tebs wainhira hatama iha Kódigu laran delitu ida konabá husu ka simu prezente ruma mak la autorizadu ka vantajem ruma no delitu ida konabá riku-soi mak la-haklaken. Mandatu Provedor nian hatama mos funu hasoru korrupsaun. Espesifikamente, nia (feto/mane) tenki lori ba oin elementu tolu estratéjia anti-korrupsaun nasional, hanesan investigasaun, prevensaun no edukasaun ba públiku. Nia tenki iha kapasidade atu lidera implementasaun simultánea no koordenada elementu tolu ne. Maibe, ami nota katak estratéjia anti-korrupsaun nasional, nudar reflete tiha iha lei ne, iha risku atu ema interpreta nudar dirije deit ba korrupsaun iha sektor públiku.
3 Lei ne halo provizaun didiak ba Gabinete Provedor nian atu hetan fundus natón hosi apropriasaun Parlamentar. Provedor ho nia pessoal sira tenki dezenvolve konfiansa, apoiu, no involvimentu públiku nian. Ami nota ho aprovasaun katak Provedor responsável ba hatudu/nomeia nia pessoal no sira nia autoridade disiplinar rasik. Nia sei responsável ba hahalok nia pessoal nian. Karik sira halo buat ruma ladiak, ne sei estraga konfiansa públiku nian. Dalan ida atu asegura katak sira kaer hahalok diak mak involve sidadaun sira iha servisu Provedor nian hodi permite nia kria komisaun assessoria atu servisu hamutuk ho nia pessoal sira. Ikus liu, realizasaun katak funu hasoru korrupsaun bele naruk reflete tiha iha faktu katak la iha limite tempu mak tahu tiha ba mandatu Provedor nian. Papel Parlamento no sociedade sivil iha hari integridade Apoiu deputado sira nian ba Provedor no nia esforsu sira sei essensiál. Provedor sei responsabiliza ba sira liu-hosi nia relatóriu anual ba deskarga nia mandatu antikorrupsaun no ba despezas fundu públiku sira mak sira vota ona. Deputado sira tenki tahan an hosi interferénsia ba servisu Provedor nian tanba, ao kontráriu, públiku bele fiar lalais katak Gabinete ne hakruk ba influénsia polítika. Nuné konfiansa públiku nian sei lakon. Deputado sira kaer papel individual vital ida iha dezenvolvimentu integridade iha Estadu hodi fo ezemplu ba restu komunidade. Sira hetan obrigasaun atu tau padraun ás no adere ba padraun sira ne. Sira iha tarefa atu fo sanksi ba sira nia membru sira mak la halo tuir padraun sira ne. Funu hasoru korrupaun sei la hetan susesu wainhira laiha apoiu hosi públiku. Tanba ne, organizasaun sira ho baze iha komunidade kaer papel ida importante teb-tebes iha mobilizasaun sektor hotu-hotu sosiedade sivil nian. Organizasaun hirakné tenki prontu atu servisu ho Provedor iha persuade ema atu fo informasaun ba nia mak presiza atu duni tuir korruptor sira no iha haklekar mensajem anti-korrupsaun/integridade ba nível hotuhotu komunidade nian. Involvimentu sidadaun sira nian iha serviso Provedor nian folin bot teb-tebes hodi fo konselhu diak no iha asegura katak pessoal Provedor nian halao sira nia serviso didiak. Ho dalan ne konfiansa no apoiu públiku nian bele buras. Ezemplu mak ulunbot sira fo Karik ezemplu mak nudar mestre diak-liu, ezemplu nebé ulunbot nasaun nian sira fo sei forte liu tan. Orientasaun mak kódigu lideransa iha rai balun oferese haré tiha nudar buat ida mak tulun makas instituisaun Estadu sira seluk. Padraun sira iha sosiedade sivil Padraun hahalok/konduta mak hakerek iha Lei konabá Funsionalismu Públiku nudar hakat/pasu importante ba dalauluk atu halo intensaun diak sira sai realidade. Orasné funsionáriu públiku sira iha nível hotu-hotu presiza kompreende padraun sira ne no atu hatene katak Funsionalismu Públiku hakarak ema lao tuir padraun sira ne. Sira tenki hatene mos katak submisaun/kepatuhan sei hetan aprovasaun hosi Funsionalismu Públiku no hosi públiku, no katak sanksi sei fo ba sira nebe la halo tuir. Gestor no supervisor sira
4 tenki kompreende katak sira sei responsabiliza ba hahalok-at sira nian subordinadu nian nebé tuir lolós sira tenki hatene no prevene. Funsionáriu públiku tomak kompreende importánsia sira nia ezemplu pessoal ba ema seluk. Husik funsionáriu públiku sira aumenta sira nia rendimentu tuir dalan legal Problema saláriu kikoan iha Funsionalismu Públiku hanesan deit iha rai barak. Saláriu kikoan dalabarak uza hanesan deskulpa ida ba, karik la os tanba, korrupsaun iha Funsionalismu Públiku. Maibe, funsionáriu públiku ida iha rai hirakné dalabarak hetan bandu atu hetan osan suplementar ba nia saláriu funsionáriu públiku hosi servisu tempuparsial. Respeitu ba direitu ema nian sira Medida hotu-hotu mak hola atu hasae integridade iha Estadu tenki, tuir Konstituisaun, tau atensaun ba direitu fundamental sidadaun tomak nian inklui mos funsionariu públiku sira. Maibe funsionariu públiku tenki hatene katak sira nia pozisaun nudar ofisial públiku justifika limite nesesariu balun ba sira nia direitu tanba interese komunidade nian, obrigasaun atu deklara konflitu de interse ruma ka atu halo deklarasaun bens nudar ezemplu atu tau limite ba sira nia direitu ba privasia. Delitu kriminal no disiplinar Tanba ofisial públiku sira hetan poder no responsabilidade espesial, komunidade sira iha direitu atu hein padraun/standar ás-liu hosi sira do que hosi sidadaun bai-bain. Oferta no favor sira ba ofisial públiku sira sai nudar naha ida ba sosiedade tomak. Lei no padraun Funsionalismu Públiku los atu bandu simu oferta no favor sira ne, maibe delitu/krime sira ne labele konsidera hanesan deit ho subornu. Liu-tan, regra sira labele hosik ofisial públiku sira atu sai juiz ba valor oferta ida nian. Ofisial públiku sira mak iha propriedade ka iha estilu moris ia mak bot-liu fali sira nia rendimentu ofisial bele hamosu hirus no desprezu iha komunidade. Ofisial sira hanesan ne deve-berhutang ba públiku explikasaun satisfatoria ida. Ofisial ruma mak iha riku-soi barak tebes hanesan ne no sira mak la fo explikasaun satisfatória ida tenki kondenadu halo krime tuir Konvensaun ONU nian Hasoru Korrupsaun. Prosesu Disiplinar Administrativu Prosesu disiplinar espesifikadu iha lei Funsionalismu Públiku louvável tebes. Nia salvaguarda direitu fundamental funsionáriu públiku nian no proteje nia hosi hahalok arbitrária. Maibe iha risku ida, katak prosedimentu mak protetivu-liu ba ema sira mak halo violasaun lei mak merese reprimanda/teguran hakerek/eskritu deit no bele rezulta iha overloading prosesu disiplinar. Konflitu de interese Nosaun konabá konflitu interese presiza haklaken atu ofisial públiku sira bele hatene, hahú ho ofisial ida mak senior liu.
5 Funsionáriu públiku sira hotu-hotu tenki hatene sira nia obrigasaun individual atu haklaken konflitu ida ba sira nia ulunbot no atu halo-tuir ulunbot nia desizaun konabá oinsa konflitu ne atu rezolve. Obrigasaun rua ne tenki reflete iha Lei Funsionalismu Públiku. Deklarasaun Rendimentu no Bens Propózitu sistema deklarasaun rendimentu no bens mak atu identifika konflitu interese. Ne dalan ida karu no inefisiente atu koko kaer korruptor. Karik nia la konsege kaer korruptor, maka nia valor atu halo impedimentu mínimu. Maibé presiza dalan ida mak efetivu no aseitadu internasionalmente atu identifika konflitu de interese no halo sira bele hetan rezolusaun. Maibé, ema sira mak halo desizaun tenki tau iha neon katak, winhira rekere ofisial públiku ida atu halo deklarasaun rendimentu no bens ba Estadu nudar violasaun/pelanggaran ida ba nia direitu baziku ba privasia mak hakerek iha Konstituisaun. Violasaun hanesan ne bele justifika dei wainhira buat ne presiza duni, razoavel/masuk akal no proporsional. Tanba ne mak akonselhavel atu tau restrisaun ba kategoria ofisial públiku mak tenki halo deklarasaun hanesan ne, no tenki halo deklarasaun ne tenki konfidensial, a menos que/kecuali interese públiku nian rekere katak deklarasaun ne tenki loke ba públiku. Laiha Lei Funsionalismu públiku no mos lei ka kodigu konduta seluk orasne espesifika sistema deklarasaun rendimentu no bens. Assuntu politika anti-korrupsaun ruma Politika Investigasaun Tuir lei Provedor hetan kbit atu investiga kazu korrupsaun hotu-hotu... Importante ba susesu estratéjia hasoru korrupsaun ba nia investiga keixa ida-ida mak bele investiga. Nudar konsekuensia, ninian liman/orgaun investigasaun operasaun anti-korrupsaun sei depende ba demanda/permintaan atu investiga no nia sei presiza iha investigador natón atu halao serviso ne. Prinsípiu operasional ida mak atu investiga keixa sira mak ható nia; no labele hahú investigasaun sira hosi nia rekursu rasik sira. To tempu nebe nia hetan ona konfiansa hosi komunidade, importante katak hatán sa deit ba mak komunidade hakarak atu hetan investigasaun. Simu keixa sira Ema lakohi informa korrupsaun ba autoridade sira. Tenki halo buat hotu atu fo aten-brani ba sira atu halo nuné, tanba wainhira laiha informasaun diak investigador sira labele halo buat ida. Wainhira sira hakat ba oin ho informasaun, ema sira tenki hetan protesaun, no iha kazu ne, ami nota ho aprovasaun katak Provedor no nia pessoal sira halao serviso ho konfidensialidade. Servisu ho konfidensialidade ne tenki hanaruk mos ba ema seluk to investigasaun lao-to dominiu públiku.
6 Keixa anonimu/narak-laek sira nudar informasaun hun mak iha folin bot teb-tebes. Maibe Lei Provedor parese bandu Provedor atu halo atuasaun ba keixa sira hanesan ne no ate rekere keixozu/ema mak kesar atu mai rasik ható nia keixa iha Gabinete Provedor nian. Loke an/abertura no konfidensialiade Komisaun Diretiva sujere katak: 1. Projetu Kodigu Penal tenki hatama delitu ida ba subornu mak bele aplika ba ema hotu-hotu, la os funsionariu públiku deit. 2. Konabá ofisial públiku sira, Projetu Kódigu Penal tenki hatama delitu ida ba hus u ka simu oferta la-autorizadu ida ka vantejem seluk maiske ne la os subornu. Nia tenki hatama mos delitu ida ba riku-soi mak labele haklaken/explika tuir Konvensaun ONU Hasoru Korrupsaun. 3. Fundu sira mak Parlamento apropria tenki transfere en bloc ba konta Provedor nian no nia tenki responsibiliza ba sira nia manuzeamentu. ii 4. Provedor tenki involve sidadaun sira hasi fatin hotu-hotu iha railaran iha servisu anti-korrupsauniha nia gabinete hodi forma komisaun assessora atu servisu hamutuk ho nia pessoal sira. 5. Provedor sei presiza apoiu hosi deputadu sira maibe sira tenki evita kahur/interfere ho dalan oinsa nia halo servisu, liu-liu nia investigasaun sira. 6. Deputadu sira tenki adopta kodigu konduta ida ba sira an rasik no kria sistema ida atu reforsa nia. 7. Governo tenki konsidera adopta Kodigu Lideransa ida ba instituisaun ida-ida Estadu nia, hanesan Prezidénsia, Parlamento, Judisiáriu no Ezekutivu. 8. Hosi uluk kedas Provedor tenki fo aten-brani ba organizasaun sira ho baz iha komunidade no ulun komunidade sira nian atu servisu ho nia no nia pessoal sira. 9. Lei Funsionalismu Públiku tenki kaer prinsipiu responsabilidade supervizoria. 10. Programa metodikal ida atu hanorin funsionáriu públiku sirsa konabá padraun konduta/hahalok mak esperadu mak hakerek iha Lei Funsionalismu Públiku tenki hahú lalais kedas. Edukasaun ne tenki hatama importansia ezemplu ema- idaida/pessoal no Funsionalismu Públiku tenki rekoñese ezemplu pessoal ne. 11. Kompreende importansia respeita direitus ema nian ba membrus públiku no kolega sira tenki forma parte treinamentu ba funsionáriu públiku sira tomak. 12. Tenki haklaken ba funsionariu sivil sira mak afetadu katak sira nia direitu ba privasia tesi tiha tanba interese públiku wainhira sira tenki halo deklarasaun rendimentu no bens. 13. Bandu hasoru simu oferta labele tara an/depende ba funsionáriu públiku nia valuasaun rasik ba oferta ne. 14. Funsionáriu públiku ida tenki permitidu atu halo servisu tempu-parsial seluk ida, narak katak nia hetan uluk lisensa hosi chefe Funsionalismu Públiku. 15. Governo tenki konsidera karik transgresaun/pelanggaran mak funsionáriu públiku halo mak merese deit reprimanda/teguran eskrita presiza prosedimentu disiplinar tomak nudar espesifikadu iha Lei Funsionalismu Públiku. 16. Programa edukasaun ba funsionáriu públiku sira mak refere tiha iha leten tenki instila entendimentu ida ba nosaun konflitu interese sira, ba obrigasaun pessoal funsionáriu públiku mak afetadu atu deklara konflitu interese ruma mak iha ba nia
7 supervizor, no ba obrigasaun atu halo-tuir instrusaun supervizor nian konabá rezolusaun konflitu ne. 17. Governo,Parlamento Nasional, no Judisiáriu tenki konsidera hatama sistema deklarasaun apropriadu ba Ministro sira, Deputadu sira, Judisiáriu no funsionáriu públiku balun. 18. Indusaun/pelantikan Provedor, wainhira hatudu ona, tenki hatama nia konsideasaun ba politika investigasaun mak diak-liu ba sirkunstánsias rai nian. 19. Wainhira nesesariu, Lei Provedor tenki hadia atu permite nia simu no atua ba keixa sira mak ható liu-hosi anonimatu/naran-laek. 20. Servisu konfidensialidade mak impoen ba Provedor no nia pessoal tenki hanaruk ba ema hotu to tempu nebe investigasaun alkansa ominiu públiku. Governo tenki konsidera karik artigu 49 Lei Provedor alkansa didiak propozitu ne. 21. Identidade informante ida mak la hanaran nudar testemuña tenki hetan protesaun hosi revelasaun iha prosesu tribunal nian. 22. Hosi uluk kedas Provedor tenki deside konabá nia Gabinete nia politika konabá transparensia no konfidensialidade, liu-liu iha relasaun ho media. Nia prinsipiu orientasaun sira tenki nakloke no malorek exseptu wainhira konfidensialidade nesesariu iha interese públiku nian. Bertrand de Speville Chefe Komisaun Diretiva konabá Konkluzaun no Rekomendasaun sira Dili 11 Marsu 2005 i Sr. Bertrand de Speville (chefe), Sr. Francisco Branco, Sr. Mariano Lopes da Cruz, Sr. Luis Oliveira, Sra Helen Sutch no Prof. Jim Ife. ii Membru ida Grupu Servisu ne sente katak rekomendasaun ne lalika hatama.
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO SEMINÁRIU HO OKASIAUN KONA BA INFORMASAUN 2 Jullu 2009 1 Ha u hakarak
Leia maisJUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK BA PARLAMENTU NASIONÁL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE (RDTL) 2014 Lia-makloken
Leia maisDEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN
DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN Adota no haklaken tuir Rezolusaun 217 (III) Loron 10 fulan Dezembru, tinan 1948 Asembleia Jerál Nasoens Unidas Nian PREÁMBULU Konsidera katak rekoñesimentu ba
Leia maisProposta Lei Komisaun Anti Korupsaun
La o Hamutuk Institutu ba Analiza no Monitor ba Desenvolvimentu iha Timor Leste Timor Leste Institute for Development Monitoring and Analysis 1/1a Rua Mozambique, Farol, Dili, Timor Leste Tel: +670 3325013
Leia maisPRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE
PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE Alokusaun Sua Exlensia Prezidenti Repúblika Kay Rala Xanana Gusmão, ba Konferensia Timor-Leste ho Parseirus Dezenvolvimentu Hotel Timor, 4 Abril 2006 Exelensia
Leia maisRelatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun
Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun Saida mak TSP? TSP nia significado mak Programa ba Tulun Transisaun (Transition Support Program - TSP) programa ida neebe Governo fo
Leia maisREJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA
REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste, iha artigu 54. 0 hametin ona katak sidadaun Timor oan hotu-hotu iha direitu atu sai na in privadu
Leia maisRelatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál*
Versaun Avansada Distr. Jerál 9 Marsu 2017 A/HRC/34/11/Add.1 Orijinál: Lia-Inglés Tradusaun iha Tetum la ofisial Konsellu Direitus Umanus Sesaun-34 27 Fevereiru-24 Marsu 2017 Item Ajenda 6 Revizaun Periódika
Leia maisINTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...
INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,... Bankada Cnrt Friday, January 8, 2016, Dr. Vicente Guterres Senhores Vice-Presidentes
Leia maisLa o Hamutuk. Ezboso Lei Anti-Korupsaun
La o Hamutuk The Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Pátria, Bebora, Dili, Timor-Leste P.O. Box 340, Phone: +670 332 1040 or +670-7234330 Email: info@laohamutuk.org
Leia maisLiufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOCUÇÃO SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OCASIÃO SESSÃO ABERTURA CONFERÊNCIA REGIONAL KONA-BA INICIATIVA
Leia maisREPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL
REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL ESTATUTU KONA BA GRUPU FETO PARLAMENTAR TIMOR-LESTE NIAN Halo alterasaun iha loron 12 fulan Marsu tinan 2008 Sei konsidera ba buat ne ebé mak hakerek
Leia maisREZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU
REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU 20 Marsu 2018 AJAR no JU,S KESTAUN PRINSIPÁL Prinsípiu orientadór Autonomia Eskola Lian (literásia no instrusaun) Alunu ho nesesidade edukativa espesiál (NEE) Dezafiu barak relasiona
Leia maisSeksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun
Bulletin Parlamentu Nasionál Nian husi JSMP Edisaun: Jullu 2010 Númeru: 2/2010 Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun 1. Istoria prosesu dezenvolvementu esbosu Lei
Leia maisDISKURSU EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA
DISKURSU SUA EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA PROPOSTA LEI NO. 15/III (3) GOVERNU NE EBÉ PROSEDE
Leia maisSubmisaun ba Komisaun A Parlamentu Nasionál Repúblika Demokrátika de Timor-Leste
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 Mobile: +670 7734 8703 Email: info@laohamutuk.org Website:
Leia maisSurat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro
Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro Atu halosá Governo Timor-Leste prepara surat ida ne e atu facilita discursaun kona ba futuro estatus Autoridade Nomeada Tasi Timor nian (ANTT) (TSDA) hatuir
Leia maisReforma Polísia no Jéneru
Nota Prátika 2 Pakote Informasaun kona-ba Jéneru no SSR Reforma Polísia no Jéneru KONTEÚDU Tanba sá mak jéneru importante ba reforma polísia? Oinsá jéneru bele integra ba reforma polísia nian? Dezafiu
Leia maisLa o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo
La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org Dili,
Leia maisEkipa dezenvolve Kualifikasaun. Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel de Juñu 2017
Ekipa dezenvolve Kualifikasaun Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel 3 29 de Juñu 2017 Introdusaun Servisu Sosiál Nivel III a) Prosesu dezenvolve kursu b) Objetivu
Leia maisReflexão Mensal Nº 4 Junho Irmã Rose Therese Nolta, SSpS no Irmão Brian McLauchin, SVD
Reflexão Mensal Nº 4 Junho 2017 HALUAN CIRCULO MARMAK NIA COMPAIXÃO, JUSTIÇA NO DOMIN INCLUSIVO BA MIGRANTES NO REFUGIADO SIRA Irmã Rose Therese Nolta, SSpS no Irmão Brian McLauchin, SVD HARE iha EUA no
Leia maisKONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL
KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL Tradusaun La Ofisial KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU
Leia maisConselho de Imprensa. Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro
Conselho de Imprensa Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro Díli, Loron 13, fulan Janeiru tinan 2017 Conselho de Imprensa
Leia maisTimor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil
MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO Timor-Leste DCI-NSAPVD//3-8 Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil Halo intervensaun lokál husi Organizasaun husi Sosiedade Sivil sai barak
Leia maisLei Fundu Minarai nian
Pagina 1 Lei Fundu Minarai nian Tradusaun la os ofisial Lei ida ne e estabelese ba Fundu Minarai nian, atu hodi kumpre lei nebé hakerek tiha ona iha Konstituisaun Repúblika, Artigu 139. o. Tuir lei nebé
Leia maisRekomendasaun Polítika
Rekomendasaun Polítika NGO Ba Futuru / For the Future Projetu ida-ne e simu fundus hosi Uniaun Europea no Australian AID Hasa e protesaun ba feto no labarik iha area rural Dokumentu polítika ida-ne e prepara
Leia mais9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN
:;L - \ Q.. -?..Di5 9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN ME~TAR Obrigado e muito Bom dia Sr. Presidente Parlamento Nacional e Caros Colegas Deputados, Sr. Primeiro Ministro ho
Leia maisREPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOKUSAUN SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OKASIAUN BA TOMADA DE POSSE FUNCIONÁRIOS PÚBLICOS FOUN 01 Jullu
Leia maisSURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA
SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA INTRODUSAUN Iha 2013, Fundasaun Ázia hala o levantamentu nasionál ba daruak ho objetivu atu halibur opiniaun pesoál sira hodi tulun sukat
Leia maisManual Boa-Governasaun. Provedoria Direitus Humanus no Justisa
Manual Boa-Governasaun Provedoria Direitus Humanus no Justisa Dili, Jullu 2016 Provedoria Direitus Humanus no Justisa Manual Boa-Governasaun KUALIDADE PRESTASAUN SERVISU BA PÚBLIKU DI AK LIU HO BOA GOVERNASAUN
Leia maisRezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun
Opiniaun Legal Politika Kona- ba Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun Iha tinan ne e deit (2014), Parlamentu Nasional
Leia maisGLOSÁRIU ELEISAUN NIAN
GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl 2002 GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl
Leia maisSubmisaun ba Departamentu Area Protejidu Sekretariadu Estadu Floresta, RDTL. 26 Marsu 2013
La o Hamutuk Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 Mobile: +670 77348703 Email: info@laohamutuk.org Website:
Leia maisPobreza no moris iha TL
Pobreza no moris iha TL Semináriu Universidade Monash Dili, 5 Novembru 2014 Husi La'o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste
Leia maisSérie I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.
Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 Série I, N. 42 $ 1.00 SUMÁRIO MINISTÉRIO DA JUSTIÇA: DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro...5453 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro O
Leia maisSeja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero
Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero Ministério das Finanças Dili, dia 27 de Outubro de 2016 Tópikus Aprezentasaun 1. Objetivu
Leia mais[SCAN HUSI FOTOKOPIA]
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE MINISTÉRIO DA JUSTIÇA Direcção Nacional de Terras, Propriedades e Serviços Cadastrais Opsaun ba Politikas hodi Resolve Kestaun Rai no Propriedade iha Timor-Leste [SCAN
Leia maisMINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)
Consulta Pública Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras) ONZE CAPÍTULOS: ESTRUTURA -OBJECTO E DEFINIÇÕES -DISPOSIÇÕES GERAIS -POSSE -USUCAPIÃO
Leia maisVERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE
VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE Segunda-feira, 10 de Fevereiro de 2014 I. Série Número III LEGISLATURA 2. a SESSÃO LEGISLATIVA ANO LEGISLATIVO (2013 2014) SORUMUTU PLENÁRIA,
Leia maisANTEPROJECTO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLIKA TETUM
ANTEPROJECTO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLIKA TETUM (Tradusaun ne e laos ofisiál) LEI Nº /2009 [Preâmbulo] REJIME ESPESIÁL KONA
Leia maisHusi: Decio Ribeiro Sarmento, BMSc, MPH
Dezafius husi mudansa klimatika: oinsa servisu nain saude ambiental no lideransa lokal sira halo hodi minimiza impaktu husi mudansa klimatika iha eskala lokal iha Timor-Leste? Husi: Decio Ribeiro Sarmento,
Leia maisVersaun hodi hala o KONSULTA PÚBLIKA 2 / Dokumento ida ne e para referensia de it / Tradusaun ida ne e la os ofisiál ANTEPROJECTO
ANTEPROJECTO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) SEGUNDA VERSAO PARA KONSULTA PUBLIKA TETUM (Tradusaun ne e laos ofisiál) 1 LEI Nº /2009 [Preâmbulo] REJIME
Leia maisKomentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Dom Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel : +670 332 1040 Email: laohamutuk@gmail.com Website:www.laohamutuk.org Komentáriu
Leia maisJose Neves Samalarua
Jose Neves Samalarua Nudár Eis komisáriu KAK ita-boot hili dalan atu sai husi Komisáriu KAK hodi sai hanesan kandidatu PR ba eleisaun ida ne'e. Ha u hakarak atu husu, saida mak sai hanesan motivasaun prinsipál
Leia maisSubmisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 7234330, email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org
Leia maisL e e ii s s o o b b r r e e a a C C o o m m iis s s s ã ã o o A A n n ttii- - C C o o r r r r u u p p ç ç ã ã o Versaun dalen-tétum
Versaun dalen-tétum i Lian ba Dala Uluk Timor-Leste hetan rekoñesimentu internasionál ba independénsia iha loron 20 fulan-maiu 2002 depois de tinan rua (2) iha mandatu Administrasaun Tranzitória Nasões
Leia maisAnaliza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian
Fundasaun Mahein Nia Lian no. 26, 13 Dezembru 2011 Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian Relatoriu Ne e Apresenta iha Parlementu Nasional Komisaun
Leia maisPARLAMENTO NACIONAL BANCADA PARLAMENTAR DO PARTIDO DEMOCRÁTICO Rua Formosa Dili Timor Leste Tlp: /
PARLAMENTO NACIONAL BANCADA PARLAMENTAR DO PARTIDO DEMOCRÁTICO Rua Formosa Dili Timor Leste Tlp: 77178135/77266765 DEKLARASAUN POLITIKA BANCADA PARTIDO DEMOCRÁTICO IHA DEBATE ORSAMENTU JERAL DO ESTADU
Leia maisDezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba implementasaun Lisensamentu ambientál iha Timor-Leste.
An edited version of this paper will be published in the forthcoming proceedings of the 2017 Conference of the Timor-Leste Studies Association. Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba
Leia maisINTERVENCAO IHA PARLAMENTO NACIONAL DEBATE ORCAMENTO Husi Jose Luis Guterres, Frenti-Mudansa, 23 Novembru 2016
INTERVENCAO IHA PARLAMENTO NACIONAL DEBATE ORCAMENTO 2017 Husi Jose Luis Guterres, Frenti-Mudansa, 23 Novembru 2016 SENHOR PRESIDENTE DO PARLAMENTO NACIONAL SENHOR PRIMEIRO MINISTRO MAUN BOT MINISTRO CONSELHEIRO
Leia maisRepública Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak
República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak 2013 Nota: Informasaun iha lívru ida ne e hanesan matadalan jerál ba prátika kuda fehuk midar
Leia maisINTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016
INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016 Parlamentu Nasional 8 de Janeiru de 2015 Sua Eselénsia Sr Prezidenti
Leia maisProposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2)
Aprezentasaun (1) ba Sorumutu Públiku Proposta Reforma Lei Tributária 2008 Organizasaun Sosiadade Sivil-nia Perspetiva April 21, 2008 Ideia Jerál Hs. Viriato Seac (2) Proposta Reforma Lei Tributária, halo
Leia maisLA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy please contact
Leia maisTAMBA SÁ V GOVERNO KONSTITUSIONAL HAMOSU SEFI.?
V GOVERNO CONSTITUCIONAL Gabinete do Secretário de Estado para o Fortalecimento Institucional TAMBA SÁ V GOVERNO KONSTITUSIONAL HAMOSU SEFI.? Antesedente ho Introdusaun Timor-Leste halo ona progresu boot
Leia maisRegulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional
Dekretu do Governu n. 17/2017, de 12 Maiu Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional Realiza eleisaun ida ne ebé livre no justa signifika
Leia maisLA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy
Leia maisHusi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste
ALUMNI Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste Departamento de Estudantes, Alumni e Empregabilidade I. Perfíl Alumni Universidade Nacional Timor Lorosa e (UNTL) nu udar Universidade
Leia maisKomentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu.
Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha 2015 Setór Ekonomia 6 Juñu 2015 Konteúdu Introdusaun... 1 Rendimentu petróleu no gas sei kontinua tun.... 2 Osan Mina-rai
Leia maisKonstrusaun Estadu ba tinan sanulu oin mai: Reflesaun kona ba esperiênsia no expektativas Timor-Leste nian kona ba konstrusaun Estadu
ALOKUSAUN SUA EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU NO MINISTRU DEFESA NO SEGURANSA KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKAZIAUN REUNIAUN HO PARSEIRUS DEZENVOLVIMENTU TIMOR-LESTE NIAN Konstrusaun Estadu ba tinan sanulu
Leia maisAvó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó?
Avó Me ar Autora: Rosa de Sousa no Teresa Madeira Ilustradór: Edi Mario. D. de Carvalho Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó? Baibain iha fulan ida dala ida Sentru Saúde organiza
Leia maisPARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru
PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru Alterasaun 2018 Decreto-Lei 3/2015 DL CNB Observasaun Jurídiku Art 2, n. 2 (âmbito de aplicação) Foun Regula escola
Leia maisDemisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional
Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional Tenke Salva-Guarda Unidade Nasional Mahein Nia Lian Nú. 127, 11 Dezembru 2017 Foto: Timor Roman/Calisto da Costa, 2017 Fundasaun Mahein (FM) Website:
Leia maisLIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku
LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku i Organizasaun Counterpart International no Belun halo peskiza hamutuk. Counterpart International servisu hamutuk ho organizasaun nao-governu
Leia maisLa o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua. D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 77234330, email: laohamutuk@gmail.com Website: www.laohamutuk.org
Leia maisKonferénsia Internasionál
Konferénsia Internasionál Kompromisu Parlamentu iha Kombate Korrupsaun Direitu, Liberdade no garantia sira -vs- Kombate Korrupsaun * Tema: Obrigasaun sira kriminalizasaun nian hosi Konvensaun Nasoins Unidas
Leia maisBoletim Económico. Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian
Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian Volume 1, Númeru 3 Outubro /2003 Loron ba dala uluk husi sirkulasaun osan-besi metalika Timor Leste nian besik dau-daun mai!...
Leia maisJornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto
DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO RELATIVO AO ESTATUTO E REGRAS DE PROCEDIMENTOS PARA A COMISSÃO DE AVALIAÇÃO PARA A GESTÃO DO PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL PARA PROJETOS DA
Leia maisA/HRC/19/17. Asembleia Jerál. Relatóriu hosi Grupu Traballu kona-ba Revizaun Periódiku Universál * Timor-Leste. Nasoins Unidas
Nasoins Unidas Asembleia Jerál Distr.: Jerál 3 Janeiru 2012 Orijinál: Inglés A/HRC/19/17 Konsellu Direitus Umanus Sesaun ba dala sanulu-resin-sia Item 6 hosi Ajenda Revizaun Periódika Universál Relatóriu
Leia maisJornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto
DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO SOBRE OS PROCEDIMENTOS DE CONSULTA PÚBLICA E REQUISITOS DURANTE O PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL de 2 de Agosto
Leia maisRekomendasaun Polítika
Rekomendasaun Polítika ONG Ba Futuru / For the Future Projetu ida-ne e finansiadu hosi Uniaun Europeia no Australian AID. Vol: 3 Outubru 2014 Rekomendasaun Xave: 1. Hametin sistema protesaun ne ebé iha
Leia maisREPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO Diskursu Primeiro-Ministro Mari Alkatiri nian iha sesaun abertura SORUMUTUK TIMOR-LESTE HO PARSEIRU DEZENVOLVIMENTU NIAN SIRA Hotel Timor,
Leia maisDIREITOS HUMANOS NA CONSTITUIÇÃO DA RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DIREITUS UMANOS IHA KONSTITUISAUN RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE NIAN
NA DA RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DIREITUS UMANOS IHA KONSTITUISAUN RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE NIAN Português I Tétum Maio de 2013 MUDA Associação para a Proteção e a Promoção dos Direitos
Leia maisTerça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018
Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL do Parlamento Nacional V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2018-2019) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018 Presidente: Ex. mo Sr. Arão Noé
Leia maisLa o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Mártires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel:+670-331040 or +670-7734330 (mobile) email: laohamutuk@gmail.com Website:
Leia maisMatadalan ba Orsamentu
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE Matadalan ba Orsamentu 2013 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun Introdusaun Sai sidadaun ida-ne ebé di ak, mak sai mós eroi foun ba ita-nia nasaun hanesan
Leia maisKomponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane
Enkontru Públiku Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha 2010. Inklui iha Planu Estratéjiku
Leia mais1. Ha'u halo ona alerta katak investimentu daudaun nian labele sakrifika dezenvolvimentu aban-bainrua nian.
MENSAJEN HOSI PREZIDENTE REPÚBLIKA TIMOR-LESTE, TAUR MATAN RUAK, BA PARLAMENTU NASIONÁL HO FUNDAMENTUS KONA-BA NIA VETU BA ORSAMENTU JERÁL ESTADU 2016 NIAN (Dekretu hosi Parlamentu Nasionál nr. 20/III,
Leia maisReprezentante Espesial Sekretáriu-Jeral Nasoins Unidas nian ba Timor- Leste no Primeiru Ministru Repúblika Demokrátika Timor-Leste;
Aranju kona-ba restaurasaun no manutensaun seguransa públika iha Timor-Leste no kona-ba asisténsia ba reforma, re-estruturasaun no rekonstrusaun Polisia Nasionál Timor-Leste nian (PNTL) no Ministériu Interior
Leia maisSubmisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009
Submisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009 Introdusaun Konflitus hadau-malu rai no uma mak dimensaun ida husi Krize-2006
Leia maisTIMOR-LESTE AMBIENTE REGULADOR NEGÓSIU. Relatóriu ida preparadu hosi Banku Mundial
1 TIMOR-LESTE AMBIENTE REGULADOR NEGÓSIU Relatóriu ida preparadu hosi Banku Mundial Juñu 2006 TIMOR-LESTE AMBIENTE REGULADOR NEGÓSIU Lista Abreviasaun sira ADR BDC BPA BRU CEO CAA DBIs IADE ICTs LLC MAFF
Leia maisDeklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013
Caicoli Street, Dili -Timor Leste / Phone 77422821 / 77265169 Arsen_ctl@yahoo.com.au / nizio_pascal@yahoo.com Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2013 Konteúdu
Leia maisKomentáriu husi La o Hamutuk ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Jullu 2016
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670-3321040 ka +670-77234330 (mobile) email: laohamutuk@gmail.com Website:
Leia maisLA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another
Leia maisREGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL
Decreto do Governo n. 18/2017, de 12 de Maio REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL Liu husi kampaña eleitorál, partidu polítiku, koligasaun partidária no konkorentes sira ba eleisaun ba membru deputadu parlamentu
Leia maisJornal da República DECRETO-LEI N.º 25/2015. DEKRETU-LEI N. u 25/2015. de 5 de Agosto. iha loron 5 fulan Agostu
DECRETO-LEI N.º 25/2015 de 5 de Agosto DEKRETU-LEI N. u 25/2015 iha loron 5 fulan Agostu QUE CRIA O CONSELHO DE IMPRENSA E APROVA O SEU ESTATUTO NE EBÉ KRIA NO APROVA KONSELLU IMPRENSA NO NINIA ESTATUTU
Leia maisQuarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018
Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL do Parlamento Nacional V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2018-2019) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018 Presidente: Ex. mo Sr. Aniceto
Leia maisHanoin balu husi La o Hamutuk ba Konferensia Regional EITI iha Timor-Leste
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Desenvolvimentu Rua dos Martires da Pátria, Bebora, Dili, Timor-Leste P.O. Box 340, Tel +670 332 1040 or +670-7234330 Email: info@laohamutuk.org
Leia maisIV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA
IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA Sorumutu Konsellu Ministru loron 16 fulan Marsu tinan 2011 Konsellu Ministru hala o sorumutu iha kuarta-feira,
Leia maisQuarta-feira, 06 de Setembro de 2017 I Série-A -2 JORNAL IV. LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )
Quarta-feira, 06 de Setembro de 2017 I Série-A -2 JORNAL do Parlamento Nacional IV. LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2017-2018) REUNIÃO PLENÁRIA DE 06 DE SETEMBRO DE 2017 Presidente: Ex. mo Sr. Aniceto
Leia maisReuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU Reuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting Reforsa Kuadru Lejislativu &
Leia maisREPÚBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE DISKURSU SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OCASIÃO APRESENTAÇÃO PROPOSTA KONA-BA LEI ORÇAMENTO GERAL ESTADO TINAN 2012 PARLAMENTO NACIONAL
Leia maisSubmisaun Luta Hamutuk Orçamento Rectificativo do Orçamento Geral do Estado 2010
Submisaun Luta Hamutuk Orçamento Rectificativo do Orçamento Geral do Estado 2010 Bazeia ba Proposta de Lei kona-ba Orsamento Rectificativo (OR) 2010 nebe guverno haruka ona ba Parlamento Nasional iha dia
Leia maisProposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional
Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional Mahein Nia Lian Nú. 89, 30 Outobru 2014 Relatoriu Fundasaun Mahein Nia Lian ne e suporta
Leia maisDokumento ida ne e para referensia de it versaun CoM / Tradusaun ida ne e la os ofisiál LEI Nº /2009
LEI Nº /2009 REJIME ESPESIÁL KONA BA DEFINISAUN NA IN BA BENS IMÓVEIS NIAN Lei-inan (Constituição) husi Republika Democrática de Timor-leste assegura iha artigo 54. º direito ba cidadaun hotu-hotu atu
Leia maisPM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu 2017 nian
http://noticias.sapo.tl/tetum/info/artigo/1474640.html PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu... 10/16/2016 5:50 PM PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu
Leia maisPergunta ba Partidu Polítiku La o Hamutuk nia pergunta ba Partidu Politíku sira ne ebé sei kompete iha Eleisaun Parlamentar periodu
La o Hamutuk nia pergunta ba Partidu Politíku sira ne ebé sei kompete iha Eleisaun Parlamentar periodu 2017-2022 Pergunta jerál ba Partidu Polítiku sira 1. Saida mak sai vizaun estratéjiku atu lori povu
Leia maisOhin, Bankada Partido CNRT hakarak halo apresiasaun jeral no perspektiva global e politika ba OGE tinan 2013.
INTERVENSAUN DISTINTU DEPUTADO, Sr. NATALINO DOS SANTOS NASCIMENTO, XEFI BANKADA CNRT PARLAMENTU NACIONAL IHA OKAZIAUN DEBATE ORSAMENTU JERAL DO ESTADO (OJE) TINAN 2013 Parlamento Nacional, 4 Fevereiro
Leia maisREPUBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE NIAN SEKRETÁRIA ESTADU JUVENTUDE NO DESPORTU
REPUBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE NIAN SEKRETÁRIA ESTADU JUVENTUDE NO DESPORTU Prefásiu Ha u-nia solok hanesan Sekretáriu Estadu ba Juventude no Desportu atu aprezenta Polítika Nasionál Juventude foun
Leia maisRekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian
Introdusaun Rekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian - 2016 Marsu 2017 Dokumentu ida ne'e alista rekomendasaun hosi Estadu Membru ONU ne ebé hola
Leia mais