JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK

Documentos relacionados
Submisaun ba Komisaun A Parlamentu Nasionál Repúblika Demokrátika de Timor-Leste

Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál*

REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL

REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA

Conselho de Imprensa. Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro

Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho

Proposta de Lei n.º /2012. de de. Lei Geral dos Órgãos de Comunicação Social Lei Jerál kona-ba Órgaun-komunikasaun Sosiál

Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.

Jose Neves Samalarua

Ekipa dezenvolve Kualifikasaun. Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel de Juñu 2017

Reuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting

Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun

KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL

DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN

Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional

REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU

Manual Boa-Governasaun. Provedoria Direitus Humanus no Justisa

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO

Submisaun ba Departamentu Area Protejidu Sekretariadu Estadu Floresta, RDTL. 26 Marsu 2013

Jornal da República DECRETO-LEI N.º 25/2015. DEKRETU-LEI N. u 25/2015. de 5 de Agosto. iha loron 5 fulan Agostu

Proposta Lei Komisaun Anti Korupsaun

Reforma Polísia no Jéneru

La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu

La o Hamutuk. Ezboso Lei Anti-Korupsaun

REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL

Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.

A/HRC/19/17. Asembleia Jerál. Relatóriu hosi Grupu Traballu kona-ba Revizaun Periódiku Universál * Timor-Leste. Nasoins Unidas

1. Ha'u halo ona alerta katak investimentu daudaun nian labele sakrifika dezenvolvimentu aban-bainrua nian.

Rekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian

Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba implementasaun Lisensamentu ambientál iha Timor-Leste.

Workshop International konabá Integridade iha Estadu

SISTEMA JUSTISA IHA TIMOR-LESTE AVALIASAUN INDEPENDENTE NO ABRANJENTE BA NESESIDADE SIRA. Dili, Timor-Leste Loron 13, fulan Outubru, tinan 2009

REJIME ESPESIÁL KONA-BÁ DEFINISAUN NA IN BA BEM IMÓVEL NIAN

MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)

Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional

RELATÓRIU INSTITUSIONÁL

Konferénsia Internasionál

L e e ii s s o o b b r r e e a a C C o o m m iis s s s ã ã o o A A n n ttii- - C C o o r r r r u u p p ç ç ã ã o Versaun dalen-tétum

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI

INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...

Instituisaun Mídia Profisionál no Rekursu Jornalista iha Timor-Leste

CATEGORIAS INDICATIVAS DE VIOLAÇÕES DE BOA GOVERNAÇÃO

PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu 2017 nian

TIMOR-LESTE NAFATIN LA-IHA JUSTISA BA VIOLASAUN DIREITUS UMANUS IHA TEMPU PASADU

PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru

Jornal da República. Quarta-Feira, 26 de Junho de 2019 SUMÁRIO

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA

Jornal da República. funcione como efectivo elo de ligação entre o Estado, a Sociedade Civil e os Parceiros de Desenvolvimento.

Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro

A/HRC/34/11. Asembleia Jerál. Nasoins Unidas. Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál * Timor-Leste

Website:

Submisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009

2014 Projetu Observasaun Parlamentu

DIREITOS HUMANOS NA CONSTITUIÇÃO DA RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DIREITUS UMANOS IHA KONSTITUISAUN RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE NIAN

ANTEPROJECTO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLIKA TETUM

Sertifikadu Investidór Certificado de Investidor. Kestionáriu Questionário

Komentáriu husi La o Hamutuk ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Jullu 2016

3/16/2017 BENVINDU. Observador Nasional no Konvidadus iha programa dezamina Informasaun Jeral ba Observador. Dili -STAE, 16 Marsu 2017

REPÚBLICA DEMOCRATICA DE TIMOR-LESTE MINISTÉRIO DA JUSTIÇA LEI N.º 6 / 2017m de 19 de Abril BASES DO ORDENAMENTO DO TERRITÓRIO

INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013

IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA

Observasaun konkluzivu sira kona-ba relatóriu inisiál Timor-Leste nian *

TRIBUNAL DE RECURSO Câmara de Contas

Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian

1. Komentáriu jerál ida-ne e troka komentáriu jerál Nú. 10 (sesaun ba dala sanulu resinsia).

Mandate of the Special Rapporteur on extreme poverty and human rights

Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun

Versaun hodi hala o KONSULTA PÚBLIKA 2 / Dokumento ida ne e para referensia de it / Tradusaun ida ne e la os ofisiál ANTEPROJECTO

Lia-fuan Ba Dala Uluk

Matadalan ba Orsamentu

Rekomendasaun Polítika

Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2)

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu

Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu.

Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian

GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN

INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016

Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun

Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste

Reprezentante Espesial Sekretáriu-Jeral Nasoins Unidas nian ba Timor- Leste no Primeiru Ministru Repúblika Demokrátika Timor-Leste;

Pareser husi La'o Hamutuk kona ba asuntu agrikultura no rai liga ho proposta orsamentu jeral Estadu 2015

Rekomendasaun Polítika

Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional

Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero

TAMBA SÁ V GOVERNO KONSTITUSIONAL HAMOSU SEFI.?

Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN #1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA

Direção Nacional de Assessoria Jurídica e Legislação - DNAJL. DEKRETU-LEI N.º 26/ Jullu LEI BAZE BA AMBIENTE

PROPOSTA DE LEI N.º /2016 PROPOSTA LEI N.º /2015 LEI DA EXPROPRIAÇÃO POR UTILIDADE PÚBLICA LEI BA ESPROPRIASAUN TANBA UTILIDADE PÚBLIKA

Submisaun Luta Hamutuk Orçamento Rectificativo do Orçamento Geral do Estado 2010

Husi: Decio Ribeiro Sarmento, BMSc, MPH

Oinsá mak VI Governu Konstitusionál fó atensaun ba ODS ne e?

Resultadu Apuramentu Nasional (Provizóriu) husi Eleisaun Parlamentar 30 de Junho de 2007

9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

[SCAN HUSI FOTOKOPIA]

República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak

Transcrição:

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK BA PARLAMENTU NASIONÁL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE (RDTL) 2014

Lia-makloken no dedika an tomak hodi tau matan ba sistema judisiáriu Timor-Leste nian iha tinan sanulu resin ona. presta servisu ho efisien promove partisipasaun públiku nian iha prosesu halo lei hotu-hotu, hodi asegura katak lei sira Partisipasaun públiku iha jerál no Sosiedade Sivíl sira iha prosesu halo lei no foti desizaun ima; lori sofrimentu no injustisa. Repúblika promulga. Introdusaun, Komentáriu Jerál, Proposta Alterasaun Parlamentu Nasionál bele haree, tetu no ezbosu lei ida versaun versaun ida Governu la dun refleta ba realidade no interese imprensa ka jornalista no órgaun komunikasaun sosiál sira nian. nian ba

Komentáriu Jeral Bazeia ba JSMP nia haree, estuda no analiza ba ezbosu Proposta Lei kona-ba Imprensa nian, JSMP Bázika liu no la kompletu; La tuir padraun; Definisaun barak mak la klaru no kria konfuzaun; Difi legal; -Leste nian. prova. Ezemplu 1: Títulu Kapítulu I la hatan ho nia kontéudu. Iha Kapítulu I tau kontéudu: Artigu 1 no 2 define kona-ba Objetivu no Definisaun. Tuir loloos títulu Kapítulu I nian tau Ezemplu 2: Objetivu iha Artigu 1 la dun kompletu - rasik 1) nikasaun sosiál sira halo iha teritóriu jurídiku Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) nian. 2) Promove prinsípiu fundamentál sira kona-ba liberdade imprensa Prinsípiu Universál Direitu Umanu, Konvensaun Internasionál sira, Konstituisaun RDTL no lei. 3) Kombate no impede violasaun hasoru liberdade imprensa. 4) Ezemplu 3: iha Artigu 2 a) kloot liu no la dun hatan ho signifikadu imprensa iha tempu agora nian. Impre dezignasaun koletivu hosi veíkulu komunikasaun sosiál ; katak iha Imprensa nia laran konstitui entidade sira tomak komunikasaun tuir loloos hane Imprensa jornalizmu no funsaun komunikasaun sosiál sira seluk hanesan radiujornál (informasaun liuhosi radiu), telejornál (informasaun liuhosi TV) no siberjornál (informasaun liuhosi internet)

Ezemplu 4: - Tuir loloos tenke tau ketak-ketak ho artigu idak-idak: Bandu ba Sensura, Limitasaun ba Direitu no Liberdade Imprensa no Sensura Judisiál -idak sei define ho klaru no espesífiku atu la bele hamosu konfuzaun iha interpretasaun. Ezemplu 5: -ba forma sira responsabilidade nian iha fraze ikus definisaun temi kona-ba responsabilidade sivil no kriminál. Maibé la iha artigu ida define espesifikamente kona-ba responsabilidade no prosesu kriminál. Ezemplu 6: Iha Artigu 22.5 e) define katak Konsellu Imprensa iha kompeténsia atu halo arbitrajen ka la loos. Konsellu Imprensa só bele halo arbitrajen ka mediasaun ba disputa entre entidade ka a instituisaun sira Estadu nian. Tanba Konsellu Imprensa entre Imprensa no públiku (individu, organizasaun ka instituisaun sira Estadu nian). Oinsa públiku bele konfia iha arbitr órgaun másimu Imprensa nian? lei rasik. Proposta Alterasaun Bazeia ba realidade no faktu sira iha leten no sentimentu prosesu dezenvolvimentu lejizlativu nian, JSMP hakarak fó nia kontribuisaun liuhosi propoin semana ida nia laran no más

JSMP konsiente katak partisipasaun públiku nian iha prosesu lejizlativu presiza kontribuisaun KAPÍTULU I OBJETIVU NO DEFINISAUN Artigu 1 Objetivu Artigu 2 Definisaun Estrutura Lei Imprensa KAPÍTULU II DISPOZISAUN JERÁL Artigu 3 Imprensa Artigu 4 Funsaun Imprensa Artigu 5 Responsabilidade Imprensa Artigu 6 Knaar Estadu ba Dominíu Imprensa Artigu 7 Apoiu Estadu ba Imprensa KAPÍTULU III PRINSÍPIU JERÁL Artigu 8 Independénsia Artigu 9 Imparsialidade Artigu 10 Étiku no Profisionalizmu Artigu 11 La Afiliasaun Polítika Partidaria Artigu 12 La Diskriminasaun KAPÍTULU IV DIREITU, DEVÉR NO LIBERDADE Artigu 13 Direitu Imprensa 1) Informasaun no Publisidade 2) Asesu ba Fote Informasaun 3) Resposta no Retifikasaun Artigu 14 Devér Imprensa 1) 2) Komprova Informasaun nia Loos 3) Respeita Dignidade no Onra Umanu 4) La halo Diskriminasaun 5) Asegura Direitu Resposta no Retifikasaun

6) Uza Étiku no Meiu Lísitiu hodi hetan informasaun 7) La bele hatudu Indentidade Vitima Abuzu Seksuál 8) Defende Interese Públiku no Promove Demokrasia 9) Kontribui ba Dezenvolvimentu Nasionál Artigu 15 Liberdade Imprensa 1) Liberdade Espresaun 2) Liberdade ba hetan no fó sai informasaun 3) Liberdade Komunikasaun 4) Liberdade ba Kriasaun Empreza Komunikasaun Sosiál KAPÍTULU IV BANDU BA SENSURA, LIMITASAUN NO SENSURA JUDISIÁL Artigu 14 Bandu ba Sensura Artigu 16 Limitasaun ba direitu no liberdade Imprensa Artigu 17 Sensura Judisál KAPÍTULU IV JORNALISTA NO DIRETÓR ÓRGAUN KOMUNIKASAUN SOSIÁL Artigu 18 Estatutu Jornalista Artigu 19 Kualifikasaun Jornalista Artigu 20 Devér Jornalista Artigu 21 Direitu Jornalista Artigu 22 Inkompatibilidade Artigu 23 Diretór Artigu 24 Devér Diretór Artigu 25 Direitu Diretór KAPÍTULU V KONSELLU IMPRENSA Artigu 24 Definisaun Artigu 25 Kompozisaun no Mandatu Artigu 26 Kompeténsia Artigu 27 Organizasaun no Funsionamentu KAPÍTULU VI IMPRENSA ESTRANJEIRA Artigu 28 Notisia Artigu 29 Kaptasaun no Difuzaun Sinál Televizivu

KAPÍTULU VII REJISTU Artigu 31 Prosesu Rejistu KAPÍTULU VIII RESPONSABILIDADE Artigu 32 Responsabilidade Sivil Artigu 33 Responsabilidade Kriminál Artigu 34 Kontra-Ordenasaun Artigu 35 Prosesu Sivil Artigu 36 Prosesu Kriminál KAPÍTULU IX DISPOZISAUN FINÁL Artigu 37 Ezesaun Aplikasaun Kritériu Kualifikasaun Artigu 38 Rezime Tranzisaun Artigu 39 Regulamentasaun Artigu 40 Tama iha Vigór

Konkluzaun - mportante tebes atu bele regula atividade jornalizmu, promove no konkretiza prinsipiu direi prevee iha Deklarasaun Universál Direitu Umanu, Konvensaun Internasionál sira no - no interese povu tomak nian, partikularmente jornalista no entidade sira komuniksaun sosiál nian. tuir bainhira Komisaun A Parlamentu Nasionál hatan. Dili, 26 Fevereiru 2014 Luis de Oliveira Sampaio Diretór Ezekutivu