[SCAN HUSI FOTOKOPIA]
|
|
|
- Irene Carrilho Quintanilha
- 8 Há anos
- Visualizações:
Transcrição
1 REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE MINISTÉRIO DA JUSTIÇA Direcção Nacional de Terras, Propriedades e Serviços Cadastrais Opsaun ba Politikas hodi Resolve Kestaun Rai no Propriedade iha Timor-Leste [SCAN HUSI FOTOKOPIA] Tuir despaxu n. 002/GM/MJ/I/2009 husi 13 Janeiru, husi Sua Excelência Ministra Justisa, harii Grupu Servisu. Ema ne'ebé tama iha Grupu Servisu ida ne'e nia laran mak: Sra. Diretora Nasionál husi DNAJL, Dra. Marcelina Tilman, hanesan presidente; Sr. Diretór Nasionál husi DNTPSC, Dr. António Verdial, asesór na ' in rua husi Gabinete Ministra Justisa, Drs. João Monge no António Pedro da Cunha Jorge, husi asesór husi DNRN, Dra. Glória Mascarenhas Monteiro no husi asesór projetu USAID ARD/Ita Nia Rai, Dr. Ibere Lopes. Reuniaun sira mós hetan partisipasaun husi asesór tékniku ne'ebé konvida atu mai partisipa. Grupu Servisu ida ne'e ninia responsabilidade, atu aprezenta iha Ioron sanulu nia laran, dokumentu estratéjiku ida ho solusaun sira ba polítika lejislativa, ne'ebé atu sai hanesan baze atu prepara 'Lei ba Rai' hodi submete ba konsellu Ministru hodi aprova liu tiha submete ba Parlamentu Nasionál. Grupo Servisu ne'e haree liu liu ba dokumentu ne'ebé hakerek tuir mai: "Technical Framework for a Transitional Land Law for East Timor", prepara husi lbere Lopes, Memorando Resumido de Aconselhamento sobre a Legislação Fundiária de Transição para Timor-Leste, prepara husi Daniel Fitzpatrick, relatóriu husi Missão de Trabalho em Timor-Leste husi Equipa de Trabalho do Instituto dos Registos e do Notariado do Ministério da Justiça de Portugal, prepara husi Drs. Ana Belmarço no João Moucheira, no mos lejislasaun ne ' ebé vigora kona ba asuntu ida ne'e. Liu tiha reuniaun servisu lima, Grupu Servisu deside atu aprezenta hanesan rezumu, opsaun polítika sira ne'ebé hanoin kona ba rezolusaun ba problema rai no propriedade, bazeia ba prinsipiu sira ne ' ebé tuir mai: pragmatismu, adaptasaun ba realidade Timor ninía, boas práticas ne'ebé intemasionál, enkuadramentu istóriku, Justisa, kapasidade ne ' ebé iha atu halo, defeza ba komérsiu jurídiku no seguransa no serteza jurídika. Tuir ne'e, Grupu hola desizaun atu hato'o situasaun ne'ebé bete mosu kona ba tipu kazu prinsipál lima, institutu juridiku relevante balu, inklui mós sira nia vantajen no desvantajen, no Grupu nia opiniaun ka hanoin kona ba asaun ida ida ne'ebé fo sai hanesan proposta. 1. Kazu Tipu 1: Propriedade Sertifikado 1 La Iha Estudos hatudu barak maioria propriedade iha Timor-Leste koresponde ba tipu kazu ida ne'e. Propriedade ne'ebe Estadu nunka rejista formalmente no mos la iha konsesaun ba direitu formal (Aforamentu, Hak Guna Bangunan/Usaha/Pakai). Solusaun: Atribuisaun titulu propriedade ba individuo ka ba grupu ne'ebe hela ka uza propriedade. Situasaun konabá pose (hela no uza) bele hatene liu husi levantamento
2 dadus sistematiku. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho unanimidade. 2. Kazu Tipu 2: Propriedade iha Sertifikado no Titular iha Pose Maioria propriedades ne'ebe hetan sertifikado durante Rejime Portugues ka Indonesia koresponde ba kazu ida ne ' e. Ema ne'ebe nia naran hatudu iha sertifikado (titular) sei hela ka uza nia propriedade (iha pose). Solusaun: Atribuisaun titulu propriedade ba titular/posuidor. Situasaun "pose ho titulo" bele verifika liu husi levantamento dadus sistematiku. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho unanimidade. 3. Kazu Tipu 3: Propriedade iha sertifikado maibé titular la iha pose Kazu tipo 3 ida ne'e koresponde ba minoria iha Timor-Leste nia laran. Maibe tipu kazu ida ne'e kompleksu no difisil liu atu rezolve. Kazu Tipu 3 iha ezemplus oinoin barak: titular Aforamentu husik hela rai iha 1975 depois fila fali mai hetan nia rai ema seluk mak okupa; titular Hak Milik husik hela rai iha 1999 depois fila fali mai 2000 hetan nia uma ema seluk okupa; ema halai ba rai liur husu ba nia familia iha hela Timor-Leste hodi toma konta ba rai, maibé nia familia fa'an rai ba ema seluk; etc. lha Kazu Tipo 3, ladun posivel atu hetan regra ruma jeral ne'ebe ke partes hotu-hotu hanoin Justu. Se karik la fo direitu ba titular ne ' ebe nia naran iha sertifikadu, ema bele hanoin la Justu. Por outro lado, se karik fó direito de'it ba ema ne'ebe uza no hela iha rai durante tempo naruk (maiske nia la iha sertifikadu), ne'e mos bele kauza injustisa, tuir ema nia hanoin. Liuliu, ita presiza armoniza justisa istorika ho realidade aktual, no konsidera konsekuensia sosial ne'ebe bele mosu kuandu implementa solusaun ida. Situasaun konabá rai iha Timor-Leste la'os uniku iha mundo. Esperiensia iha nasaun sira seluk bele fo lisaun ruma ne'ebe hodi hatudu dalan ba Timor-Leste atu hili solusaun ba kazus ida ne'e. Opsaun sira ba rezolusaun Kazu Tipu 3: A) Uzukapiaun espesial ho kompensasaun: atribuisaun direitu ba posuidor; titular direitu istoriku simu kompensasaun "Usukapiaun" hanesan dalan juridiku ida atu hetan direito ba propriedade bazeia ba pose de'it (hela no uza rai). Depois de periodo de tempo ida, ema ne'ebe hela iha rai ka uza rai hetan direitu ba propriedade, mesmoke ema seluk mak iha sertifikadu. Ema ne'ebe hela iha rai ka uza rai bolu "posuidor". Ema ne'ebe fó aluga sai nu'udar posuidor (mesmoke
3 nia la hela iha propriedade). lha opsaun solusaun ida ne'e, posuidor hetan direitu ba propriedade sekarik nia uza rai no hela iha rai pasifikamente durante periodo ida determinado. lha contestu semellante contestu Timor-Leste nian, esperiensia internasional rekomenda prazu badak hodi hetan direitu liu husi uzukapiaun, entre tinan 3 no tinan 5 2. Opsaun "A" mos estabelese kompensasaun finanseira ba titular direito antigu nian. Kompensasaun ida ne'e bele kalkula bazeia ba valor istoriku propriedade Nian momento ne'ebe titular husik hela. Valor ne'e bele aktualiza tuir formula finanseira no tabela. Hodi implementa kompensasaun ida ne'e, presiza kria Fundo ba Terras no Propriedades no dezenvolve sistema atu implementa benefisiu. i) La iha despeju ba ema barak, tamba posuidor mak hetan direitu ba propriedade ii) Fasil atu implementa tamba hodi verifika pose (uza no hela) fasil liu do ke buka hatene konabá lejitimidade direitu antigu (aforamento, Hak Guna Bangunan/ Usaha/Pakai) iii) Hamenus frustrasaun ba titular direitu antigu tamba sira sei hetan kompensasaun i) Kompensasaun bele iha impaktu ba orsamentu Estado nian ii) Sei presiza dezenvolve sistema atu implementa kornpensasaun OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho unanimidade. B) Uzukapiaun espesial la iha kompensasaun: Atribuisaun direito ba posuidor; direitu antigu konsidera estintu la validu) Opsaun "B" hanesan opsaun solusaun "A", maibé kompensasaun ba titular direitu antigu la iha. i) La iha despeju ba ema barak, tamba posuidor mak hetan direitu ba propriedade ii) Fasil atu implementa tamba hodi verifika pose (uza no hela) fasil Iiu do ke buka hatene konabá lejitimidade direitu antigu (aforamento, Hak Guna Bangunan/Usaha/Pakai) iii) La presiza kria sistema hodi implementa kompensasaun no la iha gastos ba Estado i) Titular direitu anterior bete hetan kompensasaun liu husi tribunal no kauza kustu imprevistu ba Estadu
4 ii) Solusaun ida ne'e bele aumenta frustrasaun ba titular direitu antigo sira OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: La rekomenda ho unanimidade. C) Rekoñese direitu antigu de'it Opsaun "C" rekoñese direitu antigu ba titular, mesmoke nia la iha pose (la hela rai no la uza rai) durante tempo naruk. Ema ne'ebe nia naran hatudu iha sertifikado ruma (Aforamento, Hak Guna Bangunan/Usaha/Pakai) hetan direitu ba propriedade, mesmoke nia la hela no la uza nia rai. i) Rekoñese direitu antigu ba ema ne'ebe la bele goza nia direitu iha tempo uluk, tamba razoes oin-oin ii) La presiza kria sistema kompensasaun no la iha gasta ba Estado i) Solusaun ida ne'ee difisil atu implementa, tamba presiza verifika direitu antigu nia l ejitimidade no validade. ii) Bele hamosu despejo ba ema barabarak. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: La rekomenda ho unanimidade. D) Uzukapiaun espesial ho kompensasaun: atribuisaun direitu ba posuidor, ho excepsaun ida ba Propriedade Perfeita no Flak Milik; titular direitu istoriku seluk simu kompensasaun. Opsaun "D" semellante Opsaun "A " ho diferensa ida de'it: iha opsaun "D", kriteriu pose pasifika la forte liu direitu propriedade perfeita no hak milik. Uzukapiaun espesial hala'o iha kazu ne'ebé direitu istoriku uluk nian hanesan Hak Guna Bangunan, Hak Guna Usaha, Hak Pakai direitu nee'bé secundáriu. Opsaun "A" hanesan opsaun "D" - mos estabelese kompensasaun finanseira ba titular direito antigu nian. Kompensasaun ida ne'e bele kalkula bazeia ba valor istoriku propriedade nian momento ne ' ebe titular husik hela. Valor ne'e bele aktualiza tuir formula finanseira no tabela. Hodi implementa kompensasaun ida ne'e, presiza kria Fundo ba Terras no Propriedades no dezenvolve sistema atu implementa benefisiu. i) La iha despeju ba ema barak, tamba posuidor mak hetan direitu ba propriedade ii) Fasil atu implementa tamba hodi verifika pose (uza no hela) fasil Iiu do ke buka hatene konabá lejitimidade direitu antigu (aforamento, Hak Guna Bangunan/Usaha/Pakai)
5 ii) iii) Hamenus frustrasaun ba titular direitu antigu tamba sira sei hetan kompensasaun Titular ba direitu uluk nian hanesan Hak Milik no Propriedade Perfeita simu titulo i) Kompensasaun bele iha impaktu ba orsamentu Estado nian ii) Sei presiza dezenvolve sistema atu implementa kompensasaun OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho unanimidade ho abstensaun ida. 4. Kazu Tipu 4: Disputa rai ne'ebé la iha sertifikadu. 3 lha kazu balu ne'ebé posse reklama husi ema ne'ebé uluk uza ka hela ne'ebé seidauk hetan direitu formál kona ba propriedade. Iha kazu sira ne'e, ema ne'ebé uza ka hela agora ka uluk la dun iha titulu formal ruma kona ba propriedade, no direitu husu ho base tamba uza ka hela kleur ona ka longu prazu. Reklamasaun ho baze iha uza ka hela iha tempu uluk (posse anterior) so'ik deit bainhira hatudu prova katak soin la iha ona tamba obriga ka forsa sai husi fatin ne'e (esbulho). Opsaun atu rezolve kazu tipu 4: A) Títulu fo ba se mak iha momentu ne e hanesan ema ne'ebé agora uza ka bela (possuidor actual) ne'ebé tuir rekizitu kona ba aplika uzukapiaun espesiál: ema ne'ebé uza ka hela iha tempu uluk simu kompensasaun lha opsaun ne e, fo titulu ba se mak iha momentu ne'e uza ka hela no ce mak iha tempu uluk uza ka hela hetan esbullu ne'ebé uluk hetan soi kualifikadu longu prazu nian hetan direitu ba kompensasaun. Bele akontese katak ema ne'ebé uluk uza ka hela balu la hetan direitu ba kompensasaun. i) Hanesan ne'e Ia iha nesesidade atu halo despeju (obriga husik rai ka uma) ba ema barak tamba maioria rai ema uza ka bela ona; ii) Bele hamenus frustrasaun ba se mak iha direitu anterior tamba simu kompensasaun. i) Kompensasaun bele iha kustu boot ne'ebé Estadu mak tenke selu ii) Tenke harii sistema hodi haree ba konsesaun ba kompensasaun OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Recomenda ho abstensaun tolu.
6 B) Títulu fo ba se mak iha momentu ne'e uza ka hela (possuidor actual) ne'ebé tuir rekizitu kona ba aplika uzukapiaun espesiál Títulu fo ba se mak iha momentu ne'e uza ka hela (possuidor actual) ne'ebé tuir rekizitu kona ba aplika uzukapiaun espesiál maibé ce mak uluk uza ka hela la simu kompensasaun i) Hanesan ne'e la iha nesesidade atu halo despeju (obriga husik rai ka uma) ba ema barak tamba maioria rai ema uza ka bela ona; ii) La iha nesesidade atu harii sistema kompensasaun no la iha kustu ba Estadu i) Soin na'in uluk bele hatama prosesu judisiál no husu kompensasaun husi Estadu nune'e kustu sei bele sai boot; ii) Solusaun ida ne'e bele hamosu frustrasaun ba ema uza ka hela longu prazu uluk ninia ne'ebé hetan esbullu. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: La rekomenda ho votasaun 8 kontra 2. C) Títulu fo ba ema ne'ebé uza ka hela uluk; ema ne'ebé uza ka hela iha momento ne'e simu kompensasaun lha opsaun ne'e, títulu fo ba ema ne'ebé uza ka hela uluk ne'ebé hetan esbullu, laos ba ema ne'ebé uza ka hela agora. Soin na'in iha direitu ba kompensasaun bainhira tuir rekizitu kona ba uzukapiaun espesíál. i) Opsaun ida ne'e rekonese direitu istóriku ne'ebé hapara ho razaun oin oin i) Bele iha konsekuensia despeju ba ema barak liu OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: La rekomenda ho abstensaun ida D) Kazu kona ba konflitu kona ba se mak na'in so bele rezolve iha tribunal. i) Desizaun espesifika ba kazu ida ida
7 i) Difikuldade asesu ba sistema judisiál no bele provoka servisu barak liu iha tribunal sira iha rai laran OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 6 kontra 2 no abstensaun rua. 5. Kazu Tipu 5: Propriedade ne'ebé ia iha ema ne'ebé uza ka hela ne'ebé halo reklamasaun; disputa entre ema ne'ebé iha titulu formal kona ba propriedade lha kazu tipu 5, la iha ema ne'ebé uza ka hela ne'ebé halo reklamasaun; disputa entre ema ne'ebé iha títulu formal kona ba propriedade. Opsaun ba rezolusaun kazu tipu 5: A) Se mak iha títulu ne'ebé mak resente liu (últimu) mak simu díreítu propriedade; Se mak iha títulu uluk simu kompensasaun Iha opsaun ne'e, se mak iha títulu ne'ebé mak resente liu (últimu) mak simu direitu propriedade no Se mak iha títulu uluk simu kompensasaun. Maski nune'e, iha opsaun ne'e, ita tenke hanoin kona ba atu prepara prezunsaun ba lejitimidade titulu resente liu nian, Iiu liu kona ba kazu ne'ebé mosu mai bebeik husi titulu na'in ne'ebé faan ona ninia propriedade no bainhira independénsia mosu husu fali sira nia títulu ho atitude fraudulenta (hahalok bosok). Prezunsaun ne'e bele kontraria (ilide) husi interesadu, no iha kazu ne'e deít nía bele hetan direitu ba kompensasaun. i) Bele hamenus frustrasaun ba se mak iha direitu anterior tamba simu kompensasaun ii) Ita hamenus fo 'prémiu' ba situasaun ne'ebé mak mosu hanesan hahalok fraudulento no la prejudika se mak halo reklamasaun ho Boa fé (hanoin fiar). i) Kompensasaun bele iha kustu boot ne'ebé Estadu mak tenke selu ii) Tenke harii sistema hodi haree ba konsesaun ba kompensasaun OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 9 kontra 1. B) Se mak iha títulu ne'ebé mak uluk liu mak simu direitu propriedade; Se mak iha títulu ne'ebé resente liu simu kompensasaun Opsaun ida ne'e fo rekoñesimentu ba titulu ne'ebé mak antigu liu, laos ba titulu ne'ebé ke resente liu. Iha kazu ida ne'e importante atu husu prava katak hetan esbullu (hasai husi rai tamba obriga). Se mak iha títulu ne'ebé resente liu simu kompensasaun.
8 Vantajen i) Opsaun ida ne'e rekoñese direitu istóriku ne'ebé hapara ho razaun oin oin Desvantajen i) Solusaun ida ne'e bele hamosu frustrasaun ba se mak detentór lolos husi títulu ne'ebé resente liu OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: La rekomenda ho unanimidade 6. Pose hodi determina de uzukapiaun especial Atu simu direitu propriedade liuhusi uzukapiaun espesiál iha kritériu balu ne'ebé tenke tuir, liu liu kona ba kualifikasaun kona ba uza ka hela. Uza ka hela tenke ser kontinua (Ia pára), públika, no pasifika (Ia iha violénsia). Maski nune'e, iha akontesimentu balu, relasiona ho epizódiu istóriku kona ba deslokamentu no okupasaun arbitrária ba propriedade iha Timor-Leste. Opsaun sira ne'ebé tuir mai sai hanesan definisaun ba akontesimentu iha tempu ne'ebé relasiona ho posse hodi haktuir kritériu uzukapiaun espesiál. A) Posse aktual pasífica, ne'ebé akontese antes 2002 Iha opsaun ne'e, hodi ema ne'ebé uza ka hela bete hetan direitu propriedade liu husi uzukapiaun espesiál, uza ka hela tenke ser hahú antes 20 Maiu Loron restaurasaun independénsia sai hanesan data ne'ebé mak instabilidade ne'ebé hahú ho referendu 1999 konsidera hotu. lha tempu ne'e deslokamentu ne'ebé forsadu no okupasaun arbitrária ba propriedade akontese bebeik. lha kazu sira ne ' ebé uza ka hela hahú liu tiha 20 maiu 2002, tuir regra uzukapiaun ordináriu ne'ebé hakerek iha Código Civil [4]. Haree katak, bainhira hill orientasaun ida ne'e hanesan lejitimasaun ba uza ka hela ne'ebé akontese entre 1999 to'o 2000 desde ke uza ka hela ne'e ita haree ba katak pasífika, públika no kontínua. i) Opsaun ne'e uza kritériu simples no ho aplikasaun ne'ebé fasil, tamba ita haree deit ba loron, la tenke haree ba boa-fé. i) Kona ba situasaun ne'ebé uza ka hela hahú Iiu tiha 20 Maiu 2002, la rezolve ho prosedimentu espesiál maibé tuir regra uzukapiaun ordináriu. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Recomenda ho unanimidade ho abstensaun rua. B) Uza ka hela aktual pasífika, ne'ebé akontese antes 26 Abril 2006 no kontinua nafatin iha tinan lima nia laran lha opsaun ne'e, hodi ema ne'ebé uza ka hela bele hetan direitu propriedade liu husi
9 uzukapiaun espesiál, uza ka hela tenke ser hahú antes 26 abril 2006 no mantein nafatin uza ka bela iha tinan lima nia laran. Loron ne'e mak loron inisiu ba krize politiku no militar ne'ebé nia rezultadu halo mosu deslokamentu ne'ebé forsadu no okupasaun arbitrária ba propriedade, liu liu iha Dili. lha kazu sira ne'ebé uza ka hela hahú liu tiha 26 abril 2006, tuir regra uzukapiaun ordináriu ne'ebé hakerek iha Código Civil [ 5]. Kontajen ba prazu tinan lima hetan suspensaun bainhira entrega deklarasaun titularidade ne'ebé válidu. Haree katak, bainhira hili orientasaun ida ne'e hanesan lejitimasaun ba uza ka hela ne'ebé akontese entre 1999 to ' o 2000 desde ke uza ka hela ne'e ita haree ba katak pasífika, públika no kontinua. Vantagens: I) Opsaun ne'e uza kritériu simples no ho aplikasaun ne'ebé fasil, tamba ita haree deit ba loron, la tenke haree ba boa-fé. ii) Kazu sira ne'ebé akontese foin dadaun (i.e. 2006) bele rezolve liu husi prosedimentu espesiál Desvantagens: i) Bainhira halo referénsia ba loron 26 abril 2006 bete hamosu tensaun relasiona ho periodu ne ' e. ii) Kona ba situasaun ne'ebé uza ka hela hahu liu titia 26 Abril 2006, la rezolve ho prosedimentu espesiál maibé tuir regra uzukapiaun ordináriu OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 6 kontra 4. C) Uza ka hela aktual pasifika, ne'ebé akontese antes 2002 no uza ka hela aktual pasifika no ho boa-fé ne'ebé akontese entre 2002 to ' o lha opsaun ne'e, hodi ema ne'ebé uza ka hela bele hetan direitu propriedade liu husi uzukapiaun espesiál, uza ka hela tenke ser hahu (antes 20 Maiu Bainhira uza ka hela hahú iha periodu 21 maiu 2002 to 'o 26 abril 2006, ita tenke haree ba boa-fé, dean katak ema ne'ebé uza ka hela la hatene katak ema seluk iha direitu kona ba imóvel ne ' ebé okupa. lha kazu sira ne'ebé uza ka hela hahú liu tiha 26 abril 2006, tuir regra uzukapiaun ordináriu ne'ebé hakerek iha Código Civil 6. Haree katak, bainhira hill orientasaun ida ne'e hanesan lejitimasaun ha uza ka beta ne'ebé akontese entre 1999 to'o 2000 desde ke uza ka hela ne'e ita haree ba katak pasífika, públika no kontínua. i) Kazu sira ne'ebé akontese fain dadaun (i.e. 2006) bete rezolve tia husi prosedimentu espesiál ii) Implementasaun ba solusaun ida ne'e difisil uitoan tamba la haree deit ba loron maibé tenke haree mós katak boa-fé iha.
10 OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda Ho votasaun 6 kontra 2 ho abstensaun rua. D) Uza ka hela aktual pasifika, ne'ebé akontese antes 1999 lha opsaun ne'e, hodi ema ne'ebé uza ka hela bete hetan direitu propriedade liu husi uzukapiaun espesiál, uza ka hela tenke ser hahú antes 1 janeiru lha kazu sira ne'ebé uza ka hela hahú liu tiha loron ida ne'e, tuir regra uzukapiaun ordináriu ne'ebé hakerek iha Código Civil. Haree katak, bainhira hili orientasaun ida ne'e la halo lejitimasaun ba posse ne'ebé akontese entre 1999 to'o 2000 maski posse ne'e ita haree ba katak pasifika, públika no kontínua. i) Opsaun ne'e uza kritériu simples no ho aplikasaun ne'ebé fasil, tamba ita haree deit ba loron, la tenke haree ba boa-fé. i) Bele hamosu despeju ba ema barak liu, tamba ema ne'ebé uza ka beta barak mak tuir opsaun ne'e la tuir rekizitu uzukapiaun espesiál nian, no ema seluk ne'ebé iha títulu propriedade bele hetan direitu propriedade. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Opsaun nee hetan rekomendasaun husi grupu bainhira deit, ema ne'ebé atu hetan despeju simu medida espesiál protesaun ruma (haree ba pontu 12 iha dokumentu ne'e). 7. Kazu ne'ebé iha disputa, la iha disputa no posse la hetan kontestasaun Kazu ne'ebé iha disputa ko'alia kona ba kazu ne'ebé hetan deklarasaun propriedade ne'ebé inkompativel kona ba imovel hanesan. Sei konsidera deklarasaun, reklamasaun ne'ebé submete tiha iha DNTPSC/MJ to'o iha marsu 2004 tuir Lei n. 1/2003 no deklarasaun tempestive ne'ebé hetan liu husi levantamentu kadastral sistemátiku. Kazu ne'ebé la iha disputa mak kazu sira ne'ebé propriedade reklama husi ema ida (indivuduál ka koletivu) ka husi deklarante balu maibé konkorda malu. Posse la hetan kontestasaun mosu bainhira iha deklarante posuidor iha iha kazu la iha disputa. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho unanimidade. 8. Kompensasaun Iha opsaun balu hodi rezolve kazu ne'ebé iha disputa, ko'alia kona ba atu fo kompensasaun (indenizasaun) ba ema ne'ebé, maski hatudu ninia direitu kona ba bem imóvel, la dun hetan direitu bainhira prosesu rezolusaun disputa rezolve ona. Ami fo sujestaun katak, kompensasaun nia valór defini tuir tabela valór istóriku (laos valór merkadu), ne'ebé koresponde ba períodu esbullu akontese ba benefisiáriu. Tuir mai, ami aprezenta opsaun ba mekanizmu kompensasaun:
11 A) Kompensasaun ne'ebé Estado mak selu Estado mak responsável atu selu kompensasaun ba benefisiáriu sira, nune'e deklarante ne'ebé hetan rekoñesimento direitu propriedade la tenke fo kontrapartida. i) Solusaun simples ne'ebé la envolve kapasidade administrativa ne'ebé boot atu implementa i) Tamba deklarante ne'ebé hetan rekoñesimentu direitu propriedade Ia tenke fo kontrapartida, ida ne'e ema bele konsidera hanesan fo priviléjiu grátis no tensaun no inveja bete mosu. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 4 kontra 3 ho abstensaun 3 B) Kompensasaun sai responsabilidade husi deklarante ne'ebé hetan rekoñesimento direitu propriedade Deklarante ne'ebé hetan rekoñesimento direitu propriedade mak sai responsável ba kompensasaun. Estadu halo pagamentu ba benefisiáriu Iori naran titular nian, tuir sai kredór hipotekariu husi titular. Titular iha obrigasaun atu fo valór total ba Estadu ho prestasaun i) Ho obrigasaun husi titular direitu propriedade atu fo kompensasaun bele hamenus konsidera hanesan fo priviléjiu grátis no tensaun sosiál la dun mosu. i) Solusaun ida ne'e ezije atu harii estrutura ne'ebé bele halao administrasaun ba sistema selu kompensasaun no mós hodi kontrola divida hipotekária sira, halao kobransa no halao jestaun finanseira. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 8 kontra 2. C) Kompensasaun parsial hanesan responsabilidade husi deklarante ne'ebé hetan rekonesimento direitu propriedade Deklarante ne'ebé hetan rekoñesimento direitu propriedade sai responsável parsial ba kompensasaun. Estadu halo pagamentu ba benefisiáriu Iori naran titular nian, tuir sai kredór hipotekariu husi titular. Titular iha obrigasaun atu fo valór parsial ba Estadu ho
12 prestasaun. i) Ho obrigasaun husi titular direitu propriedade atu fo kompensasaun bele hamenus konsidera hanesan fo priviléjiu grátis no tensaun sosiál la dun mosu. i) Solusaun ida ne'e ezije atu harii estrutura ne'ebé bele halao administrasaun ba sistema selu kompensasaun no mós hodi kontrola divida hipotekária sira, halao kobransa no halao jestaun finanseira. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 9 kontra I. 9. Estranjeiru Konstituisaun RDTL, iha artigu 54, 4, estabelese katak "sidadaun nasional de'it mak iha direitu ba propriedade privada rai". Proibisaun husi Konstituisaun ida ne'e klaru: estranjeiru la iha direitu ba propriedade iha Timor-Leste. Maibé, sei presiza define situasaun ba estrankeiru sira nain ba rai antes de Konstituisaun 2002 promulga. Opsaun hato'o iha ne'e aplika ba kazu ne'ebe estranjeiru nain ha rai molok Konstituisaun hatama duni reklamasaun tuir Lei n 1/2003. Se karik nia la hatama reklamasaun, nia rai reverte ba Estado Timor-Leste ona. Opsaun: A) Prazu hodi transfere direitu ba sidadaun nasional Fó prazu ida tinan rua para estranjeiru transfere nia rai ba sidadaun nasional. Se karik nia la transfere dentro de prazu nia laran, nia rai reverte ba Estado Timor-Leste. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 8 kontra 2. B) Kompensasaun husi Estadu Rai ne'ebe uluk pertense ba ema estranjeiru reverte automatikamente ba Estado Timor-Leste. Ema estranjeiru ne'ebe nia naran hatudu iha sertifikadu hetan kompensasaun finanseira koresponde ba valor istoriku ida. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho votasaun 6 kontra 4. C) Nasionalizasaun
13 Rai ne'ebe uluk pertense ba ema estranjeiru reverte ba Estado Timor-Leste (la fó kompensasaun). OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: La rekomenda ho votasaun 9 kontra Propriedade Komunitária Lia fuan "propriedade komunitária" ne'e normalmente refere ba buat oin-oin. Area ne'ebe uzu komum, hanesan prasa no terreno uza hodi pasiar, halimar no halo eventu kultural no religiozu, dala ruma ema bolu "propriedade komunitaria". Area ne ' ebe iha rekursu natural ruma membrus komunidade uza hamutuk no organiza rekursus naturais nia uzu no esplorasaun ekonomika, ema mos bolu " propriedade komunitaria". Maibé, situasaun rua ne'ebe refere iha leten la koresponde ba konseitu propriedade privada. Loloos koresponde ba forma de administrasaun ba rai para komunidade bele uza hamutuk. La adekuadu rejista areas uzu komun hanesan propriedade privada "komunidade" nian (no mós, difisil liu tan determina sé mak hola parte ba komunidade no sé mak nia reprezentante). lha nesesidade atu proteje komunidade sira husi apropriasaun indevida. Iha kazu area uzu kumun no uza rekursu natural hamutuk, ami rekomenda estabelese areas ne'e hanesan "dominiu publiku Estado nian". Kuando dominiu publiku Estado nian, ema no kompania partikular la bele apropria komunidade nia rai. Komunidade sei bele administra rai no organiza nia uzu komum. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Rekomenda ho unanimidade. 11. Implementasaun Implementasaun ba prosesu atribuisaun ba dauluk ba titulu propriedade sira, sei obriga atu harii mekanizmu alternativu ba rezolusaun disputa no ba aumentu kapasidade institusionál ba Diresaun Nasionál Rai, Propriedade Servisu Kadastral, iha Ministériu Justisa nia okus. ita mós tenke haree ba atu harii órgaun administrativu ba rekursu ho autonomia administrativa. Iha Lei Rai nia, tenke hatama definisaun kona ba estrutura administrativa ba implementasaun atribuisaun ba da-uluk ba títulu propriedade sira no norma jerál sira kona ba prosedimentu. Opsaun ba estrutura administrativa ba implementasaun: A) DNTPSC/Judisiáriu Iha opsaun ne'e, DNTPSC, ka órgaun ne'ebé atu troka DNTPSC, sei sai responsável ba implementasaun prosesu atribuisaun ba dahuluk ba títulu propriedade sira no desizaun ne'ebé DNTPSC hola bele hetan impugnasaun judisiál husi parte ne'ebé konsidera sai prejudikadu.
14 i) Estrutura ida ne'e iha tiha ona no la iha nesesidade atu halo mudansa administrativa ne'ebé boot no la iha nesesidade atu harii órgaun foun. i) Tamba la iha órgaun administrativu ba rekursu iha tribunal judisiáriu bele mosu servisu barak liu, ho pedidu impugnasaun ba desizaun sira ne'ebé DNTPSC bola, no objesaun ne'ebé só ema ne'ebé mak iha asesu ba servisu judisiál mak bele utiliza. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Empate (votasaun 5 kontra 5) A) DNTPSC/Órgaun Rekursu Administrativu/Judisiáriu Iha opsaun ne ' e, DNTPSC, ka órgaun ne ' ebé atu troka DNTPSC, sai responsável ba implementasaun prosesu atribuisaun ba da-uluk ba títulu propriedade sira no ema ne'ebé sente hanesan prejudikadu bele hatama rekursu ba órgaun administrativo rekursu autónomu. Desizaun husi órgaun ne'e bete hetan impugnasaun judisiál. i) Tamba órgaun administrativu iha asesu ba rekursu sai fásil uitoan no la fo servisu barak liu ba Judisiáriu. i) Presiza harii instituisaun ida ne'ebé faun ho kapasidade administrativa, téknika no finanseira. Ida ne'e sei karu no han tempu barak. OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Empate (votasaun 5 kontra 5) 12. Protesaun espesiál hasoru despeju Bainhira rekoñese direitu propriedade laos ba ema ne'ebé iha momento la iha posse ba bem imóvel bete hamosu despeju ba ema barak liu, no aumenta problema hela fatin ne ' ebé la to ' o liu liu iha Dili. Nune ' e, no hodi hamenus impaktu sosiál negativo, sei bele harii mekanizmu espesiál protesaun hasoru despeju ba ema ne'ebé ninia hela fatin ninia propriedade entrega ba ema seluk. Maski nune'e iha desvantajen ne'ebé bele mosu bainhira harii mekanizmu ne'e: A) Protesaun espesiál hasoru despeju Bainhira bem imóvel ne'ebé titularidade fo ba ema seluk sai hanesan fatin uniku ne'ebé familia iha atu hela, entaun despeju akontese deit bainhira nia hetan alternative ne ' ebé dï'ak. lha asaun despeju juis mak determina katak kondisaun nee kumpre ona ka lae.
15 i) La mosu impaktu sosiál kona ba despeju ba ema barak ii) Deklarante ne'ebé hetan rekoñesimento direitu propriedade la bele haktuir direitu ne'ebé inerente ba ninia direitu propriedade OPINIAUN HUSI GRUPU TRABALLU: Kona ba kestaun ida ne'e grupo la hetan konsensu. Na'in haat hanoin katak protesaun espesiál bele akontese deit bainhira ita hili pozisaun 'D' kona ba kritériu posse ba uzukapiaun espesiál. Membru na'in tolu rekomenda medida ida ne'e no membru na'in tolu kontra medida ida ne ' e. [1] Lia fuan ne ' e "sertifikadu" refere ba dokumento komprovativu direitu antigu nian. [2] Lei konaba Rai iha Camboja, husi 2001, estabelese prazu uzukapiaun ho tinan 5 hodi hetan direito propriedade. Codigu Civil Portugal no Anteprojektu Codigu Civil Timor nian estabelese prazu tinan 5 iha kazu uzukapiaun bazeia ba pose de'it. Constituisaun Brazil nian estabelese uzukapiaun ho prazu tinan 5; Dekretu Loron 5 Fulam Dezembru Tinan 1910 ne'ebe define konsesaun ba propriedade iha Timor- Leste durante tempo Português estabelese prazu tinan 5 hodi rekonese direito propriedade ba "indíjenas". [3] Lian fuan "sertifikadu" koalia kona ba dokumentu komprovativu ba direitu anterior: haree iha " Enquadramento Técnico para uma Lei Transitória de Terras em Timor-Leste". [4] Anteprojetu Kódigu Sivil Timorense hakerek espasu tempu 4 hodi hetan propriedade tuir uzukapiaun, tuir tipu posse ne'ebé akontese: tinan 5, 10,15 ka 20. [5] Idem [6] Idem
MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)
Consulta Pública Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras) ONZE CAPÍTULOS: ESTRUTURA -OBJECTO E DEFINIÇÕES -DISPOSIÇÕES GERAIS -POSSE -USUCAPIÃO
Versaun hodi hala o KONSULTA PÚBLIKA 2 / Dokumento ida ne e para referensia de it / Tradusaun ida ne e la os ofisiál ANTEPROJECTO
ANTEPROJECTO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) SEGUNDA VERSAO PARA KONSULTA PUBLIKA TETUM (Tradusaun ne e laos ofisiál) 1 LEI Nº /2009 [Preâmbulo] REJIME
ANTEPROJECTO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLIKA TETUM
ANTEPROJECTO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLIKA TETUM (Tradusaun ne e laos ofisiál) LEI Nº /2009 [Preâmbulo] REJIME ESPESIÁL KONA
REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA
REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste, iha artigu 54. 0 hametin ona katak sidadaun Timor oan hotu-hotu iha direitu atu sai na in privadu
Dokumento ida ne e para referensia de it versaun CoM / Tradusaun ida ne e la os ofisiál LEI Nº /2009
LEI Nº /2009 REJIME ESPESIÁL KONA BA DEFINISAUN NA IN BA BENS IMÓVEIS NIAN Lei-inan (Constituição) husi Republika Democrática de Timor-leste assegura iha artigo 54. º direito ba cidadaun hotu-hotu atu
Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.
Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 Série I, N. 42 $ 1.00 SUMÁRIO MINISTÉRIO DA JUSTIÇA: DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro...5453 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro O
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO SEMINÁRIU HO OKASIAUN KONA BA INFORMASAUN 2 Jullu 2009 1 Ha u hakarak
REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU
REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU 20 Marsu 2018 AJAR no JU,S KESTAUN PRINSIPÁL Prinsípiu orientadór Autonomia Eskola Lian (literásia no instrusaun) Alunu ho nesesidade edukativa espesiál (NEE) Dezafiu barak relasiona
MATADALAN BA ANTEPROJECTO DO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLICA
MATADALAN BAANTEPROJECTODOREGIMEESPECIALPARA ADEFINIÇÃODATITULARIDADEDEBENSIMÓVEIS (LEIDETERRAS) VERSAOPARAKONSULTAPUBLICA DOKUMENTUNE ELA OSOFISIAL 12DEJuñode2009/Idane esuratparareferênsiade it/la OSDOKUMENTOOFISIÁL
REJIME ESPESIÁL KONA-BÁ DEFINISAUN NA IN BA BEM IMÓVEL NIAN
Rede ba Rai Sekretáriadu, Fundasaun Haburas, Rua Celestino da Silva, Farol, Dili- Timor-Leste Email: [email protected] Telemovel: +670 7922648 Segundu Submisaun ba Ministériu Justisa Repúblika Demokrátika
Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOCUÇÃO SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OCASIÃO SESSÃO ABERTURA CONFERÊNCIA REGIONAL KONA-BA INICIATIVA
INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI
INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI Dezembru 2016 KONKLUZAUN XAVE HOSI LEVANTAMENTU KONA-BA ASESU BA RAI, SEGURANSA POSE NO KONFLÍTU KONA- BA RAI IHA TIMOR-LESTE munisípiu programa munisípiu la'o s programa
REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL
REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL ESTATUTU KONA BA GRUPU FETO PARLAMENTAR TIMOR-LESTE NIAN Halo alterasaun iha loron 12 fulan Marsu tinan 2008 Sei konsidera ba buat ne ebé mak hakerek
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK BA PARLAMENTU NASIONÁL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE (RDTL) 2014 Lia-makloken
Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun
Bulletin Parlamentu Nasionál Nian husi JSMP Edisaun: Jullu 2010 Númeru: 2/2010 Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun 1. Istoria prosesu dezenvolvementu esbosu Lei
Submisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009
Submisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009 Introdusaun Konflitus hadau-malu rai no uma mak dimensaun ida husi Krize-2006
... MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. PROPOSTA DE LEI N.º /2016, de de REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DOS BENS IMÓVEIS
MINISTÉRIO DA JUSTIÇA PROPOSTA DE LEI N.º /2016, de de REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DOS BENS IMÓVEIS PROPOSTA DE LEI N.º /2016... REJIME ESPESIÁL BA DEFINISAUN TITULARIDADE SOIN-IMOVEL
Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 7234330, email: [email protected] Website: www.laohamutuk.org
Lei N.º 13/2017 de 5 de Junho. LEI N.º 13/ Juñu nian REJIME ESPESIÁL BA DEFINISAUN TITULARIDADE BEIN IMOVEL
Direção Nacional de Assessoria Jurídica e Legislação - DNAJL Lei N.º 13/2017 de 5 de Junho REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DOS BENS IMÓVEIS A presente lei visa clarificar a situação jurídica
La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo
La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 email: [email protected] Website: www.laohamutuk.org Dili,
Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Dom Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel : +670 332 1040 Email: [email protected] Website:www.laohamutuk.org Komentáriu
KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL
KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL Tradusaun La Ofisial KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU
Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun
Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun Saida mak TSP? TSP nia significado mak Programa ba Tulun Transisaun (Transition Support Program - TSP) programa ida neebe Governo fo
VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE
VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE Segunda-feira, 10 de Fevereiro de 2014 I. Série Número III LEGISLATURA 2. a SESSÃO LEGISLATIVA ANO LEGISLATIVO (2013 2014) SORUMUTU PLENÁRIA,
PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru
PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru Alterasaun 2018 Decreto-Lei 3/2015 DL CNB Observasaun Jurídiku Art 2, n. 2 (âmbito de aplicação) Foun Regula escola
SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA
SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA INTRODUSAUN Iha 2013, Fundasaun Ázia hala o levantamentu nasionál ba daruak ho objetivu atu halibur opiniaun pesoál sira hodi tulun sukat
Ekipa dezenvolve Kualifikasaun. Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel de Juñu 2017
Ekipa dezenvolve Kualifikasaun Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel 3 29 de Juñu 2017 Introdusaun Servisu Sosiál Nivel III a) Prosesu dezenvolve kursu b) Objetivu
DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN
DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN Adota no haklaken tuir Rezolusaun 217 (III) Loron 10 fulan Dezembru, tinan 1948 Asembleia Jerál Nasoens Unidas Nian PREÁMBULU Konsidera katak rekoñesimentu ba
Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2)
Aprezentasaun (1) ba Sorumutu Públiku Proposta Reforma Lei Tributária 2008 Organizasaun Sosiadade Sivil-nia Perspetiva April 21, 2008 Ideia Jerál Hs. Viriato Seac (2) Proposta Reforma Lei Tributária, halo
Lia-fuan Ba Dala Uluk
Lia-fuan Ba Dala Uluk Aprovasaun husi Lei Traballu nian husi Parlamentu Nasionál, tuir hakerek iha Konstituisaun husi Repúblika no instrumentu internasionál sira kona ba parte laborál ne ebé Timor-Leste
Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane
Enkontru Públiku Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha 2010. Inklui iha Planu Estratéjiku
Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba implementasaun Lisensamentu ambientál iha Timor-Leste.
An edited version of this paper will be published in the forthcoming proceedings of the 2017 Conference of the Timor-Leste Studies Association. Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba
La o Hamutuk. Ezboso Lei Anti-Korupsaun
La o Hamutuk The Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Pátria, Bebora, Dili, Timor-Leste P.O. Box 340, Phone: +670 332 1040 or +670-7234330 Email: [email protected]
Proposta Lei Komisaun Anti Korupsaun
La o Hamutuk Institutu ba Analiza no Monitor ba Desenvolvimentu iha Timor Leste Timor Leste Institute for Development Monitoring and Analysis 1/1a Rua Mozambique, Farol, Dili, Timor Leste Tel: +670 3325013
Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun
Opiniaun Legal Politika Kona- ba Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun Iha tinan ne e deit (2014), Parlamentu Nasional
Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional
Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional Tenke Salva-Guarda Unidade Nasional Mahein Nia Lian Nú. 127, 11 Dezembru 2017 Foto: Timor Roman/Calisto da Costa, 2017 Fundasaun Mahein (FM) Website:
Lei Fundu Minarai nian
Pagina 1 Lei Fundu Minarai nian Tradusaun la os ofisial Lei ida ne e estabelese ba Fundu Minarai nian, atu hodi kumpre lei nebé hakerek tiha ona iha Konstituisaun Repúblika, Artigu 139. o. Tuir lei nebé
PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu 2017 nian
http://noticias.sapo.tl/tetum/info/artigo/1474640.html PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu... 10/16/2016 5:50 PM PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu
EPS Servisus móveis (App) manual
Apoio simulasaun kalkulu ba aposentadoria EPS Servisus móveis (App) manual 2015. 10. 외국인력국 외국인보험 교육팀 Tempo Ⅰ. Registra liu husi download applikasaun 1 Ⅱ. EPS Servisus Móveis (App) oinsa atu uja 2 1. Halo
Jose Neves Samalarua
Jose Neves Samalarua Nudár Eis komisáriu KAK ita-boot hili dalan atu sai husi Komisáriu KAK hodi sai hanesan kandidatu PR ba eleisaun ida ne'e. Ha u hakarak atu husu, saida mak sai hanesan motivasaun prinsipál
Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N O 45 / de 14 de Setembro SOBRE O LEVANTAMENTO CADASTRAL
DIPLOMA MINISTERIAL N O 45 / 2016 de 14 de Setembro SOBRE O LEVANTAMENTO CADASTRAL Na sequência do trabalho realizado pela Direcção Nacional de Terras, Propriedades e Serviços Cadastrais, do Ministério
Timor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil
MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO Timor-Leste DCI-NSAPVD//3-8 Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil Halo intervensaun lokál husi Organizasaun husi Sosiedade Sivil sai barak
PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE
PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE Alokusaun Sua Exlensia Prezidenti Repúblika Kay Rala Xanana Gusmão, ba Konferensia Timor-Leste ho Parseirus Dezenvolvimentu Hotel Timor, 4 Abril 2006 Exelensia
1. Ha'u halo ona alerta katak investimentu daudaun nian labele sakrifika dezenvolvimentu aban-bainrua nian.
MENSAJEN HOSI PREZIDENTE REPÚBLIKA TIMOR-LESTE, TAUR MATAN RUAK, BA PARLAMENTU NASIONÁL HO FUNDAMENTUS KONA-BA NIA VETU BA ORSAMENTU JERÁL ESTADU 2016 NIAN (Dekretu hosi Parlamentu Nasionál nr. 20/III,
9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN
:;L - \ Q.. -?..Di5 9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN ME~TAR Obrigado e muito Bom dia Sr. Presidente Parlamento Nacional e Caros Colegas Deputados, Sr. Primeiro Ministro ho
Submisaun ba Komisaun A Parlamentu Nasionál Repúblika Demokrátika de Timor-Leste
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 Mobile: +670 7734 8703 Email: [email protected] Website:
Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro
Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro Atu halosá Governo Timor-Leste prepara surat ida ne e atu facilita discursaun kona ba futuro estatus Autoridade Nomeada Tasi Timor nian (ANTT) (TSDA) hatuir
República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak
República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak 2013 Nota: Informasaun iha lívru ida ne e hanesan matadalan jerál ba prátika kuda fehuk midar
Rekomendasaun Polítika
Rekomendasaun Polítika NGO Ba Futuru / For the Future Projetu ida-ne e simu fundus hosi Uniaun Europea no Australian AID Hasa e protesaun ba feto no labarik iha area rural Dokumentu polítika ida-ne e prepara
INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...
INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,... Bankada Cnrt Friday, January 8, 2016, Dr. Vicente Guterres Senhores Vice-Presidentes
Manual Boa-Governasaun. Provedoria Direitus Humanus no Justisa
Manual Boa-Governasaun Provedoria Direitus Humanus no Justisa Dili, Jullu 2016 Provedoria Direitus Humanus no Justisa Manual Boa-Governasaun KUALIDADE PRESTASAUN SERVISU BA PÚBLIKU DI AK LIU HO BOA GOVERNASAUN
Pobreza no moris iha TL
Pobreza no moris iha TL Semináriu Universidade Monash Dili, 5 Novembru 2014 Husi La'o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste
LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku
LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku i Organizasaun Counterpart International no Belun halo peskiza hamutuk. Counterpart International servisu hamutuk ho organizasaun nao-governu
Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero
Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero Ministério das Finanças Dili, dia 27 de Outubro de 2016 Tópikus Aprezentasaun 1. Objetivu
GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN
GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl 2002 GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl
DISKURSU EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA
DISKURSU SUA EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA PROPOSTA LEI NO. 15/III (3) GOVERNU NE EBÉ PROSEDE
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOKUSAUN SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OKASIAUN BA TOMADA DE POSSE FUNCIONÁRIOS PÚBLICOS FOUN 01 Jullu
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy please contact
Jornal da República DECRETO-LEI N.º 25/2015. DEKRETU-LEI N. u 25/2015. de 5 de Agosto. iha loron 5 fulan Agostu
DECRETO-LEI N.º 25/2015 de 5 de Agosto DEKRETU-LEI N. u 25/2015 iha loron 5 fulan Agostu QUE CRIA O CONSELHO DE IMPRENSA E APROVA O SEU ESTATUTO NE EBÉ KRIA NO APROVA KONSELLU IMPRENSA NO NINIA ESTATUTU
ESBOSU BA KONSULTA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE. DEKRETU LEI KONA BA BIODIVERSIDADE No. /2012
ESBOSU BA KONSULTA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DEKRETU LEI KONA BA BIODIVERSIDADE No. /2012 Timor-Leste iha biodiversidade boot, no nia iha ekosistema no espésie endémika bara barak ne ebé iha
Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian
Fundasaun Mahein Nia Lian no. 26, 13 Dezembru 2011 Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian Relatoriu Ne e Apresenta iha Parlementu Nasional Komisaun
Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto
DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO SOBRE OS PROCEDIMENTOS DE CONSULTA PÚBLICA E REQUISITOS DURANTE O PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL de 2 de Agosto
Avó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó?
Avó Me ar Autora: Rosa de Sousa no Teresa Madeira Ilustradór: Edi Mario. D. de Carvalho Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó? Baibain iha fulan ida dala ida Sentru Saúde organiza
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua. D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 77234330, email: [email protected] Website: www.laohamutuk.org
Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional
Dekretu do Governu n. 17/2017, de 12 Maiu Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional Realiza eleisaun ida ne ebé livre no justa signifika
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL
JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL Sumáriu kazu Periode : Novembru 2011 Edisaun : 06 Novembru 2011 Sumáriu kazu ba prosesu julgamentu iha Tribunál Distritál
IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA
IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA Sorumutu Konsellu Ministru loron 16 fulan Marsu tinan 2011 Konsellu Ministru hala o sorumutu iha kuarta-feira,
Observasaun Preliminariu KKFP kona ba Orsamento Geral do Estado 2009
Konsellu Konsultivo Fundu Petroliferu (KKFP) Observasaun Preliminariu KKFP kona ba Orsamento Geral do Estado 2009 Komisaun C, Dezembro 2008 Apresenta husi :Ekipa KKFP Asunto mak atu koalia Rendimento Sustentavel
Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto
DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO RELATIVO AO ESTATUTO E REGRAS DE PROCEDIMENTOS PARA A COMISSÃO DE AVALIAÇÃO PARA A GESTÃO DO PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL PARA PROJETOS DA
OGE 2018 : BAZE LEGAL, MONTANTE, FONTES, FOKUS EXECUCAO, ALOKASAUN SEITORAL. Mericio Juvinal dos Reis AKARA (Secretario Estado Comunicacao Social)
OGE 2018 : BAZE LEGAL, MONTANTE, FONTES, FOKUS EXECUCAO, ALOKASAUN SEITORAL Mericio Juvinal dos Reis AKARA (Secretario Estado Comunicacao Social) 7/11/2018 1 BAZE LEGAL 7/11/2018 2 1 1. Lei Orsamentu,
Proposta de Lei n.º /2012. de de. Lei Geral dos Órgãos de Comunicação Social Lei Jerál kona-ba Órgaun-komunikasaun Sosiál
Proposta de Lei n.º /2012 de de Lei Geral dos Órgãos de Comunicação Social Lei Jerál kona-ba Órgaun-komunikasaun Sosiál A disposição de regras sobre o exercício do direito de informação e da liberdade
Boletim Económico. Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian
Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian Volume 1, Númeru 3 Outubro /2003 Loron ba dala uluk husi sirkulasaun osan-besi metalika Timor Leste nian besik dau-daun mai!...
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA
LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy
Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu.
Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha 2015 Setór Ekonomia 6 Juñu 2015 Konteúdu Introdusaun... 1 Rendimentu petróleu no gas sei kontinua tun.... 2 Osan Mina-rai
Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013
Caicoli Street, Dili -Timor Leste / Phone 77422821 / 77265169 [email protected] / [email protected] Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2013 Konteúdu
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Mártires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel:+670-331040 or +670-7734330 (mobile) email: [email protected] Website:
Favor revee hikas projesaun husi reseita no despeza total bainhira ita-boot halo revizaun ba Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2015.
La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 Mobile: +670 7734 8703 Email: [email protected] Website:
Submisaun ba Departamentu Area Protejidu Sekretariadu Estadu Floresta, RDTL. 26 Marsu 2013
La o Hamutuk Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 Mobile: +670 77348703 Email: [email protected] Website:
DireçãoNacional de Assessoria Jurídica e Legislação - DNAJL. LEIN.º 8/2017 de 26 de Abril EXPROPRIAÇÃO POR UTILIDADE PÚBLICA
DireçãoNacional de Assessoria Jurídica e Legislação - DNAJL LEIN.º 8/2017 de 26 de Abril EXPROPRIAÇÃO POR UTILIDADE PÚBLICA A presente lei define o regime aplicável à expropriação de bens imóveis e estabelece
PARLAMENTO NACIONAL BANCADA PARLAMENTAR DO PARTIDO DEMOCRÁTICO Rua Formosa Dili Timor Leste Tlp: /
PARLAMENTO NACIONAL BANCADA PARLAMENTAR DO PARTIDO DEMOCRÁTICO Rua Formosa Dili Timor Leste Tlp: 77178135/77266765 DEKLARASAUN POLITIKA BANCADA PARTIDO DEMOCRÁTICO IHA DEBATE ORSAMENTU JERAL DO ESTADU
Justisa Tranzitória: Estudu Kazu Timor-Leste
Justisa Tranzitória: Estudu Kazu Timor-Leste Ringkasan Eksekutif Justisa Tranzitória: Estudu Kazu Timor-Leste Dezeña Janu Wibisono Kona-ba Asia Justice and Rights Kona-ba Rede Justisa Tranzitória Azia
INSTITUTO DE PETRÓLEO E GEOLOGIA DE TIMOR-LESTE, I.P. [TIMOR-LESTE INSTITUTE OF PETROLIU AND GEOLOGY] Dekreto Lei Numeru.
DRAFT LEI TRADUSAUN TETUM REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE SECRETARIA DE ESTADO DOS RECURSOS NATURAIS Rua Dom Aleixo Corte Real, Fomento Mandarin Dili Timor-Leste Telefone: +670 333 1089 ESBOSU LEI
PROPOSTA DE LEI N.º /2016 PROPOSTA LEI N.º /2015 LEI DA EXPROPRIAÇÃO POR UTILIDADE PÚBLICA LEI BA ESPROPRIASAUN TANBA UTILIDADE PÚBLIKA
MINISTÉRIO DA JUSTIÇA PROPOSTA DE LEI N.º /2016 DE DE PROPOSTA LEI N.º /2015 LEI DA EXPROPRIAÇÃO POR UTILIDADE PÚBLICA LEI BA ESPROPRIASAUN TANBA UTILIDADE PÚBLIKA A presente lei estabelece o regime aplicável
3/16/2017 BENVINDU. Observador Nasional no Konvidadus iha programa dezamina Informasaun Jeral ba Observador. Dili -STAE, 16 Marsu 2017
BENVINDU Observador Nasional no Konvidadus iha programa dezamina Informasaun Jeral ba Observador Dili -STAE, 16 Marsu 2017 1 ub S T opik Informasaun Papel Orgaun Administrasaun Eleitoral Papel Observador
Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018
Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL do Parlamento Nacional V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2018-2019) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018 Presidente: Ex. mo Sr. Aniceto
HAFAHE SIKLU VIOLÉNSIA DOMÉSTIKA IHA TIMOR-LESTE OPSAUN ASESU BA JUSTISA, BARREIRA, NO PROSESU HALO- DESIZAUN IHA KONTESTU PLURALIZMU JURÍDIKU
HAFAHE SIKLU VIOLÉNSIA DOMÉSTIKA IHA TIMOR-LESTE OPSAUN ASESU BA JUSTISA, BARREIRA, NO PROSESU HALO- DESIZAUN IHA KONTESTU PLURALIZMU JURÍDIKU Outubru 2013 Programa ba Sistema Justisa PNUD/UNDP Timor-Leste
Workshop International konabá Integridade iha Estadu
REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO Workshop International konabá Integridade iha Estadu Hotel Timor - 11 Marsu 2005 Konkluzaun no rekomendasaun sira Komisaun Diretiva Workshop
Jornal da República. Quarta-Feira, 26 de Junho de 2019 SUMÁRIO
Quarta-Feira, 26 de Junho de 2019 Série I, N. 25 $ 2.25 PUBLICAÇÃO OFICIAL DA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR - LESTE SUMÁRIO GOVERNO : Resolução do Governo N.º 21 / 2019 de 26 de Junho Resolução sobre
Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018
Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL do Parlamento Nacional V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA (2018-2019) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018 Presidente: Ex. mo Sr. Arão Noé
