Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane

Documentos relacionados
Projetu Tasi Mane: Mehi Ukun- Nain no Obstákulu sira (Refinaria iha Timor-Leste)

Pobreza no moris iha TL

Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.

Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu.

Analiza no monitor Orsamentu Jerál Estadu

Orsamentu Jeral Estadu 2012 ha belit liu tan Malisan Rekursu ba Timor-Leste

Komentáriu husi La o Hamutuk ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Jullu 2016

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013

Analiza Proposta Orsamentu Jerál Estadu 2015

Orsamentu Jerál Estadu no Sustentabilidade Ekonómiku

Favor revee hikas projesaun husi reseita no despeza total bainhira ita-boot halo revizaun ba Orsamentu Jerál Estadu ba tinan 2015.

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO

Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero

Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho

9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN

Observasaun Preliminariu KKFP kona ba Orsamento Geral do Estado 2009

Helder Lopes Principal Economist and Chief of Staff Ministry of Finance

Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian

Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2)

1. Ha'u halo ona alerta katak investimentu daudaun nian labele sakrifika dezenvolvimentu aban-bainrua nian.

Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba implementasaun Lisensamentu ambientál iha Timor-Leste.

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2012

República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak

MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)

Pareser husi La'o Hamutuk kona ba asuntu agrikultura no rai liga ho proposta orsamentu jeral Estadu 2015

Hanoin balu husi La o Hamutuk ba Konferensia Regional EITI iha Timor-Leste

La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo

REFORMA FISKÁL BÁ TIMOR-LESTE

Pergunta ba Partidu Polítiku La o Hamutuk nia pergunta ba Partidu Politíku sira ne ebé sei kompete iha Eleisaun Parlamentar periodu

Orsamentu Estadu 2012

La o Hamutuk. Ezboso Lei Anti-Korupsaun

Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun

Submisaun ba Departamentu Area Protejidu Sekretariadu Estadu Floresta, RDTL. 26 Marsu 2013

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

Ekipa dezenvolve Kualifikasaun. Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel de Juñu 2017

EPS Servisus móveis (App) manual

INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI

Matadalan ba Orsamentu

PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu

Husi: Decio Ribeiro Sarmento, BMSc, MPH

INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016

Timor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil

Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian

Jose Neves Samalarua

INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...

PARLAMENTO NACIONAL BANCADA PARLAMENTAR DO PARTIDO DEMOCRÁTICO Rua Formosa Dili Timor Leste Tlp: /

INTERVENCAO IHA PARLAMENTO NACIONAL DEBATE ORCAMENTO Husi Jose Luis Guterres, Frenti-Mudansa, 23 Novembru 2016

Boletim Económico. Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian

Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste

AVALIASAUN BA SETÓR PRIVADU (SUMÁRIU)

Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.

PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu 2017 nian

REJIME ESPESIÁL KONA-BÁ DEFINISAUN NA IN BA BEM IMÓVEL NIAN

Avó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó?

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK

27 Junu La o Hamutuk treinamentu ba PRC

Reflexão Mensal Nº 4 Junho Irmã Rose Therese Nolta, SSpS no Irmão Brian McLauchin, SVD

OGE 2018 : BAZE LEGAL, MONTANTE, FONTES, FOKUS EXECUCAO, ALOKASAUN SEITORAL. Mericio Juvinal dos Reis AKARA (Secretario Estado Comunicacao Social)

BA PROPOSTA ORSAMENTU PARLAMENTU NASIONAL TINAN FISKAL 2014 Luta Hamutuk, Haburas Foundation, Fundasaun Mahein, CEPAD & TLMDC

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

Konstrusaun Estadu ba tinan sanulu oin mai: Reflesaun kona ba esperiênsia no expektativas Timor-Leste nian kona ba konstrusaun Estadu

AVALIASAUN BA SETÓR NE E (SUMÁRIU): TRANSPORTE TERRESTRE/ESTRADA. 1. Dezempeñu, Problema, no Oportunidade sira iha Setór ne e

REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU

Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador)

Repúblika Democrátika de Timor Leste

Segunda-Feira, 19 de Outubro de 2015 I Série-A 10 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 19 DE OUTUBRO DE 2015

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN #1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA

Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018

Reforma Polísia no Jéneru

Oinsá mak VI Governu Konstitusionál fó atensaun ba ODS ne e?

Ohin, Bankada Partido CNRT hakarak halo apresiasaun jeral no perspektiva global e politika ba OGE tinan 2013.

Submisaun Luta Hamutuk Orçamento Rectificativo do Orçamento Geral do Estado 2010

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI

DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

Proposta Lei Komisaun Anti Korupsaun

Mandate of the Special Rapporteur on extreme poverty and human rights

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE. Orsamentu Rektifikativu. Panorama Orsamentu

Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro

Segunda-feira, 28 de Setembro de 2015 I Série-A 04 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku

Sertifikadu Investidór Certificado de Investidor. Kestionáriu Questionário

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

Organizasaun Sociedade Civil Nia Submisaun Relasiona Orsamentu Jeral do Estadu 2019

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA

Quarta-feira, 06 de Setembro de 2017 I Série-A -2 JORNAL IV. LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA

Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018

Pergunta ba Partidu Polítiku La o Hamutuk nia pergunta ba Partidu Politíku sira ne ebé sei kompete iha Eleisaun Parlamentar periodu

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 3 JOVEN SIRA NE EBE LA IHA SERBISU, LA TUIR EDUKASAUN, KA TREINAMENTU

UPDATE No.9 Quarta feira, 9 de Maio 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

Segunda-feira, 11 de Setembro de 2017 I Série-A - 3 JORNAL IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Instituisaun Mídia Profisionál no Rekursu Jornalista iha Timor-Leste

Outubru 2011 Edisaun No. 4

KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL

MATADALAN BA ANTEPROJECTO DO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLICA

Xanana Gusmão defends historic purchase of Greater Sunrise participation

Transcrição:

Enkontru Públiku Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha 2010. Inklui iha Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasionál 2010-2030. Tuir MPRM, kustu projetu ne e sei to biliaun $14-$15. Juvinal Dias Peskizadór Ekonómiku no Rekursu Naturais La o Hamutuk Instituto ba Analiza no Monitor Desenvolvimento iha Timor-Leste Atu lori dezenvolvimentu petróleu ba rai maran atu fornese lukru ekonómiku direta hosi atividade indústria petrolíferu... (PEDN) Impaktu TMP ba sosio-ambiental Komponente PTM Foti rai agrikultór barak Foti risku ba produsaun agríkola Ema barak lakon nia rai, muda fonte rendimentu Maizumenus sei foti rai hektare 230 ba refinaria Hektare 1300ba SSB no Nova Suai Poténsia atu hasoru rezisténsia komunidade nian Poluisaun bee, rai, tasi no anin Ameasa hodi halakon biodiversidade (TL parte hosi Rejiaun Wallacea iha Asia Sudeste) Halakon valor kulturál komunidade nian

Suai Supply Base RDTL foin asina kontratu $719,212,000 ho Hyundai Engineering and Construction atu harii SSB. Montante ida ne e barak liu duke despeza Timor-Leste nian ba edukasaun husi 2002 ba ohin loron. Iha mós kontratu balu tan, ho montante liu tokon $50. Governu Korea blacklist kompañia ida ne e. Kontratu sira asina ona: tokon $837

Asumsaun ekonómiku: Karik MPRM nia asumsaun loos katak kada tinan BU gasta tokon $500 atu hola bens e servisu. Metade hosi osan t$500 sira ne e ba hotu fornesimentu sasán. SSB bele halo mark-up 10% ba sasán ne'ebé atu fornese ba atividade petróleu. Nune e: SSB bele hetan t$25 hosi kada projetu boot hanesan Bayu-Undan ba kada tinan. Bainhira 2/3 tokon $25 ne e uza ba taxa, kustu operasionál no personalia, iha de'it tokon $8/tinan hosi fornesimentu projetu ho nivel hanesan BU nian atu selu kapitál ba investimentu nian no lukru. Kontinuasaun BU bele uza SSB ne e ba tinan lima tan (maran iha 2020) = tokon $40 (Nune e iha defisit tokon $679). Bainhira iha kampu foun hanesan BU ne'ebé bele la o ba tinan 20, SSB hetan de'it tokon $160. Tanba ne e, SSB presiza tan kampu maizumenus lima hanesan BUatu bele fó fila osan CAPEX nian. Refinaria iha Betano TimorGAP hakarak atu harii refinaria ho kapasidade ki'ik ne'ebé sei prosesu minamatak 30,000 barríl kada loron Dezeña bazeia ba produsaun Bayu-Undan, maibé agora konsidera Greater Sunrise Kustu investimentu: seidauk loos (TG asume iha billaun $1), La'o Hamutuk nia peskiza hatudu billaun $2 ka liu. Medida merkadu lokál atu konsumu produtu refinaria? TL hakarak fan 30% hosi produtu sei ba merkadu lokál no 70% ba merkadu internasionál Iha 2015 Governu aloka tokon $92 ba kombustivel EDTL OJE 2015 aloka tokon $12 ba gazolina no solar ba karreta estadu Valor kombustivel ne'ebé tama mai TL tokon $160 iha 2014

Situasaun petróleu iha TL Bayu Undan atu maran iha 2020 Sunrise la serteza Bele importa hosi rai li'ur, maibé susar atu kontrola presu Liu dékada rua ona, úniku ita hetan de'it Kitan Seidauk iha Bidding round foun (menus interese hosi kompañia mina-rai sira) Dezafiu atu hetan mina-matak Merkadu refinaria ne e iha kompetisaun ida ne'ebé as. Baibain, refinaria sira ne'ebé iha jestaun di'ak, ho nia fatin estratéjiku, iha merkadu no fornesimentu lojistiku ne'ebé di'ak mak foin bele profitavel. Laiha fontes mina-matak foun tan bainhira Bayu-Undan Maran. Greater Sunrise nia situasaun la bele sai sasukat. TL tenke sosa mina-matak husi projetu sira iha Australia ka fatin seluk. Oinsá atu bele hetan? Sira iha refinaria rasik. TL bele kompete?

TL atu fa an nia produtu iha ne'ebé? No saida mak nia valor? Ho PTT -Tailándia TL bele uza merkadu PTT nian iha rai sira ne'ebé PTT bele fa'an produtu husi refinaria. Valor fahe lukru entre PTT no TimorGAP la o oinsá? Hira mak TimorGAP atu selu ba Timor- Leste? Hamenus osan taxa Profit-oil ne'ebé TL bele hetan hosi Sunrise. Simu ho condensate ba TG la'ós cash ba Estadu nia Fundu Petróliferu. La'ós ho PTT Tenke kompete ho produtu refinaria sira iha Australia, Indonézia no Singapura. Timor-Leste tenke komprende klaru ligasaun husi refinaria ba LNG no SSB. Con t Maibé dala ruma Timor-Leste labele hetan value added ba nia condensate rasik bainhira refining margin ki'ik. (Ezemplu, OPEX sa e ka CAPEX-OPEX kobre hosi OJE.) Se depende ba Sunrise, entaun presiza asegura katak TL bele hetan nia parte ho mina-matak. Gas no mina husi Sunrise sei ba fatin seluk? Asumsaun Normálmente rata-rata refining margin hosi refinaria sira ho jestaun di'ak iha mundu barak mak entre $5-$6/barril. Kustu operasionál no Kustu Kapitál ne'ebé boot sei hamenus profitabilidade Karik CAPEX refinaria iha biliaun $1 Refinaria prosesu 30,000 bpd ba tinan 30 Refining margin $5/barríl Entaun presiza $3/barríl atu rekupera investimentu, laho lukru ka funan. Karik costa operasional liu $2/barríl, refinaria sei lakon osan. Atu hetan margin boot liu, tenke fa'an produtu ho presu aas liu merkadu. Estadu Timor-Leste bele fó subsídiu ka lae?

Planta LNG iha Beaçu Depende tebes ba kadoras Greater Sunrise. Woodside deside la fó prioridade ba Sunrise. TL fó ona kontratu ba Foster Wheeler Energy hosi U.K. ho montante tokon $3.8. Kontratu ne e atu halo dezeñu enjineria preliminaria ba planta LNG iha Beaçu. Kustu boot, TL nia kapasidade la sufisiente atu finansia rasik. Karik billaun $9 ka tan. Kompañia sira sei interese bainhira iha serteza ba futuru Sunrise no bainhira T-LNG deside ona. Problema hosi projetu Tasi Mane Halo TL depende maka as ba setór petróleu no gas, haluha setór dezenvolvimentu sustentável. Konseitu no planeamentu ne'ebé hamosu hela duvida; sei la fó retornu investimentu ne'ebé razoavel. Osan barak halai ba kompañia internasionál no la fó kampu servisu barak. Kria konflitu sosiál, foti rai, evikasaun ba ema, estraga saúde no ameasa ambiente. Sei fó naha ba ekonomia rai laran. Karik Sunrise la mai Timor-Leste? Rekomendasaun LH Bele adia projetu Tasi Mane to iha garantia katak kadoras Sunrise mai TL. Lalika kontinua TMP to ita deskobre kampu mina-rai foun ho valor komersiál. TL tenke revee fali kustu no benefísiu projetu Tasi Mane Karik TMP ne e komersiál di'ak liu setór privadu sira mak investe sira nia osan no lori risku. Tenke fó atensaun ba dezenvolve setór seluk atu atinje Timor-Leste sustentavel no ekitavel. Obrigado Bele hetan informasaun tan iha La o Hamutuknia website http://www.laohamutuk.org La o Hamutuk nia blog http://laohamutuk.blogspot.com/ Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires do Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste +670 77234330 (mobile) +670 3321040 (landline) Email: info@laohamutuk.org