VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

Documentos relacionados
VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE

Quarta-feira, 06 de Setembro de 2017 I Série-A -2 JORNAL IV. LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Terça-Feira, 29 de Setembro de 2015 I Série-A 05 JORNAL. do Parlamento Nacional III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Segunda-Feira, 19 de Outubro de 2015 I Série-A 10 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 19 DE OUTUBRO DE 2015

Matadalan ba ema ne ebé precisa durubassa (organiza evento ka sai orador)

Quarta-feira, 13 de Junho de 2018 I Série A - N.º 1 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE JUNHO DE 2018

Segunda-Feira, 05 de Outubro de 2015 I Série-A 6 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE OUTUBRO DE 2015

Segunda-feira, 28 de Setembro de 2015 I Série-A 04 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun

PRESIDÊNCIA DA REPÚBLICA GABINETE DO PRESIDENTE

Segunda-feira, 11 de Setembro de 2017 I Série-A - 3 JORNAL IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( )

Segunda-feira, 13 de Outubro de 2015 I SÉRIE-A 9 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 13 DE OUTUBRO DE 2015

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA

Terça-feira, 26 de Junho de 2018 I Série-A / N.º 4 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 26 DE JUNHO DE 2018

Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian

Sábado, 30 de junho de 2018 I Série-A / N.º 5 JORNAL V LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 30 DE JUNHO DE 2018

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO

Terça-feira, 05 de Setembro de 2017 I Série-A - 1 JORNAL IV LEGISLATURA 1.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 05 DE SETEMBRO DE 2017

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

Boletim Informativo Parlamentar

Avó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó?

Reflexão Mensal Nº 4 Junho Irmã Rose Therese Nolta, SSpS no Irmão Brian McLauchin, SVD

JPN I SÉRIE A AR ( ) SUMÁRIO

Boletim Informativo Parlamentar

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE

Loron dahuluk debate Programa VII Governo nian

Terça-feira, 22 de Setembro de 2015 I Série-A 03 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 22 DE SETEMBRO DE 2015

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA

Terça-feira, 15 de setembro de 2015 I Série-A 01 JORNAL III LEGISLATURA 4.ª SESSÃO LEGISLATIVA ( ) REUNIÃO PLENÁRIA DE 15 DE SETEMBRO DE 2015

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA

INTERVENCAO IHA PARLAMENTO NACIONAL DEBATE ORCAMENTO Husi Jose Luis Guterres, Frenti-Mudansa, 23 Novembru 2016

HERMANO FILIPE MAROMAK BA ONA? Missão Católica iha Laleia PARÓQUIA DE LALEIA

III LEGISLATURA 3.ª SESSÃO LEGISLATIVA

República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak

9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN

Boletim Informativo Parlamentar

EPS Servisus móveis (App) manual

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)

Inclução Social: Biblia bele inspira?

Lia ba loron ohi maka ne e deit obrigado no consederação.

[Portuguese and English below] Secretariado Geral. Direção de Apoio Parlamentar. Divisão de Relações Públicas, Comunicação e Educação

UPDATE No.9 Quarta feira, 9 de Maio 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste

REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU

A Presidência de Proximidade de Taur Matan Ruak Volume I

INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...

DISKURSU EXSELÊNSIA PRIMEIRU-MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO IHA OKASIAUN SESAUN PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA DISKUSAUN NO VOTASAUN IHA JENERALIDADE BA

Timor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil

Haree ba lalehan. Autór Curt Gabrielson, Katrina Langford, no Ekipa Kurrikulár EB 3-6. Ha u Hadomi Lee

INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI

UPDATE No.8 Segunda feira, 9 de Abril 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

Surat posisaun Timor-Leste nian - TSDA nia Futuro

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013

DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN

TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E. UPDATE No.5 Terça feira,dezembro 12, 2000

Pobreza no moris iha TL

Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.

GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN

Komentáriu Sosiedade Sivíl ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Setór Ekonomia. 6 Juñu Konteúdu.

REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA

Observasaun Preliminariu KKFP kona ba Orsamento Geral do Estado 2009

Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.

MATADALAN BA ANTEPROJECTO DO REGIME ESPECIAL PARA A DEFINIÇÃO DA TITULARIDADE DE BENS IMÓVEIS (LEI DE TERRAS) VERSAO PARA KONSULTA PUBLICA

Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTER GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA DE MONITORIZAÇÃO DO SISTEMA JUDICIAL

UPDATE No.6 Sexta feira, 9 Fevereiru 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

UPDATE No.7 Sexta feira, 9 Março 2001 TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E

Komentáriu husi La o Hamutuk ba Enkontru Parseiru Dezenvolvimentu Timor-Leste iha Jullu 2016

TRUST FUND BA TIMOR LOROSA E. UPDATE No.4 Quinta feira, 9 Novembro 2000

Jornal da República. Quarta-Feira, 17 de Janeiro de 2018 SUMÁRIO

6:16 das kwat minut śiźɨme 6:37 kɨź kwiń minuttek śiźɨm 7:07 śiźɨm minut támɨse 7:51 ukmɨs minuttek támɨs 10:00 das ćas. Kəńa aĺi dɨr?

Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N O 45 / de 14 de Setembro SOBRE O LEVANTAMENTO CADASTRAL

La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo

Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional

Konstrusaun Estadu ba tinan sanulu oin mai: Reflesaun kona ba esperiênsia no expektativas Timor-Leste nian kona ba konstrusaun Estadu

JSMP kondena maka as forma violénsia hotu-hotu, liuliu hasoru feto no ema vulneravel. JSMP afirma la iha justifikasaun ba violénsia hasoru feto.

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 3 JOVEN SIRA NE EBE LA IHA SERBISU, LA TUIR EDUKASAUN, KA TREINAMENTU

DIREITOS HUMANOS NA CONSTITUIÇÃO DA RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DIREITUS UMANOS IHA KONSTITUISAUN RÉPUBLICA DEMOCRÁTICA TIMOR-LESTE NIAN

Conselho de Imprensa. Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro

LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku

Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane

Instituisaun Mídia Profisionál no Rekursu Jornalista iha Timor-Leste

Picture Original language Translation Note. 00:05 Gembel group: Titi mos happy. 00:39 Izu: O kô'alia makaas oit-oan ba.

Boletim Económico. Publikasaun fulan tolu husi Autoridade Bankária no Pagamentos Timor-Leste nian

Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2)

Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun

Bu Diha-Ana Nahi Laka-Laka. (Waima a)

Xanana Gusmão defends historic purchase of Greater Sunrise participation

2. Informasaun foun kona ba projetu

INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016

Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero

OGE 2018 : BAZE LEGAL, MONTANTE, FONTES, FOKUS EXECUCAO, ALOKASAUN SEITORAL. Mericio Juvinal dos Reis AKARA (Secretario Estado Comunicacao Social)

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI

Apreciação inicial da PPL n g 10/111(2 2 ) - Secretariado Tecnico de Pós CAVR

Transcrição:

VERSÃO EXPERIMENTAL BA JORNAL PARLAMENTO NACIONAL TIMOR-LESTE Sexta-feira, 21 de Fevereiro de 2014 I. Série Número III LEGISLATURA 2. a SESSÃO LEGISLATIVA ANO LEGISLATIVO (2013 2014) SORUMUTU PLENÁRIA, 17 de Fevereiro de 2014 Presidente Sr. Vice-presidente Sr. Vice-presidente : Secretária : : Ex. mo Sr.Adriano do Nascimento : Ex. mo Sr.Adérito Hugoda Costa Sra. Vice-secretária : Sra. Vice-secretária : Ex. ma Sr. a Ângela M.C.A. Sarmento Súmula Sr. Presidente loke sessão plenária iha tuku 09 liu minuto 43. Sr. Presidente(Adriano do Nascimento) halo leitura ba agenda do trabalho do dia. Sr. Natalino dos Santos Nascimento (CNRT) fó sugestão ba Mesa katak tempo apreciação ba relatório tem que limita hodi fó biban ba iha "informações diversas". Sr. Secretária da Mesa (Ângela Corvelo Sarmento) halo leitura ba cartajustificação das faltas husi Sra. Deputada sira hanesan: Florentina Smith, Olinda Morais ho Angelina Machado. Sr. Presidente convida Sr. Presidente Comissão de Saúde, Educação, Cultura, Veteranos e Igualdade de Género ho ninia relatora atu halo apresentação ba relatório visita de trabalho ba Portugal no Indonésia. i

Sr. Presidente da Comissão de Saúde, Educação, Costa Hornai) halo breve explicação ba relatório de visita ne ebé atu apresenta. Sra. Relatora da Comissão de Saúde, Educação, Cultura, Veterano e Igualdade de Género (Ilda Maria da Conceição) halo leitura ba relatório nia recomendação, hatete katakgoverno Timor-Leste precisa continua hametin cooperação ho Portugal iha área capacitação recursos humanosno husu ba Ministério da Saúde atu halo estudo comparativo kona-ba mortalidade infantil, tanba iha Portugal taxa mortalidade inan ho oan ki ik liu. Husu ba Ministério da Educação atu halo seleção ba bolseiro sira ne ebé preenche requisitos no haree ba necessidade ne ebé Timor-Lesteiha. Iha sorin seluk, husu ba Ministério da Educação atu estabelece adido educação iha embaixada sira no tau matan ba sira-nia facilidade no necessidade. Husu mós atu aumenta tan pessoal iha embaixada Timor-Leste nian iha Indonésia tanba timoroan barak liu mak estuda iha nação Iha área cultura nian,husu ba Secretária de Estado da Arte e Cultura atu hamosu lei ida hodi halo proteção, manutenção, conservação no desenvolve objeto nacional sira-ne ebé iha valor cultura, história, religião no natureza nian. Iha área igualdade de género, husu ba SEPI (Secretaria de Estado da Promoção da Igualdade) atucontinua halo parceria ho organização internacional ne ebé luta ba assunto igualdade de género. Iha área veterano nian, husu ba Secretário de Estadopara os Assuntos dos Combatentes da Libertação Nacionalatu tau matan ba timoroan sira-ne ebé hetan asilo político iha Portugal, liuliu ba sira-nia estudo. Husu ba Governo, liu husi MNEC (Ministério dos Negócios Estrangeiros e Cooperação), atu tau condição no facilidade ba embaixada Timor nian iha rai-li ur. Sr. Presidente da Comissão de Saúde, Educação, Costa Hornai) husu ba Deputado sira atubele coloca questão kona-ba relatório ne ebé foin hato o husi relatora. Sr. Duarte Nunes (CNRT) husu ba Comissão de Saúde, Educação, Cultura, Veterano e Igualdade de Género atu apresenta detalhadamente kona-ba condição iha embaixada sira iha rai-li ur atu nune e Comissão de Negócios Estrangeiros, Defesa e Segurança Nacionais bele halo continuação. Sr. Adriano João (PD) husu ba Comissão F atu tau iha consideração tanba iha Tailândia mós precisa presença adido educação ida iha-ne ebá. Sr. César Valente de Jesus (CNRT) hatete katak bainhira atu fó bolsa ba veterano sira-ne ebé iha rai-li ur ne e, bele, maibé tem que iha compromisso katak bainhirahalo hotu tiha estudo, sira tem que filafali mai Timor- Leste. Sr.MariaFernanda Lay (CNRT) iha dúvida katak relatório Comissãone e, relatório de visita ka relatório de fiscalização. Sr. Paulino Monteiro Soares Babo (PD)hatete katak precisa tau matan ba turismo hodi hatama retorno ba país. Iha sorin seluk, nia hatete mós katak iha veterano balu mak mate metan, maibé simu osan pensão dos mártires. Sra. Domingas Alves da Silva (CNRT) halo crítica ba Sr. Paulino Monteiro nia intervenção kona-ba assunto veterano nian ne ebé ko alia fali tempo apresentação relatório nian em vez de iha informação diversas. Sr. Presidente da Comissão de Saúde, Educação, Costa Hornai) hato o katak durante Comissão F nia visita, sira mós haree ema nia condição turística iha-ne ebá hodi hadi a Timor-Leste nia condição ba fatin turístico sira, nune e bele dada turista sira hodi visita país Sra. Relatora da Comissão de Saúde, Educação, Cultura, Veterano e Igualdade de Género (Ilda Maria da Conceição) recomenda ba Ministério da Solidariedade Social atu halo registo nu udar veteranos ba comunidade timoroan ne ebé hela iha Portugal, tanba sira mós hato o sira-nia exigência atu Estado Timor reconhece sira-nia luta. Nia hatete katak Timoroan sira ne ebé sai ona comunidade portuguesa mós hakarak hetan bolsa de estudo, nune e Comissão F planeia ona atu haruka sira hodi tuir teste iha Timor-Leste no Governo mós prepara hela decreto-lei ida hodi regula sira. Maibé, problema mak ema sira-ne e laiha passaporte no cartão eleitoral. ii

Liga ba questão ne ebé Deputada Fernanda Lay hato o kona-ba Comissão nia knaar durante visita, nia explica katak Comissão F la ós de it halo estudo, maibé halo mós fiscalização. Nia hatete katak durante visita ne e, Comissão F descobre katak Hospital Timor-Leste halo dívida boot ba iha hospital Indonésia nian, ho montante $ 1.6 milhões. Tan ne e, nia husu ba Ministério da Saúde atu labele halo dívida barak tanba bele dificulta paciente sira ne ebé atu halo tratamento saúde iha hospital rai ne ebá nian. Nia lamenta tebes ho estudante timoroan iha Indonésia ne ebé durante sira-nia curso, sira la ko alia português. Ho razão ne e mak Comissão F considera katak sira iha dificuldade ba dalen-português no Comissão F iha hanoin ona atu loke curso português ba sira bainhira sira mai Timor- Leste, nune e iha futuro sira bele serviço iha funcionalismo público nian. Sr. Presidente da Comissão de Saúde, Educação, CostaHornai) husu ba Mesa atu autoriza nia hodi explica uitoan kona-ba Comissão F nia relatório visita. Sr. Presidente hato o katak nia sei la autoriza Presidente Comissão F, tanba Deputado sira-nia intervenção ne e mesak sugestão de it. Nia convida Deputado sira atu tama ba agenda tuirmai "informações diversas". Nia hatutan tan katak loron ne e la iha Período da Ordem do Dia no discussão ne e sei hala o de it iha comissão. Sr. César Valente de Jesus (CNRT) questiona kona-ba camiões ne ebé halo engarrafamento iha Ponte Comoro. Nia hatutan tan katak maski Ministro dos Transportes e Comunicações explica ona iha Plenária, maibé laiha mudança nafatin. Nia lamenta ho serviço portal Parlamento nian ne ebé seidauk publica agenda foun reunião plenária nian, nune e susar uitoan ba Deputado sira atubele hetan acesso ba agenda plenária loron segunda-feira no terça-feira. Tan ne e, nia husu atu taka tiha portal ne ebé temi. Deputado ne e mós lamenta tebes tanba nia foti beibeik assunto kona-ba companhia boot BTK ne ebé kaer projeto hahú husi Carimbala to o Loes ne ebé fó fali ba companhia ki ik, maibé la iha mudança. Tan ne e nia husu ba Ministério das Obras Públicas nocomissão E atu haree ba assunto Nia informa mós katak iha discriminação boot ba funcionário sira iha Parlamento Nacional, tanba halo avaliação de desempenho ne e la haree ba ema nia prestação de serviço. Sr. Osório Florindo da Conceição Costa (FRETILIN) recomenda ba comunidade timoroan ne ebé hela iha Portugal katak bainhira hakarak registo ba veteranos, tem que halo registo iha Timor-Leste, tanba lei la permite sira atu regista iha Portugal. Sr. Presidente husu atu discute de it iha comissão ba assunto veterano nian relaciona ho timoroan ne ebé hela iha Portugal. Sr. Eduardo de Deus Barreto (CNRT) liga ba Deputada Albina Marçal nia explicação kona-ba problema língua ne ebé estudante timoroan sira hasoru iha Indonésia, nia hatete katak ComissãoF mós fiscaliza assunto refere. Liga ba assunto veteranos, nia hatete katak durante sirania visita iha Portugal, sira hasoru malu ho veterano timoroan na in-rua iha Coimbra ne ebé Governo Timor-Leste nunca tau matan ba sira na in-rua. Sr. Presidentefó parabéns ba Deputada Virgínia Ana Belo ne ebé kaer knaar hanesan Secretária da Comissão D. Sr. Osório Florindo da Conceição Costa (FRETILIN) lamenta tebes tanba bainhira funcionário sira trata Deputado sira-nia passaporte, sira hetan cobrança husi militar Indonésia. Tan ne e nia husu ba Ministério dos Negócios Estrangeiros atubele ko alia ho embaixada Indonésia nian hodi hapara cobrança iha Posto Sacato. Nia mós lamenta tebes tanba funcionário Parlamento nian sira bainhira hato o informação ba Deputado sira hodi foti iha Plenáriano ikusmai Secretariado fó faliavaliação ladi ak ba sira. Deputado ne e husu atu Parlamento fiscaliza uluk ninia uma laran rasik mak foin halo fiscalização ba Governo, tanba daudaun ne e Parlamento fó nafatin cupão mina nian ba carreta ne ebé parado. Nia hato o mós katak mosu discriminação boot durante halo avaliação desempenho ba funcionário sira iha Parlamento Nacional. Nia hatutan tan katak aat liu mak avaliação ne e halo husi chefe ne ebé desconfia katak comete corrupção. iii

Representante povo ne e lamenta tebes tanba chefe ne ebé hetan investigação husi CAC mak avalia fali funcionário sira. Ikusliu, nia criticaparlamento ne ebé buka gasta osan de it, tanba sasánit ne ebé foin mak hola iha AMP nia tempo, maibé agora hola fali sasán foun hodi troca. Sr. Agostinho Lay (CNRT) informa katak uma MDGs iha Gleno, suco Fatuquero,ne ebé ninia edifício sira seidauk pronto no seidauk ihabee no ahi-eletricidade, maibé daudaun ne e funcionário público no polícia balu mak bá hamoos fali, tanba hetan autorização husi chefe de suco Fatuquero rasik. Tan ne e, nia husu ba Ministério da Solidariedade Social no Ministério da Administração Estatal atu halo colaboração didi ak, nune e uma ne e fó duni ba ema kiak sira. Nia recomenda ba Ministério da Educação katak haruka foos ne e, di ak liu fulan toludala ida, tanba karik haruka ba tinan ida nian kedas, foos sira-ne e bele sai aat hotu no balu tau fali iha diretor sira-nia uma. Ikusliu, nia husu lista ba projeto boot ne ebé kaer husi Ministério da Educação, SEPFOPE, Ministério da Agricultura no Ministério das Obras Públicas, tanba Deputado sira susar atu halo fiscalização bainhira laiha lista ba projeto sira- Sr. Adriano João (PD) informa katak sei ihanafatin pesca ilegal iha Irabere no Iradarato no mós iha fatin turístico naran Falusere, Jaco. Nia hatete tan katak iha semana kotuk F-FDTL captura ona ró balu, maibé sira sei iha dificuldade tanba ró labele hasoru laloran boot. Nia hato o katak comunidade subdistrito Nítibe, daudaun ne e, hela de it iha escola, capela, clínica no sede suco. Iha sorin seluk, sira mós sente sasán folin sa e maka as no sira mós susar atu acesso ba transporte rodoviário. Ne e tanba udan boot no rai halai. Hato o katak escola iha suco Tapo/Memo ne e ninia condição aat tebetebes no daudaun ne e alunos hamutuk 730 mak tuur de it iha rai hodi aprende. Tan ne e, nia husu ba representante Governo, Nélio Isaac Sarmento, atu hato o ba Ministério da Educação hodi haree ba assunto Sr. Manuel de Castro (FRETILIN) lamenta tebes publicação iha jornal ne ebé hakerek katak Presidente Parlamento Nacional hirus Deputado Osório Florindo tanba dehan Parlamento ne e halo corrupção. Nia lamenta Primeiro-Ministro nian declaração iha TVTL katak harii ADN atu sobu projeto ba edifício ne ebé ladi ak. Relaciona ho ida-ne e, nia dehan katak nu usá mak Primeiro- Ministro la autoriza ADN atu sobu estrada husi Díli ba Baucau ne ebé hahú aat fali ona, maski foin mak halo iha fulan rua. Deputado ne e husu mós ba Primeiro-Ministro atu haree didi ak ba projeto sira, liuliu Ponte Comoro ne ebé nakfera fali iha parte leten. Nia informa mós kona-ba clínica iha Lacló noedifício iha Metinaro ne ebé la usa no nakonu ho bibi-teen. Lamenta ho condição ba uma PNDS iha Lacló ne ebé halo tiha ona edifícioba centro de aldeia ida, maibé halo tan fali edifício ida besik ba uma refere. Tan ne e dúvida ho PNDS nia serviço. Além de ne e, nia husu ba Secretário de Estado da Comunicação Social nu udar saseluk husi Secretária de Estado dos Assuntos Parlamentares ne ebé representa Governo,Nélio Isaac Sarmento, atu hato o ba Ministro da Agricultura kona-ba trator ne ebé husi Laleia to o Loehulumenos tiha ona noiha ne ebá nakonufali ho kuda no karau. Nia hatete katak nia hein resposta iha semana oin. Sr. António dos Santos "55" (FRETILIN) husu atu halo investigação ba chefe suco Fatuquero tanba uma MDGs ne ebé companhia BTK halo seidauk hotu, maibé chefe suco refere fa an tiha uma Nia husu ba Ministério da Educação atu buka mecanismo hodi hadi a ementa ba merenda escolar, tanba Parlamento aprova tiha ona osan ba ida-ne e, maibé iha escola labarik sira han de it etu maran ho tofúida. Além de ne e, nia informa mós katak foos ne ebé Governo fó ba aluno sira-ne e, la to o ba iha escola no fa an hotu tiha. Nia informa katak iha posto saúde iha suco Riheu, iha Liquiçá, ne ebé halo desde 2012 to o agora seidauk usa nafatin no daudaun ne e bibi no fahi mak nakonu iha posto Ikusliu, nia husu ba Ministério das Obras Públicas no Comissão E atu haree projeto boot ba barreira nian iha Tibar ne ebé usa de it rai-henek rai-mean hodi halo construção. Sra. MariaFernanda Lay (CNRT) husu ba Ministério da Saúde atu haree ba problema ne ebé mosu iha Hospital Nacional Guido Valadares (HNGV), tanba hospital ne e laiha possibilidade atu atende paciente ne ebé moras dengue no médico haruka fali paciente sira bá de it iha clínica privada. Ho ida-ne e, nia desconfia katak iha relação secreta entre médico husi HNGV ho clínica privada. iv

Nia mós sugere atu di ak liu previne do que halo curativo ba moras dengue, liuhosi fumigação ba susuk no halo limpeza ba lixo iha Díli laran no iha distrito sira. Sr. David Dias Ximenes (FRETILIN), husu ba Governo atu tau polícia hodi halo patrulhamento iha horas 24 nia laran relaciona ho senhora ida ho nia oan ne ebé mate. Iha sorin seluk, nia halo crítica ba escolta sira-ne ebé fó de it segurança ba Ministro no Secretário de Estado sira do que ba povo. Deputado ne e mós husu ba Governo atu tau matan ba estrada direção Baucau ba Baguia ne ebé agora condição aat. Sr. Natalino dos Santos Nascimento (CNRT) halo crítica ba projeto dada bee moos iha Suai ne ebé to o agora bee seidauk sai, maski cano iha tiha ona uma oin. Nia hato o lamentação husi funcionário sira iha Parlamento Nacional tanba carreta la tula sira no nia mós halo crítica maka as ba condutor ne ebé hatudu hahalok Deputado ne e hato o mós nia preocupação kona-ba estrada iha cidade Díli ne ebé loron ba loron aat ba beibeik. Sr. Eduardo de Deus Barreto (CNRT) hato o nia lamentação kona-ba presença Sr. Deputado sira nian ne ebé la máxima iha conferência ne ebé Comissão de Finanças Públicas organiza. Iha sorin seluk, nia halo mós crítica ba relatório Comissão F nian ne ebé hato o liu ona prazo tanba la han malu ho programa Governo nian, basá orçamento aprova tiha ona. Sr. Presidente hatán ba crítica husi Sr. Deputado Eduardo de Deus, nia hatete katak maski relatório apresenta ho atraso, maibé ideia geral ne e iha tiha ona bainhira Governo apresenta proposta orçamento. Sr. Antoninho Bianco(FRETILIN) hatete katak seminário ne ebé Comissão de Finanças Públicas organiza ne e importante liu ba membro Governo sira hodi ajusta sirania programa. Sra. Maria Angélica Rangel dos Reis (FRETILIN) condena maka as hahalok autoridade local iha suco Memo, Maliana, ne ebé halo discriminação ba jovem sira ne ebé preenche formulário F-FDTL nian tanba de it sira mai husi grupo artesmarciais. Sra. Bendita Moniz Magno (CNRT) preocupa ho serviço médico sira iha HNGV ne ebé falta máquina reagente hodi halo diagnóstico ba moras dengue no hatutan tan katak lixo sira ne ebé espalha iha Díli laran ne e mós hanesan fator ida hodi contribui ba moras dengue. Sr. Estanislau Aleixo da Silva (FRETILIN) husu ba Comissão F atu halo investigação ba manual escolar sira ne ebé produz tiha ona, maibé to o agora seidauk distribui ba aluno sira. Sra. MariaFernanda Lay (CNRT) hatete katakconferência ne e hanesan formação ida ba Deputado sira. Nia husu atu sé mak sente katak seminário ne e importante, bele tuirno la precisa atu aprova fali iha Plenária. Sr. Vice-Presidente (Adérito Hugo da Costa) halo explicação katak, kona-ba conferência ne e, nia fó ona aviso iha Plenária, maibé Deputado balu mak rona. Sr. Presidente informa katak tempo ba sessão plenária hotu ona no sira-ne ebé la consegue hato o intervenção bele hato o iha loron tuirmai. Sra. Albina MarçalFreitas(CNRT) fó-hatene katak sira ne ebé naran regista ona, maibé laiha biban atu ko alia, iha loron tuirmai, sira mak halo uluk intervenção. Sr. Eládio Faculto de Jesus (FRETILIN) informa katak estudante sira-ne ebé estuda iha Indonésia, maioria la ós bolseiro. Nia lamenta hahalok funcionário RTTLnian idane ebé duni sai funcionário Ministério da Educação nian husi ne ebá no la fó biban ba nia atu explica desentendimento ne ebé iha. Sr. Representante Governo(Nélio Isaac Sarmento) informa katak uma MDG s iha Gleno, companhia BTK seidauk entrega oficialmente. Iha sorin seluk, nia hatete katak inundação ne ebé acontece iha Oecússi, Ministério da Solidariedade Social Regional atende daudaun ona. Kona-ba problema ne ebé mosu entre funcionário RTTL ho funcionário Ministério da Educação nian,nia hato o katak v

ne e la ós problema boot, maibé hanesan desentendimento de it. Sr. Presidente husu ba Governo atu bele responde imediatamente ba questão hanesan moras dengue, inundação iha Oecússi no problema sira ne ebé emergência. Ikusliu, nia informa ba Deputado sira katak iha loraik la iha Período da Ordem do Dia no husu ba Deputado sira atu hala o de it serviço iha Comissão. Sr. Presidente taka sessão plenária iha tuku 12 liu minuto 00. vi