Presidente da República: Fernando Henrique Cardoso Ministro da Educação: Paulo Renato Souza Secretária Executiva: Maria Helena Guimarães de Castro
Secretária de Educação Fundamental: Iara Glória Areias Prado Diretora de Política da Educação Fundamental: Maria Amábile Mansutti Coordenador-Geral de Apoio às Escolas Indígenas: Jean Paraízo Alves MEC/SEF/DPE Coordenação-Geral de Apoio às Escolas Indígenas Esplanada dos Ministérios Bloco L sala 721 70047-900 - Brasília/DF Tel. (61)410 8630 e (61) 410 8997 Fax: (61)410 9274 e-mail: cqaei-sef@@mec.qov.br Guarani, MbCehára kuéra Kaiowá ha. Te'yi rembiapo / Mbo'ehára kuéra Kaiowá ha Guarani - Mato Grosso do Sul : Secretaria de Estado de Educa_ ção ; MEC, 2002. - (Nane Mba'etaeéva Atykue) 40p.:il. 1.Cultura Indígena 2. Receita de artefatos. I. Título. CDU 316 (=081:81)
AUTORES DAS RECEITAS Adão Ferreira Benites - Campestre Adriana Acosta - Caarapó Adriano Morales - Pirajui Adriano Pires (in memorian) - Pirajui Alécio Soares Martins - Caarapó Alfredo Martins - Porto Lindo Alice Machado - Amambai Analisa Buli Vera - Paraguassu Ananir Lescano - Takuapiry Anastácio Peralta - Caarapó Andreia Martins - Takuapiry Braulina Isnarde - Caarapó Cassemiro Lemes - Amambai Catalina R. de Souza - Caarapó Célia Cabreira Xisto - Dourados Celina Machado - Dourados Cirlene Martinez - Porto Lindo Clara B. de Almeida - Panambizinho Claudemiro Lescano - Takuapiry Claudete Vera - Pirajui Cristina Samaniego - Porto Lindo Denize Nelson Lopes - Amambai Édina Pereira Lescano - Takuapiry Edson Alencar - Caarapó Edvaldo Nunes - Cerrito Eliel Benites - Caarapó Eliezer Benites - Caarapó Eliezer M. Rodrigues - Porto Lindo Elizabete Fernandes - Caarapó Elizeu Pereira Lopes - Takuapiry Fátima F. Machado - Dourados Flávio Freitas Vilhalva - Caarapó Geralda Alves Dias - Takuapiry Geraldo Carlos - Takuapiry Glória Salina - Pirajui Huto Vera - Paraguassu Irene Lima Benites - Amambai Jair Cabreira - Dourados Jânio Sanches - Amambai João Benites Riquelme - Cerrito Jorge Sanches - Dourados Josimar Oliveira - Takuapiry Juliana Cabreira - Dourados Juscilange R. Sanches - Dourados Ládio Veron Cavalheiro - Dourados Leia Aquino Pedro - Campestre Lidio Cavanha Ramires - Caarapó Maciel Cáceres - Porto Lindo Marcilene M. Lescano - Takuapiry Maria Cristina Benites - Guasuty Maria de Lourdes C. Nelson - Amambai Marilete da Silva - Dourados Nice Lisiane Nelson - Limão Verde Osmar Marques - Caarapó Otoniel Ricardo - Caarapó Pedrina Machado - Dourados Pedro Duran - Pirajui Renata Castelão - Caarapó Ricarda Benites - Dourados Risolena Quinhone - Caarapó Rogério Vilhalva Mota - Caarapó Rosenildo B. de Carvalho - Caarapó Rosileide B. de Carvalho - Caarapó Selma Cáceres - Amambai Sérgio Morales - Pirajui Silvia Fernandes Paulo - Caarapó Silvio Pires - Potrero Guasu Valdelice Veron Cáceres - Panambizinho Valdomiro Ortiz - Porto Lindo Valenrjm Pires - Pirajui Venâncio Cáceres - Porto Lindo Vicente Isnardè - Dourados Zélia R. B. Duarte - Dourados Zelia Vasque - Amambai
MATO GROSSO DO SUL GOVERNADOR DO ESTADO José Orcírio Miranda dos Santos SECRETÁRIA DE ESTADO DE EDUCAÇÃO Elza Aparecida Jorge ILUSTRAÇÃO DA CAPA E CONTRA-CAPA: Maciel Cáceres TÍTULO: Te'yi Rembiapo REVISÃO: Cursistas do Projeto Ára Verá, Rosa Sebastiana Colman, Úrsula Bender, Veronice Lovato Rossato, Maria de Lourdes A. de Souza DIGITAÇÃO E ORGANIZAÇÃO: Professores-Assistentes do Projeto Ára Verá PROJETO ÁRA VERÁ: Curso Normal em Nível Médio Formação de Professores Guarani/Kaio wá Escola Est. Vilmar Vieira Matos Rua Manoel Rasselen, 1415-3d. Rasselen - 79813-070 - Dourados, MS. Tel. (0XX67) 425-5156, Fax 425-2322 Superintendente de Políticas em Educação- MS: Bartolina Ramalho Catanante Coord. de Políticas Específicas em Educação da Sec. de Estado de Educação- MS: Joaquim Soares de Oliveira Neto Resp. pela Equipe de Ed. Escolar Indígena da Sec. de Estado de Educação- MS: Suelise de Paula B. de Lima Ferreira EQUIPE TÉCNICA DO PROJETO ÁRA VERÁ: Coordenação Pedagógica: Veronice Lovato Rossato Coordenação Administrativa: Meire Adriana da Silva Professores-Assistentes: Anari Felipe Nantes, Edil Luiz da Silva, Haydê A. Silva Zimmer, Maria de Lourdes A. de Souza, Rosa Sebastiana Colman, Shirley José do Nascimento, Veronice Lovato Rossato DIREITOS AUTORAIS: Os direitos autorais desta publicação estão reservados ao Movimento dos Professores Guarani/ Kaiowá de Mato Grosso do Sul
TECHAUKAHA Jechukapy 09 Ajaka 11 Angu'a 12 Apyka 13 Gwyraparã 14 Hundíta 16 Hu'y. 17 Jiki 18 Ku'akwaha 20 Kyha 22 Mbaraka 24 Mbo'y 25 Monde 26 Mondepi 27 Mynakü 28 Nuhã 29 Pinda 30 Po'y 31 Sarakua 32 Takua 33 Tataindy'y 34 Yrupè 35 Yvyrapara 36 Ne'endy 38
JECHUKAPY Ore mbo'ehára Guarani/Kaiowá vy'a pope roneha'ã rohai mba'éichapa jajapo va'erã tembiporu jaiporuva ko'ê ha ko'êre, heta mba'e nane pytyvõ jaiko hagua ko'anga peve. Jepéna ko'anga opámaramo jepe ore ka'aguy ha michíro jepe ore yvy ko'ãva mba'e oi gueteri ore apytü'ume. Upéicha rupi py'a porã reheve rombohasa kuatiare ndahetairõ jepe upe tembiporu roiporu gueteriva, ikatu haguaicha opyta kuatiare ha onembohasa hagua ava kuerape ha mitã kuerape Guarani/Kaiowá. Ko tembiaporã heta guarani ha kaiowá itujavéva ore pytyvõ. Roipota vy'a ha torype momorã reheve ojehecha ha onemone'ê ko kuatiare rohai va'ekue.
AJAKA MBA'EGUI REJAPO: Takuáral MBA'E REIPORU: Kyse. MBA'EICHAPA REJAPO: Eikyti pakõi takuára'i, petei (1cm) ipekue ha mokõi (2cm) rupi ipukukue. Enepyrü hagua, emoi po takuára'i ipukukuévo ha pokõi takuára'i ijykévo. Upéi pakõi takuára'íre embojoasa ohupytypeve ijuru remokarapa va'erã yvateoto umi pakõi takuára'i. Upéi embojoasa hagua yvygui yvateoto.
ANGU'A MBA'EGUIPA OJEJAPO: Peróva, seyro, mandyju ha tajy. MBA'ÉPEPA REJAPO: Hácha, kyse ha kuchára. MBA'EICHAPA REJAPO VAERÃ: Reikytí yvyra 1/2m. ha upéi rejo'o pe yvyra ipuntape peteí po hyepyoto. Uperire ehapopí porã kysépe iporãve hagua, ejatapyimi upéi rejo'o haguépe opyta hagua ipy'ugua porã. Oímbavove angu'a, upéape rejoso arro, avati, mandi'o, ka'a ha pohã.
APYKA MBA'EGUI OJEJAPO: Séyro. MBA'ÉPE OJEJAPO: Hácha. MBA'ÉICHAPA OJEJAPO: Reikyti va'erã yvyra jasy renyhépe ani hagua onembyai voi, reikytíro jasy renyhépe ha'e hi'are heta ára. Ha reikytirire yvyra, tekotevê remopotí porã ha upéi rejapo apyka. Nde, reipota háicha. Apyka oimbavove ojeporu ojeguapy hagua ha kunumipepy reko ha inemondeha.
TEMBIPORU: Nhandy tav/ mbegwepi, karagwata, gwarepoti ha machete! GWYRAPARA
OJEJAPO NHANDY TAYGWI: Yvyra naikarei va'erã. Eipyhy va'erã eipiro ha upéi embopo'i mbytegui inhakãvo ha ipyvoto mbegue katu ha avei remohenda va'erã isã opyta hagua. Isã renhapyti va'erã ipyoto ha reiporutavove remot porã isã mokõive inhakãoto. Gwembepígwi rembojohasa hasa va'erã. Karagwata katu, jajoso va'erã angu'ápy isãra, upéi kwarahype remokã va'erã. Uperire reipoka va'erã mokoi isã ojoehe imbarete haguã upéicha otma gwyrapasãrã.
Hundíta ojejapo hagua tekotevè ojejogua goma po'i pohãrendágui. Peteí hunditarã tekotevè rejogua mbohapy po (60 cm) ha upéi remboja ha reikytí mbytépe. Upéi katu reheka vakapi sapatu tujakue reikytí po'i ipyharã rembokua mokõi hendápe ijapyraitepe ha renapytí pe goma po'i reikytí va'ekue. Uperire reheka peteí yvyra hérava sapirangy hakambyva reikytí ha renapytí hese pe goma mokõive hakambyre ha upéi katu oíma remarika haguaicha. Uperire rejapo yvyapirã tuju ijajyvagui emohatã kuarahy hakúpe. Hatã vove ome'êma reha'ã hagua gwyra.
HU'Y TEMBIPORU: Takuatí, mbegwepi, guyra peporaguekue, yvyratai katí, warepoti ha mbachetel Takuatí renhapopè porã va'erã, gwyra ragwépe rembopepo va'erã. Rembopepóvy erejopyma va'erã rehóvy mbegwepipe opapeve. Rejapo yvyrataigui hakuarã, embopo'i hopytapy ijapeve takuatí kuápy. Ha upéi ehapytí hatã.
KITAKWAHA OJEPORÚTA: Kyse, ju, mandyju ha yvyra yruko. OJEJAPO HAGUA: Reikyti va'erã yvyra ha remopoti. Uperire rejapo va'erã guyrapa ha remosã va'erã mandyju reipoka akwépy.
Ha upéixa renhepyrüma reipoka mandyju hape ojepoka akwe ome'è va'erã mbohapy akytã. Ha pe ju ha'ete va'erã pe jejapo rerahavy, reguahè va'erã rejapóvy ha'ete votõixa.
KYHA Reno ka'aguype ára porã jave reraha reiporu hagua, machete tuicháva ha haimbe porãva. Pe machete hína remopott hagua karaguata jere reike, hagua, ha reguahèvo itype mba'éichapa renepyrüta. Eipyhy karaguata hu'ãgui reitfra hatã ojei hagua. Ojeimaramo hogue remoí nde pyguype ha emondoro'imi mokõive upéi reitira ha opytáma hati'yre, peteí teíre upéicha rejapo. Upéa rejapd ka'aguypevoi ikatu haguáicha reru poãta nde kyha tuicháva ohóta amoite 30 matarupi, upéagui osêma peteí. Rerekomaríre upéa pe atyra ikatúma reru nde rógape. Nde rógapema peteí tei rehyvi, opyta hagua pe hyvi kuete. Upéi michími rejoso angu'ápe. Uperire remoí kuarahype ikatu hagua ikã. Ikambamaramo, pe ikã va'ekue opyta hatã umi hyvikue, upeicharo rejoso jevy va'erã michími hu'ü hagua. Upéa opamaramo enongatu ha pyhare enohemba iko'ê hagua ysapype, peteí pyharente. Pyhareve voi porã refíepyrüma reipoka pe hyvikue, peteí teí ojoehe Ha upéa ipukúta ohóvo, pe opátavo hína, ani reheja opa, ikatuhaguaicha re- ^'mbojoapy. Upéicha ipukúya ohóvo. Ipukumaramo reipoka va'ekue rembyapu'a.
Heta otmarõ opytáma peteí apu'árõ. Pe 30 mata rerü va'ekuégui osèta 5 apu'a tuicháva. Umi apu'a oimarõ renepyruma remot yvyra. Pe yvyra tekotève reru imbareteva. Rejatyka ojohovái, remba'apo porã hagua remot va'erã kuarahy'ãme. Pe yvyra opyta va'erã 2 m upéa opytáma hína kyha pukukuerã. Yvatekue yvyra upéichante avei. Oimbáma yvyra. pe yvyguio embohasa asa rehóvo. Pe 5 apu'águi opytáma va'erã pe reipoka va'ekue ha'eno 20 rupi. Ipukúva 2 m rupi petel tet. Pe 20 sã remot rehóvo, va'erã mbytépe, yvyra kotaitégui rehepyrü remot rehóvo, agui mimi ojohegui petei po rupi. Ipu'aka hagua.
MBARAKA Mbaraka rejapo hy'akua'i ajúgui. Reipe'a raê hy'akua ijapejúva, enopí ha emokuã remopott hagua, avei hi'yva rendagua. Rejapórõ jerokyhape rembopupu yrukume. Ejapo ha emot hi'yvarã, embojegua reipotaháicha. Ipúhagua remoi va'erã hyepype yvaü terã takuara'i rakangue. Rejapopa rire, jeroky remongarai ne mbaraka. Umi ava ojapo mbaraka oiporu hagua ojeroky jave ha ofíembo'e jave, petei kuatia marangatuicha. Ha'e kuéra oiporu mbaraka ohecha Tupã opu'ã oúvo ikatuháicha.
MBO'Y MBA'EGUI OJEJAPO: Mbo'y ha gwyra rague. MBA'ÉPE REJAPO: Ju ha pinda sã. MBA'ÉICHAPA REJAPO VA'ERÃ: Eipyhy mbo'yrã pinda sã ha ju. Ha upéi júpe eikutu mbo'y ha rembohasa mbyterupi pindasã, heta rembohasa rire renapyti gwyra rague hese. Upéa reiporu hagua nde ajúra rehe ha poraheihapy avei rembojoasa nde jehe mitã ha oimeraèva ikatu oiporu.
MONDE MBA'ÉPA JAIPORU HA NAIKOTEVÊ: Mbachete ha hácha. MBAÉICHAPA JAJAPO: Reikytí va'erã peteí pindo terã yvyra ipoguasúva 20, 25 cm ipoguasukue 3m terã 4, ipohyi porãtava. Eru mymba ka'aguy rape iporã vehápe. Ha eikyti peteí yvyra hakambyva ha heta ipo'íva ijetakeora embohakua ijapype ha upéi ejatyka pe yvyra poguasu kotarepe hakambyva earmase háguio ha umi ipo'ireíva ijetakeorante. Ha upéi eiporu guembepi terã ysypo monde akãsãra ha eiporu oimeraèva yvyra ha ejokua ijetakeora, yvyra po'i ijyvyra'i ipyrüha rendara. Ha upéi emoí petei inakãsãre ehupi ha emoi ipy rendáre avei hagua mymba ou ha ohasávo iguyrupi. upéi ejopia yvyra roguépe mymba ani hagua ojere mondégui. Ymave monde ava kuéra oiporu eterei va'ekue. ko'anga rupi ndojeporuvéi nda'iporivéigui ka'aguy ha mymba ka'aguy. Ha fíande tekotevê jajepy'apy avei ko'agagua nanemitã onepyrúma ndoikuaavéi umi mymba anetehápe. Ndohechavéigui hera teérupi.
MONDEPI MBA'EPA REIPORU: Yvyra po'i puku imbarete porãva, mbohapy yvyra hakambyva, michími yvyra ha heta yvyrasa'i ijerére guarã. MBA'EPA REIPORU: Mbachete terã foise MBA'EICHAPA REJAPO: Emoheno pe yvyrapo'i puku remoisehápe, ejaty umi mokõi yvyra hakambyva reikyt!va'ekuépe. Ha huguái emopu'ã enapytt oimeraê yvyra'imátare. Embochikero, petei hendaguio ani hagua mymba ou oimèháguiorei. Upéi earma emot hembi'urã.
MYNAKÜ REJAPO JAVE: Eipyhy eisyryviro gwembepi, ha emoi ypy petei áry eheja upépy. Upe'aja eikytt takuari ha ehapopt puku porã. Embyaty peteí hendápy reiporu hagua. EikytT ysypo reikwaa hagua mba'éichapa tuixáta ne mynakü rejapo va'erã. Eipyhy gwembepi ha embojoasa takwari rehe. Peteixante embojoasa va'erã ani hagwa osè joavy. Ani ave reheja omendaramóva opoko hese, aiporõ omokangy ijapohápe. Mynakü iporã jaraha hagua kokwépy, jaru hagwa mandi'o, jety andai ha opaixagua. Iporã ave nhanhongatu hagua pype mba'e aju.
NUHA MBA'E REIPORÚTA: Peróva terã aguai, mbokaja rogue, terã guembe ha machete. MBA'ÉICHAPA REJAPO VA'ERÃ NUHÃ: Rejatyka yvyra po'i yvyre upéi enapytt. Yvyra po'i hu'ãre mbokaja ryviguigua. Emokarapa yvype yvyra michtva nuhãsã ha enapytt isã hese ha upévare emoí yvyra'i opyta hagua. Hi'ári emot ipyha rendagua. Ha emot petei nuhãsã ipukúva ha embojere opyruhagua ári. EmoT hembi'urã ha eha'arõ gwyra oguejy ha opyru upépe. Upéicha rejapo fíuhã. Iporã reipyhy hagua gwyra.
PINDA TEMBIPORU OJEPORUVA OJEPAPO HAGUA PINDA: Ita pyahu (nahãimbe'eha) ha alambre po'i. UPEICHA OJEJAPO: Reheka va'erã alambre po'i rejapo hagua pinda. Ha upéi reikytl mbykymimi pindarãicha. Reikyti rire remokarê va'erã pindarãicha. Ha ita pyahúpe rembohakua porã, ikatu haguaicha oike porã pira jurúre ha ojei'y haguaicha pira jurúgui.
PO'Y Gua'a rague sa'yju hovyva araity rehe remboja va'erã gua'a rague rerahavy opyta porã hagua. Terã reiporu arasari rague kwégui.
SARAKUA Yvyra oimerãevagui ojejapo ha opêrei'yv a gui. Jaiporu jekopiha ha avei kyse guasu. Rejapo hagua reikyt'i yvyra jekopiha'yvarãicha. Ipoguasukue ha ipukukue oguereko va'erã 1 1/2m. Ha uperire rembohakua va'erã ikatuhaguáicha oike porã yvyre. Onenoty pype: avati, kumanda, tukurupi'a, sandia, sapalho. Ha opaichagua temiti ra'yinguéguive. Peteí nande pope, namombo ha'yingue yvykuápe. Ha peteime katu rembokua hendagua. Jajoso hatã va'erã sarakua yvyre. Ha rembojere mbohapyhapeve. Nde pype rejaty temity remoí hagwe. Upéicha reho hese, renotymbameve.
TAKUA Takua rejapo hagua reheka va'erã pe takuára ka'agwype. Upéi reikytí va'erã 1 m, ikatu haguaicha osè porã. Reikytívove reipyhy va'erã machete ha renepyrü reipe'a pe ipirekue, reheja peteí kuarahy ohesape hagwame ikatu haguaicha ha'e ikã porã opyta. Ipu hagua reipe'a va'erã inakytãha hyepygui, upeicharõmante ikatu ipu. Reiporu'ymboyve tekotevè remongaraiuka oporaheivapa upéi katu ome'êma reiporu jerokyhape. Ha takuapu opytyvõ oporaheivape ojeroky. Ha takuapu oipytyvo oporaheivape ojeroky jave imbareteve hagua. Naikytí hagua takuára jaiporu va'erã hácha.
TATAINDVY Tataindy'y ojejapo hagua ojeheka ka'aguype yvyra hérava yary. Ta'yrusu onekytí va'erã mokõi oguerekova poapy pojave, ha mokõi ipukuveva mbytépe onenapyti hagua. Upéa katu onemoi hagua guyra rague. Tataindy'y onemol kasíke jerokyhápe imbarete hagua ojeroky jave hese ha onemongaraíta jave mitã onembopyahu va'erã. 34
YRUPÊ MBA'E REIPORÚTA: Takwáry, yvyra, inimbo, kyse ha vakapi. MBA'ÉICHAPA REJAPO VAERÃ: Machétepy reity takwáry, reikyt'i takwáry mbytérupi, reipe'a va'erã y, uperire remot va'erã kwarahypy ikã hagwã. Upéi reipe'a va'erã ipire pererí, embosa'i 180 pehengwe rupi ome'è peve petei yrupe kakwaava. Ha avei reikyt'i va'erã yvyra remoí hagwã hembe'yrâ. Renhapytí va'erã vakapi nde kwárto rehe pe takwáry ani hagwã nekyti. Upéixa renhepyru rejapóvy. Rejapopa rire remoí va'erã yvyra rembe'yrã, ha reikutúramo rerahávy inimbo karagwataguiguápy.
NE'ENDY Arasari = tukã'i Ejagarra = eipyhy Gwi = gui Hopytápy = hopytápe Iseguro = ipu'aka Mbachete = machete Mbegwepi = gwembepi = guembepi Mbo'y = po'y Parmo = po Rehóvy = rehóvo Rembopepovy = rembopepovo Renhapope = renèapope = rehavere Yvyra = etáka
Comissão Nacional de Professores Indígenas MEC- Secretaria de Educação Fundamental Presidente: Iara Glória Areias Prado Suplente: Jean Paraízo Alves Região Norte Titular: Raimundo Leopardo Ferreira Suplente: Misael Amancio Kabá Munduruku Titular: Joaquim Paulo de Lima Kaxinawá Suplente: Elizabete dos Santos Pisa Titular: Aumerino Raposo da Silva Suplente: Waxiy Maluá Karajá Titular: Fausto da Silva Mandulão Suplente: Higino Pimentel Tenório Região Nordeste Titular: Sabino Koiame Krahô Suplente: Claudemiro Bento de Matos Titular: Jerry Adriane Santos de Jesus Suplente: Iolanda dos Santos Mendonça Titular: José Agnaldo Gomes de Souza Suplente: Maria do Carmo do Nascimento
Região Centro-Oeste Titular: Maria de Lourdes Cáceres Nelson Suplente: Valentim Pires Titular: Francisca Novantino Pinto de Ângelo Suplente: Paulo Henrique Martinho Nambikuara Titular: Anésio Alfredo Pinto Suplente: Korotowi Taffarell Região Sul Titular: Pedro Alves de Assis Suplente: José Cuzugn Ndili Titular: Irani Miguel Suplente: Sauri Pafej Manoel Antônio Região Sudeste Titular: Alzenira Felipe Marques Suplente: Valmores Conceição da Silva Comissão de Análise de Projetos de Educação Escolar Indígena Titular: Elias Renato da Silva Januário Suplente: Gilvan Müller de Oliveira Titular: Isabelle Vidal Giannini Suplente: Antonella Maria Imperatriz Tassinari Titular: Ruth Maria Fonini Monserrat Suplente: Lucy Seki