Supervizaun Parlamentu nian ba setџ«сr seguransa no jџ«±neru

Tamanho: px
Começar a partir da página:

Download "Supervizaun Parlamentu nian ba setџ«сr seguransa no jџ«±neru"

Transcrição

1 Nota PrЏ«Ўtika 7 JЏ«±neru no Pakote MatЏ«±ria RSS Supervizaun Parlamentu nian ba setџ«сr seguransa no jџ«±neru KONTEЏЄвDU TansЏ«Ў jџ«±neru importante ba supervizaun parlamentџ«ўr? OinsЏ«Ў jџ«±neru bele integra iha supervizaun parlamentџ«ўr? Dezafiu no oportunidade iha situasaun pџ«сskonflitu Pergunta sira kona-ba supervizaun parlamentџ«ўr Informasaun tan Iha rekoџ«рesimentu forte katak reforma setџ«сr seguransa (SSR) tenke prenxe nesesidade seguransa ba mane, feto, labarik mane no labarik feto. Integrasaun kestaun jџ«±neru hanesan fatџ«сr fundamentџ«ўl ba setџ«сr seguransa nia efikџ«ўsia no responsabilizasaun, inklui mџ«сs apropriasaun lokџ«ўl no lejitimidade husi prosesu SSR. Nota informasaun ida-neўзe aprezenta introdusaun badak kona-ba benefџ«їsiu sira ne'ebџ«± bele hetan bainhira integra kestaun jџ«±neru ba supervizaun parlamentџ«ўr ba setџ«сr seguransa, inklui mџ«сs informasaun prџ«ўtiku. Nota informasaun ida-neўзe bazeia ba instrumentu ida ne'ebџ«± naruk liu, no rua neўзe hotu hanesan parte ida husi Pakote Informasaun kona-ba JЏ«±neru no SSR. Pakote Informasaun ida-neўзe iha objetivu atu fџ«с introdusaun kona-ba kestaun jџ«±neru ba ema sira ne'ebџ«± envolve iha prosesu SSR no hakerek polџ«їtika kona-ba SSR. Pakote informasaun ida-neўзe inklui instrumentu 12 hamutuk nota informasaun - haree informasaun liutџ«ўn. Tanba sџ«ў mak jџ«±neru neўзe sai importante ba supervizaun parlamentџ«ўr? Supervizaun parlamentџ«ўr ba setџ«сr seguransa: ЎЖLezilatura neўзe ezerse supervizaun parlamentџ«ўr hodi aprova lei neўзebџ«± define no regula servisu sira seguransa nian no sira-nia podџ«±r no hodi adota apropriasaun orsamentџ«ўl neўзebџ«± korresponde ba situasaun. Kontrolu hanesan neўзe bele bele mџ«сs inklui estabelese provedџ«сr parlamentџ«ўr ida ka komisaun ida neўзebџ«± bele halaўзo investigasaun kona-ba keixa sira neўзebџ«± husi pџ«вbliku. JЏ«±neru refere ba papџ«±l no relasaun, natureza personalidade, atitude, komportamentu no valџ«сr neўзebџ«± sosiedade atribui ba feto no mane sira. Ho nuneўзe, ЎЖjЏ«±neruЎЗ refere ba diferensa entre mane no feto ne'ebџ«± aprende tiha ona, enkuantu ЎЖseksuЎЗ refere ba diferensa biolџ«сjika entre mane no feto. Iha papџ«±l jџ«±neru oioin entre kultura ida-idak, no mџ«сs iha kultura nia laran, ne'ebџ«± bele muda husi tempu ba tempu. JЏ«±neru la refere deўзit ba feto no mane sira maibџ«± mџ«сs refere ba relasaun entre sira. 1

2 Integra jџ«±neru ba supervizaun parlamentџ«ўr ba setџ«сr seguransa bele ajuda atu kria polџ«їtika sira seguransa nian no instituisaun sira neўзebџ«± responsavel, efetivu no ekuitativu: PolЏ«їtika sira seguransa nian maka bazeia ba nesesidade sira neўзebџ«± inkluzivu Deputadu sira, nuўзudar reprezentante sira neўзebџ«± eleitu hosi eleitoradu espesџ«їfiku, iha responsabilidade atu fџ«с fiar katak nesesidade seguransa feto, mane, labarik feto no mane sira-nian neўзe inkorpora ba iha halo polџ«їtika seguransa nian. Porezemplu, violџ«±nsia neўзebџ«± bazeia ba jџ«±neru (VBJ), inklui trџ«ўfiku umanu, violџ«±nsia parseiru intџ«їmu, asaltu seksuџ«ўl no violџ«±nsia antipanleiru, sai nuўзudar ameasa boot liuhotu ida ba seguransa umanu iha mundu tomak. Prosesu halo polџ«їtika mak partisipativu, neўзebџ«± envolve iha kontestu luan husi autџ«сr sosiedade sivџ«їl sira, inklui organizasaun feto sira, ajuda garante konsensu pџ«вbliku konaba prioridade sira seguransa nian, no aumenta kapasidade resposta no lejitimidade polџ«їtika sira seguransa nian, instituisaun sira seguransa nian no parlamentu rasik. Instituisaun setџ«сr seguransa nian neўзebџ«± efetivu operasionalmente Parlamentu sira bele foti medida atu aumenta reprezentasaun feto nian iha instituisaun sira setџ«сr seguransa nian no iha kargu sira governu nian neўзebџ«± relevante, neўзebџ«± hatudu tiha ona katak iha benefџ«їsisu sira operasionџ«ўl neўзebџ«± luan. Parlamentu dezempeџ«рa papџ«±l esensiџ«ўl hodi prevene no halo instituisaun sira setџ«сr seguransa nian neўзe sai responsavel ba diskriminasaun, asџ«±diu seksuџ«ўl no violasaun sira direitus umanus nian. Halo desizaun parlamentџ«ўr neўзebџ«± reprezentativu NЏ«вmeru membru parlamentџ«ўr feto no mane hanesan mak boot liutџ«ўn, inklui ba komisaun sira defeza no seguransa nian, bele haforsa lejitimidade no ekuidade parlamentu nian. Globalmente, iha tinan 2007, deputadu sira hamutuk 82.6% mak mane deўзit. Kaixa 1 Kria polџ«їtika sira seguransa nian neўзebџ«± responsivu ba jџ«±neru no partisipatџ«сria iha ЏЄЎfrika SЏ«вl Iha tinan 1996 Livru Mutin kona-ba Defeza NasionЏ«Ўl ba RepЏ«вblika ЏЄЎfrika SЏ«вl elabora husi Laurie Nathan husi Universidade Cape Town. Ezbosu primeiru husi dokumentu neўзe hetan komentџ«ўriu klean husi organizasaun sosiedade sivџ«їl no membru sira husi indџ«вstria defeza nian. Buat ida-neўзe inklui seguransa umanu no fџ«с Џ«±nfaze ba kultura institusionџ«ўl neўзebџ«± la haree ba seksu, inklui obrigasaun husi MinistЏ«±riu Defeza atu identifika no elimina prџ«ўtika diskriminatџ«сriu sira no atitude sira iha forsa armada nia laran. Aleinde neўзe dokumentu neўзe ezije atu iha asaun afirmativu no programa sira oportunidade nian neўзebџ«± hanesan no mџ«сs rekoџ«рesimentu ba direitu feto sira-nian atu serbџ«ї iha kategoria no pozisaun sira hotu, inklui papџ«±l sira kombate nian. Livru Mutin neўзe mџ«сs ezije atu halaўзo revizaun defeza hodi fџ«с sai detalla sira operasionџ«ўl nian porezemplu hanesan doutrina, dezeџ«рu forsa nian, lojџ«їstika, armamentu, rekursu umanu no ekipamentu. Ho insistџ«±nsia husi feto parlamentu sira, Komisaun Permanente Konjuntu ParlamentЏ«Ўr ba Defeza ezije atu halaўзo konsulta nasionџ«ўl hanesan parte ida husi prosesu revizaun defeza nian. Variedade medida nian ida foti atu garante partisipasaun pџ«вbliku, inklui uza aviaun militџ«ўr no autokarru atu fџ«с transporte ba relijioza no lider relijiozu no komunitџ«ўriu sira, ativista ONG sira no reprezentante sira husi organizasaun feto siranian atu atende enkontru no seminџ«ўriu sira rejionџ«ўl nian. Organizasaun feto sira husi baze neўзe importante hodi bolu atensaun ba kestaun sira neўзebџ«± uluk ignora hanesan impaktu ambientџ«ўl militџ«ўr nian no asџ«±diu seksuџ«ўl ba feto sira husi pesoџ«ўl militџ«ўr. Atu hatџ«ўn ba kestaun hirakneўзe, sub-komitџ«± foun rua forma iha Sekretariadu Defeza nian. Finalmente, karakterџ«їstika partisipativu Revizaun Defeza nian hetan fiar atu ajuda prosesu harii konsensu nasionџ«ўl kona-ba kestaun sira defeza nian no hamosu lejitimidade pџ«вbliku ba estrutura sira seguransa neўзebџ«± foun. 2

3 Halo orsamentu ekuitativu no jestaun rekursu Analize ba orsamentu jџ«±neru no jestaun rekursu bele haforsa transparџ«±nsia, responsabilizasaun no distribuisaun ekuitativu ba fundu sira atu tau matan ba nesesidade seguransa feto, mane, labarik feto no mane sira-nian. Kumprimentu ba obrigasaun tuir direitu no instrumentu internasionџ«ўl Presiza integra supervisaun parlamentџ«ўr ba setor seguransa hodi kumpre ho direitu, instrumentu no norma internasionџ«ўl no rejionџ«ўl kona-ba seguransa no jџ«±neru. Instrumentu importante hirak neўзe inklui: Konvensaun kona-ba Eliminasaun Diskriminasaun hotu-hotu Kontra Feto (CEDAW, 1979) Deklarasaun Beijing no Plataforma ba Asaun (1995) Atu hetan informasaun liu tan, favor bele haree iha aneksu instrumentu kona-ba direitu no instrumentu internasionџ«ўl no rejionџ«ўl. OinsЏ«Ў jџ«±neru bele integra ba iha supervizaun parlamentџ«ўr? Dezafiu no oportunidade partikulџ«ўr sira neўзebџ«± envolve supervizaun parlamentџ«ўr ba setџ«сr seguransa neўзe diferente entre nasaun sira, tanba neўзe sujestaun tuirmai ba integrasaun kestaun sira jџ«±neru nian tenke adapta ba kontestu nasaun nian neўзebџ«± espesџ«їfiku: Atu kria polџ«їtika sira seguransa nian maka bazeia ba nesesidade neўзebџ«± inkluzivu Prosesu partisipatџ«сria - Implementa konsulta pџ«вbliku abranjente, inklui organizasaun feto no mane sira nian kona-ba polџ«їtika sira seguransa nian. - Kria mekanizmu sira ba debate pџ«вbliku, porezemplu hanesan audiџ«±nsia pџ«вbliku. - Membru Parlamentu ida-idak bele halo sirania an disponivel atu rona preokupasaun neўзebџ«± hatoўзo hosi organizasaun feto urbana no rurџ«ўl sira. PolЏ«їtika sira seguransa nian neўзebџ«± responsivu ba jџ«±neru - Inklui konteudu neўзebџ«± relasiona ho jџ«±neru porezemplu hanesan tau matan ba VBJ no promove partisipasaun hanesan feto no mane sira-nian iha instituisaun sira seguransa nian. - Uza linguajen neўзebџ«± inkluzivu ba jџ«±neru (ЎЖofisiЏ«Ўl polџ«їsia siraўз) no espesџ«їfiku ba jџ«±neru (ЎЖpesoЏ«Ўl militџ«ўr feto no mane) neўзebџ«± apropriadu. - Buka konsellu peritu sira jџ«±neru nian hodi elabora no halo revizaun ba polџ«їtika sira seguransa nian. - Estabelese grupu jџ«±neru, inklui feto no mane parlamentu sira, atu nuneўзe bele aumenta sensibilizasaun kona-ba kestaun sira jџ«±neru nian. - Realiza avaliasaun husi impaktu jџ«±neru ba polџ«їtika sira seguransanian neўзebџ«± hatoўзo nuўзudar proposta no eziste daudaun. Treinu ba jџ«±neru no mandatu sira ba ema sira neўзebџ«± halo polџ«їtika seguransa nian - Fornese treinu no harii kapasidade konaba jџ«±neru no kestaun seguransa nian ba membru parlamentu sira no sira-nia funsionџ«ўriu sira, liuliu sira neўзebџ«± tuur iha defeza no komisaun sira defeza no seguransa nian - Asegura katak kestaun sira jџ«±neru nian inklui iha mandatu komisaun sira defeza no seguransa nian. Atu haforsa efikџ«ўsia instituisaun sira setџ«сr seguransa nian Inisiativa sira atu aumenta rekrutamentu, retensaun no avansu ba feto sira iha instituisaun sira setџ«сr seguransa nian - Hamosu alvu espesџ«їfiku sira ba feto sira - nia rekrutamentu no retensaun. - Troka polџ«їtika sira rekursu umanus nian no prџ«ўtika ba ekilџ«їbriu moris servisu nian neўзebџ«± diўзak liu 3

4 - Delega no/ka husu dadus seksu neўзebџ«± namkari kona-ba abordajem ba jџ«±neru no kompozisaun ba instituisaun sira setџ«сr seguransa nian. - Husu anџ«ўlize sira kona-ba dezistџ«±nsia husi kadete feto sira iha akademia sira polisia no militџ«ўr nian, no mџ«сs iha faze tuirmai husi sira-nia karreira, no akompaџ«рa inisiativa sira atu hadiўзa feto nia retensaun. Formasaun jџ«±neru ba pesoџ«ўl setџ«сr seguransa nian - Asegura katak pesoџ«ўl setџ«сr seguransa nian hotu simu treinu jџ«±neru neўзebџ«± apropriadu. Lejizlasaun komprensivu kona-ba VBJ - HalaЎЗo monitorizasaun ba implementasaun kompromisu internasionџ«ўl, rejionџ«ўl no nasionџ«ўl kona-ba eliminasaun VBJ, inklui iha instituisaun sira setџ«сr seguransa nian. - Dezenvolve lejizlasaun, polџ«їtika no planu asaun nasionџ«ўl kona-ba eliminasaun VBJ neўзebџ«± subliџ«рa responsabilidade sira espesџ«їfiku ba aplikasaun lei, justisa no sistema penџ«ўl sira. Husu ba instituisaun no pesoџ«ўl seguransa nian atu responsabiliza atu halaўзo prevensaun no hatџ«ўn ba VBJ - Garante lejizlasaun klaru no kџ«сdigu konduta kona-ba responsabilidade pesoџ«ўl setџ«сr seguransa nian neўзebџ«± relasiona ho prevensaun interna no responde ba violasaun direitus umanus, inklui prosedimentu sira dixiplinџ«ўr nian. - Monitoriza keixa sira, investigasaun, kastigu ba violasaun direitus umanus husi pesoџ«ўl setџ«сr seguransa nian. - Estabelese inkџ«±ritu/estudu sira kona-ba natureza no estensaun asџ«±diu seksuџ«ўl no forma seluk VBJ nian ho instituisaun sira setџ«сr seguransa nian. ProvedЏ«Сr - Konsidera kriasaun pozisaun ida, hanesan provedџ«сr, ho podџ«±r sira neўзebџ«± espesiџ«ўl atu tau matan ba integrasaun kestaun jџ«±neru nian iha instituisaun sira defeza nian no instituisaun sira setџ«сr seguransa nian sira seluk. - Asegura katak gabinete Provedoria nian iha mandatu ida-neўзebџ«± apropriadu no koџ«рesimentu atu tau matan ba VBJ, inkluiekipa jџ«±neru no peritu sira jџ«±neru nian. Atu aumenta feto sira nia reprezentasaun no partisipasaun iha parlamentu Aumenta feto sira-nia reprezentasaun iha parlamentu - Implementa kuota sira partidu nian neўзebџ«± konstitusionџ«ўl, lejizlativu ka voluntџ«ўriu, reforma sistema eleitorџ«ўl no fornese apoiu no harii kapasidade ba kandidatu feto sira - HasaЎЗe koџ«рesimentu reprezentante sira partidu polџ«їtiku nian, no pџ«вbliku jerџ«ўl, konaba importџ«ўnsia ba reprezentasaun feto sira-nian iha polџ«їtika. Halo komisaun sira seguransa no defeza nian sai ekilibradu jџ«±neru liutџ«ўn - Aprova lejizlasaun neўзebџ«± ezije atu iha partisipasaun feto parlamentu sira-nian neўзebџ«± aumentadu ba komisaun sira neўзebџ«± relasiona ho seguransa. (Haree kuadru 2). - Konsidera atu kria alvu estratџ«±jiku ka kuota sira ba feto sira-nia partisipasaun iha estrutura sira komisaun nian hotu. Atu promove orsamentu neўзebџ«± ekuitativu no jestaun rekursu Orsamentu ba jџ«±neru - HalaЎЗo auditoria jџ«±neru ba orsamentu neўзebџ«± eziste no neўзebџ«± hatoўзo nuўзudar proposta hodi asegura fundu hodi tau matan ba nesesidade seguransa feto, mane, labarik mane no feto sira-nian. - Integra kestaun sira jџ«±neru nian ba proposta orsamentu. 4

5 Kaixa 2 IzraЏ«±l: reprezentasaun hanesan iha foti desizaun polџ«їtika seguransa nian Iha tinan 2005, Knesset, nuўзudar parlamentu IzraЏ«±l, pasa emenda ida ba Reprezentasaun Hanesan lei Feto nian iha tinan 1956 neўзebџ«± fџ«с mandatu ba inkluzaun feto sira iha ekipa neўзebџ«± nomea ba negosiasaun pџ«ўs no tau matan ba polџ«їtika interna, esterna ka seguransa. Membru parlamentu rua inisia lei ho kolaborasaun hamutuk ho Isha LЎЗIsha, nuўзudar organizasaun feto sira nian ida iha baze. Atu hetan aprovasaun lei neўзe, kolasaun organizasaun feto no pџ«ўs nian ida mak espesџ«їfiku forma no lobi ida-neўзebџ«± estensivu no kampaџ«рa media mџ«сs inisia. JЏ«±neru no aprovizionamentu defeza nian - Asegura katak fundu sira neўзe aloka tiha atu sosa farda no ekipamentu neўзebџ«± kompativel ba feto sira, no fasilidade ba feto sira no feto sira-nia nesesidade saџ«вde reprodutivu. - Asegura katak regulamentu komџ«±rsiu arma nasionџ«ўl nian bandu atu halaўзo komџ«±rsiu ho rejime ka individuџ«ўl sira neўзebџ«± komete VBJ. Instrument 7 mџ«сs inkluiўд - Ezemplu kona-ba kuota oioin ba feto sira - EstratЏ«±jia prџ«ўtiku atu tau matan ba VBJ - MЏ«±todu atu integra asuntu jџ«±neru iha orsamentu Dezafiu no oportunidade sira pџ«сskonflitu nian Iha ambiente sira pџ«сs-konflitu nian, papџ«±l supervizaun husi parlamentu neўзe dala ruma sai fraku. Maski nuneўзe, parlamentu sira iha oportunidade atu dezempeџ«рa papџ«±l konstrutivu hodi garante katak kestaun sira jџ«±neru nian integra ba prosesu kriasaun seguransa no rekonstrusaun instituisaun sira setџ«сr seguransa nian. Dezafiu sira ba integrasaun kestaun sira jџ«±neru nian PapЏ«±l no autoridade parlamentu nian bele estremamente hetan kompromisu, espesialmente iha relasaun ba supervizaun instituisaun sira seguransa nian hanesan militџ«ўr. Tanba setџ«сr seguransa neўзe nuўзudar Џ«Ўrea ida-neўзebџ«± kompleksu loos, membru parlamentu sira hotu laiha koџ«рesimentu ka abilidade neўзebџ«± sufisiente atu halaўзo supervizaun neўзebџ«± efetivu, espesialmente iha kontestu sira pџ«сs-konflitu nian. Membru parlamentu sira no instituisaun sira seguransa nian bele haree organizasaun sosiedade sivџ«їl hanesan oponente polџ«їtiku, no portantu lakohi atu servisu ho organizasaun sira feto nian. Partisipasaun iha polџ«їtiku no iha forsa seguransa bele iha asosiasaun negativu tanba violџ«±nsia pasadu no abuzu direitus umanus. Buat ida-neўзe bele sai difisil liutџ«ўn atu aumenta feto sira-nia partisipasaun. Bele iha rezistџ«±nsia atu prioritiza kestaun sira jџ«±neru nian, hanesan VBJ, bainhira ameasa sira seguransa nian seluk haree ba urjente liu. Oportunidade sira atu halo integrasaun ba kestaun sira jџ«±neru nian Parlamentu sira bele defende inkluzaun feto sira (hanesan feto parlamentu sira) iha negosiasaun pџ«ўs no integrasaun kestaun sira jџ«±neru nian ba akordu pџ«ўs nian. Akordu pџ«ўs nian dala ruma serve hanesan kuadru ba RSS. Supervizaun kona-ba dezarmamentu, demobilizasaun no prosesu re-integrasaun bele fornese pontu entrada atu asegura katak eis kombatente feto no mane sirania nesesidade tau matan tiha ona adekuadamente. Autoridade Parlamentu nia autoridade orsamenteџ«ўl, supervizaun no lejizlativu posibilita parlamentu atu influensia reforma neўзebџ«± responsivu ba jџ«±neru husi justisa no sistema penџ«ўl nian. 5

6 Prosesu RSS fornese oportunidade ba membru parlamentu sira atu asegura katak kestaun jџ«±neru hanesan VBJ hetan atensaun no inisiativu sira maka espesџ«їfiku foti atu rekruta feto sira. Transformasaun polџ«їtika eleitorџ«ўl pџ«сskonflitu nian no parlamentu rasik fornese oportunidade atu implementa medida sira hodi aumenta persentajen feto parlamentu sira (inklui iha komisaun defeza no seguransa) no estabelese mekanizmu konsulta nia organizasaun sosiedade sivџ«їl sira. DoadЏ«Сr sira bele mџ«сs hakarak atu fџ«с apoiu ba reforma sira neўзebџ«± responsivu ba jџ«±neru, inklui harii kapasidade jџ«±neru nian ba membru parlamentu feto no mane sira. Kaixa 3 Implementa kuota konstitusionџ«ўl: reforma iha Afeganistaun no Irake Afeganistaun muda husi nasaun ida neўзebџ«± feto nia direitu bandu totalmente ba direitu idaneўзebџ«± garante igualdade jџ«±neru husi lei. Iha Џ«Ўrea reprezentasaun polџ«їtiku, konstituisaun foun garante katak inkluzaun formџ«ўl feto siranian iha prosesu foti desizaun polџ«їtika. Artigu 83 afirma katak pelumenus kandidatu feto rua husi provџ«їnsia ida-idak tenke eleitu ba parlamentu. Provizaun konstitusionџ«ўl neўзe implementa ho susesu. Iha Eleisaun fulan Setembru tinan 2005, feto hamutuk 69, neўзebџ«± reprezenta maizumenus 27% husi membru 249 Wolesi Jirga, neўзebџ«± eleitu. NuneЎЗe mџ«сs, konstituisaun Irake foun, ratifika iha fulan Outubru tinan 2005, garante feto sira kadeira 275 iha parlamentu. Iha Irake mџ«сs, kuota konstitusionџ«ўl halaўзo tiha ona. Hafoin tiha eleisaun iha fulan Dezembru tinan 2005, feto mak reprezenta iha Konsellu NasionЏ«Ўl. Rezultadu eleitorџ«ўl neўзe partikularmente sai sifnigikante iha rejiaun ida-neўзebџ«± feto sira kontinua la sai reprezentativu iha prosesu foti desizaun polџ«їtika no, iha kazu ruma, falta direitu sidadania nian tomak.? Pergunta ba supervizaun parlamentџ«ўr Pergunta xave maka atu foti bainhira atu avalia serџ«ўke kestaun jџ«±neru neўзe integra ona iha supervizaun parlamentu ba setџ«сr seguransa neўзe inklui: Membru parlamentu sira ba komisaun defeza no seguransa nian simu ona kapasitasaun kona-ba jџ«±neru, hanesan treinu ka esplikasaun ba jџ«±neru ka lae? Iha ona estrutura formal no/ka informal atu halaўзo konsulta ho organizasaun sosiedade sivџ«їl kona-ba kestaun seguransa, inklui organizasaun feto sira ka lae? Sa reprezentasaun membru parlamentu feto no mane nian kona-ba komisaun sira neўзebџ«± relasiona ho defeza no seguransa? Gabinete provedoriaa estabelese ona no gabinete neўзe iha mandatu no kapasidade atu tau matan ba kestaun sira jџ«±neru nian? Iha inisiativa atu aumenta reprezentasaun feto nian iha parlamentu laran, hanesan sistema kuota ka apoiu ba kandidatu feto sira ka lae? Iha lejizlasaun neўзebџ«± aprova tiha ona hodi garante partisipasaun tomak no hanesan husi mane no feto instituisaun sira setџ«сr seguransa nian ka lae? Iha lejizlasaun adekuada kona-ba VBJ ka lae? Iha grupu kona-ba/jџ«±neru estabelese ona ka lae? Kestaun seguransa nian sira-neўзe diskuti tiha ona namanas iha grupu neўзe ka lae? Analize orsamentu ba jџ«±neru neўзe aplika tiha ona ba orsamentu sira neўзebe relasiona ho seguransa ka lae? Nota PrЏ«Ўtika ida-neўзe tradџ«вs ba Tetun husi UNMIT 6

Reforma Polísia no Jéneru

Reforma Polísia no Jéneru Nota Prátika 2 Pakote Informasaun kona-ba Jéneru no SSR Reforma Polísia no Jéneru KONTEÚDU Tanba sá mak jéneru importante ba reforma polísia? Oinsá jéneru bele integra ba reforma polísia nian? Dezafiu

Leia mais

Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál*

Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál* Versaun Avansada Distr. Jerál 9 Marsu 2017 A/HRC/34/11/Add.1 Orijinál: Lia-Inglés Tradusaun iha Tetum la ofisial Konsellu Direitus Umanus Sesaun-34 27 Fevereiru-24 Marsu 2017 Item Ajenda 6 Revizaun Periódika

Leia mais

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK

JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN SISTEMA JUDISIÁL SUBMISAUN: EZBOSU LEI IMPRENSA VERSAUN DAHULUK BA PARLAMENTU NASIONÁL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE (RDTL) 2014 Lia-makloken

Leia mais

Ekipa dezenvolve Kualifikasaun. Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel de Juñu 2017

Ekipa dezenvolve Kualifikasaun. Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel de Juñu 2017 Ekipa dezenvolve Kualifikasaun Esperensia Dezenvolve Kualifikasaun Nasional no Kursu area Servisu Sosiàl Nivel 3 29 de Juñu 2017 Introdusaun Servisu Sosiál Nivel III a) Prosesu dezenvolve kursu b) Objetivu

Leia mais

REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU

REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU REZUMU ANÁLIZE JURÍDIKU 20 Marsu 2018 AJAR no JU,S KESTAUN PRINSIPÁL Prinsípiu orientadór Autonomia Eskola Lian (literásia no instrusaun) Alunu ho nesesidade edukativa espesiál (NEE) Dezafiu barak relasiona

Leia mais

Manual Boa-Governasaun. Provedoria Direitus Humanus no Justisa

Manual Boa-Governasaun. Provedoria Direitus Humanus no Justisa Manual Boa-Governasaun Provedoria Direitus Humanus no Justisa Dili, Jullu 2016 Provedoria Direitus Humanus no Justisa Manual Boa-Governasaun KUALIDADE PRESTASAUN SERVISU BA PÚBLIKU DI AK LIU HO BOA GOVERNASAUN

Leia mais

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu

La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua. D. Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 77234330, email: laohamutuk@gmail.com Website: www.laohamutuk.org

Leia mais

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 5 JOVEN SIRA HO DEFISIENSIA UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy

Leia mais

DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN

DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN DEKLARASAUN UNIVERSÁL DIREITUS UMANUS NIAN Adota no haklaken tuir Rezolusaun 217 (III) Loron 10 fulan Dezembru, tinan 1948 Asembleia Jerál Nasoens Unidas Nian PREÁMBULU Konsidera katak rekoñesimentu ba

Leia mais

REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA

REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA REJIME ATU REGULA NA IN BA BENS IMÓVEIS NE EBÉ LAIHA DISPUTA Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste, iha artigu 54. 0 hametin ona katak sidadaun Timor oan hotu-hotu iha direitu atu sai na in privadu

Leia mais

Reprezentante Espesial Sekretáriu-Jeral Nasoins Unidas nian ba Timor- Leste no Primeiru Ministru Repúblika Demokrátika Timor-Leste;

Reprezentante Espesial Sekretáriu-Jeral Nasoins Unidas nian ba Timor- Leste no Primeiru Ministru Repúblika Demokrátika Timor-Leste; Aranju kona-ba restaurasaun no manutensaun seguransa públika iha Timor-Leste no kona-ba asisténsia ba reforma, re-estruturasaun no rekonstrusaun Polisia Nasionál Timor-Leste nian (PNTL) no Ministériu Interior

Leia mais

La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo

La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Pergunta Taur Matan Ruak Francisco Guterres Lu-Olo La o Hamutuk Institute Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org Dili,

Leia mais

REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL

REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE PARLAMENTU NASIONAL ESTATUTU KONA BA GRUPU FETO PARLAMENTAR TIMOR-LESTE NIAN Halo alterasaun iha loron 12 fulan Marsu tinan 2008 Sei konsidera ba buat ne ebé mak hakerek

Leia mais

Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian

Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian Fundasaun Mahein Nia Lian no. 26, 13 Dezembru 2011 Analiza Orsamentu Seitor Siguransa do Estadu ba Tinan 2012: Tuir Prespektiva Sosidade Sivil Nian Relatoriu Ne e Apresenta iha Parlementu Nasional Komisaun

Leia mais

Rekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian

Rekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian Introdusaun Rekomendasaun ba Timor-Leste hosi Revizaun Periódika Universal Konsellu Direitus Umanus ONU nian - 2016 Marsu 2017 Dokumentu ida ne'e alista rekomendasaun hosi Estadu Membru ONU ne ebé hola

Leia mais

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 4 JOVEN LGBTI UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy please contact

Leia mais

KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL

KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU EKONÓMIKU, SOSIÁL NO KULTURÁL Tradusaun La Ofisial KONVENSAUN INTERNASIONÁL KONA-BA DIREITU

Leia mais

MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras)

MINISTÉRIO DA JUSTIÇA. Consulta Pública. Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras) Consulta Pública Anteprojekto de Lei estabelese Regime Espesial hodi Define Titularidade ba Bens Imoveis (Lei de Terras) ONZE CAPÍTULOS: ESTRUTURA -OBJECTO E DEFINIÇÕES -DISPOSIÇÕES GERAIS -POSSE -USUCAPIÃO

Leia mais

INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI

INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI INFORMASUN KONA-BA POLÍTIKA RAI Dezembru 2016 KONKLUZAUN XAVE HOSI LEVANTAMENTU KONA-BA ASESU BA RAI, SEGURANSA POSE NO KONFLÍTU KONA- BA RAI IHA TIMOR-LESTE munisípiu programa munisípiu la'o s programa

Leia mais

Submisaun ba Komisaun A Parlamentu Nasionál Repúblika Demokrátika de Timor-Leste

Submisaun ba Komisaun A Parlamentu Nasionál Repúblika Demokrátika de Timor-Leste La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 332 1040 Mobile: +670 7734 8703 Email: info@laohamutuk.org Website:

Leia mais

Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional

Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional Demisaun Governu no Disolusaun Parlamentu Nasional Tenke Salva-Guarda Unidade Nasional Mahein Nia Lian Nú. 127, 11 Dezembru 2017 Foto: Timor Roman/Calisto da Costa, 2017 Fundasaun Mahein (FM) Website:

Leia mais

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO DISKURSU HOSI SUA EXCELENCIA PRIMEIRU MINISTRU KAY RALA XANANA GUSMÃO SEMINÁRIU HO OKASIAUN KONA BA INFORMASAUN 2 Jullu 2009 1 Ha u hakarak

Leia mais

SISTEMA JUSTISA IHA TIMOR-LESTE AVALIASAUN INDEPENDENTE NO ABRANJENTE BA NESESIDADE SIRA. Dili, Timor-Leste Loron 13, fulan Outubru, tinan 2009

SISTEMA JUSTISA IHA TIMOR-LESTE AVALIASAUN INDEPENDENTE NO ABRANJENTE BA NESESIDADE SIRA. Dili, Timor-Leste Loron 13, fulan Outubru, tinan 2009 SISTEMA JUSTISA IHA TIMOR-LESTE AVALIASAUN INDEPENDENTE NO ABRANJENTE BA NESESIDADE SIRA Dili, Timor-Leste Loron 13, fulan Outubru, tinan 2009 Índise I. Agradesimentu... 3 II. Lista Akrónimu... 4 III.

Leia mais

IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA

IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA IV GOVERNO CONSTITUCIONAL SECRETARIA DE ESTADO DO CONSELHO DE MINISTROS... KOMUNIKADU BA IMPRENSA Sorumutu Konsellu Ministru loron 16 fulan Marsu tinan 2011 Konsellu Ministru hala o sorumutu iha kuarta-feira,

Leia mais

A/HRC/19/17. Asembleia Jerál. Relatóriu hosi Grupu Traballu kona-ba Revizaun Periódiku Universál * Timor-Leste. Nasoins Unidas

A/HRC/19/17. Asembleia Jerál. Relatóriu hosi Grupu Traballu kona-ba Revizaun Periódiku Universál * Timor-Leste. Nasoins Unidas Nasoins Unidas Asembleia Jerál Distr.: Jerál 3 Janeiru 2012 Orijinál: Inglés A/HRC/19/17 Konsellu Direitus Umanus Sesaun ba dala sanulu-resin-sia Item 6 hosi Ajenda Revizaun Periódika Universál Relatóriu

Leia mais

Jornal da República DECRETO-LEI N.º 25/2015. DEKRETU-LEI N. u 25/2015. de 5 de Agosto. iha loron 5 fulan Agostu

Jornal da República DECRETO-LEI N.º 25/2015. DEKRETU-LEI N. u 25/2015. de 5 de Agosto. iha loron 5 fulan Agostu DECRETO-LEI N.º 25/2015 de 5 de Agosto DEKRETU-LEI N. u 25/2015 iha loron 5 fulan Agostu QUE CRIA O CONSELHO DE IMPRENSA E APROVA O SEU ESTATUTO NE EBÉ KRIA NO APROVA KONSELLU IMPRENSA NO NINIA ESTATUTU

Leia mais

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN #1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN #1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN #1 JOVEN FETO AGRIKULTÓR SIRA UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another copy

Leia mais

Relatóriu Mensál Governasaun nian prepara husi Unidade Apoiu Governasaun Demokrátika (DGSU) Misaun Integradu Nasoins Unidas iha Timor-Leste UNMIT

Relatóriu Mensál Governasaun nian prepara husi Unidade Apoiu Governasaun Demokrátika (DGSU) Misaun Integradu Nasoins Unidas iha Timor-Leste UNMIT RELATÓRIU MENSÁL GOVERNASAUN NIAN 1 Relatóriu Mensál Governasaun nian prepara husi Unidade Apoiu Governasaun Demokrátika (DGSU) Misaun Integradu Nasoins Unidas iha Timor-Leste UNMIT Timor Leste UNMIT Versaun

Leia mais

A/HRC/34/11. Asembleia Jerál. Nasoins Unidas. Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál * Timor-Leste

A/HRC/34/11. Asembleia Jerál. Nasoins Unidas. Relatóriu husi Grupu Serbisu kona-ba Revizaun Periódika Universál * Timor-Leste Nasoins Unidas Asembleia Jerál Distr.: Jerál 28 Dezembru 2016 A/HRC/34/11 Orijinál: lia-inglés Tradusaun ba Tetum la os ofisiál Konsellu Direitus Umanus Sesaun Da-Tolunulu resin haat 27 Fevereiru-24 Marsu

Leia mais

Rekomendasaun Polítika

Rekomendasaun Polítika Rekomendasaun Polítika ONG Ba Futuru / For the Future Projetu ida-ne e finansiadu hosi Uniaun Europeia no Australian AID. Vol: 3 Outubru 2014 Rekomendasaun Xave: 1. Hametin sistema protesaun ne ebé iha

Leia mais

Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian.

Komentáriu Ba Diresaun Jerál Estatístika - Ministériu Finansa Timor-Leste. Kestionariu Peskiza ba Atividade Negósiu 2015 Nian. La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Dom Alberto Ricardo, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel : +670 332 1040 Email: laohamutuk@gmail.com Website:www.laohamutuk.org Komentáriu

Leia mais

TAMBA SÁ V GOVERNO KONSTITUSIONAL HAMOSU SEFI.?

TAMBA SÁ V GOVERNO KONSTITUSIONAL HAMOSU SEFI.? V GOVERNO CONSTITUCIONAL Gabinete do Secretário de Estado para o Fortalecimento Institucional TAMBA SÁ V GOVERNO KONSTITUSIONAL HAMOSU SEFI.? Antesedente ho Introdusaun Timor-Leste halo ona progresu boot

Leia mais

GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN

GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl 2002 GLOSÁRIU ELEISAUN NIAN lia fuan kona ba eleisaun ho lian Tetun, Portugés, Inglés ho Indonézia Abríl

Leia mais

Conselho de Imprensa. Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro

Conselho de Imprensa. Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro Conselho de Imprensa Matadalan hodi interpreta Kode Étika Jornalítika nebe aprova ona husi Regulamentu Administrativu n. u 1/2017, 13 de Janeiro Díli, Loron 13, fulan Janeiru tinan 2017 Conselho de Imprensa

Leia mais

Rekomendasaun Polítika

Rekomendasaun Polítika Rekomendasaun Polítika NGO Ba Futuru / For the Future Projetu ida-ne e simu fundus hosi Uniaun Europea no Australian AID Hasa e protesaun ba feto no labarik iha area rural Dokumentu polítika ida-ne e prepara

Leia mais

Timor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil

Timor-Leste MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO. Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil MAIS CIDADANIA, MAIS DESENVOLVIMENTO Timor-Leste DCI-NSAPVD//3-8 Mais e melhor intervenção local das Organizações da Sociedade Civil Halo intervensaun lokál husi Organizasaun husi Sosiedade Sivil sai barak

Leia mais

UNDAF NIA REVIZAUN ANUÁL BA TINAN DARUAK

UNDAF NIA REVIZAUN ANUÁL BA TINAN DARUAK Índise Relatóriu Antesedénsia...2 Komentáriu Abertura ASRSG/RC Finn Reske Nielsen...3 Ex. mo Sr. João Gonçalves, Ministru Ekonomia no Dezenvolvimentu...4 Aprezentasaun rezultadu Revizaun Anuál UNDAF nian

Leia mais

Jose Neves Samalarua

Jose Neves Samalarua Jose Neves Samalarua Nudár Eis komisáriu KAK ita-boot hili dalan atu sai husi Komisáriu KAK hodi sai hanesan kandidatu PR ba eleisaun ida ne'e. Ha u hakarak atu husu, saida mak sai hanesan motivasaun prinsipál

Leia mais

Proposta Lei Komisaun Anti Korupsaun

Proposta Lei Komisaun Anti Korupsaun La o Hamutuk Institutu ba Analiza no Monitor ba Desenvolvimentu iha Timor Leste Timor Leste Institute for Development Monitoring and Analysis 1/1a Rua Mozambique, Farol, Dili, Timor Leste Tel: +670 3325013

Leia mais

Revizaun Estratéjika ba Nutrisaun Department of Foreign Affairs and Trade Rezumu Relatóriu

Revizaun Estratéjika ba Nutrisaun Department of Foreign Affairs and Trade Rezumu Relatóriu Revizaun Estratéjika ba Nutrisaun Department of Foreign Affairs and Trade Rezumu Relatóriu Dezembru 2017 Antesedente Maski iha nafatin esforsus hodi hadi ak estadu, deznutrisaun kontinua sai dezafiu dezenvolvimentu

Leia mais

PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu 2017 nian

PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu 2017 nian http://noticias.sapo.tl/tetum/info/artigo/1474640.html PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu... 10/16/2016 5:50 PM PM timoroan husu realizmu iha planeamentu ba Orsamentu Estadu

Leia mais

Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto

Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 47/2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO SOBRE OS PROCEDIMENTOS DE CONSULTA PÚBLICA E REQUISITOS DURANTE O PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL de 2 de Agosto

Leia mais

1. Ha'u halo ona alerta katak investimentu daudaun nian labele sakrifika dezenvolvimentu aban-bainrua nian.

1. Ha'u halo ona alerta katak investimentu daudaun nian labele sakrifika dezenvolvimentu aban-bainrua nian. MENSAJEN HOSI PREZIDENTE REPÚBLIKA TIMOR-LESTE, TAUR MATAN RUAK, BA PARLAMENTU NASIONÁL HO FUNDAMENTUS KONA-BA NIA VETU BA ORSAMENTU JERÁL ESTADU 2016 NIAN (Dekretu hosi Parlamentu Nasionál nr. 20/III,

Leia mais

PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru

PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru PARTE A: TROKA SUBSTANTIVA ALTERASAUN BA DEKRETU-LEI N. 3/2015, loron-15 fulan-janeiru Alterasaun 2018 Decreto-Lei 3/2015 DL CNB Observasaun Jurídiku Art 2, n. 2 (âmbito de aplicação) Foun Regula escola

Leia mais

Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste

Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste ALUMNI Husi almamater ida, ho neon ida, hamutuk nu udar roman ba Timór-Leste Departamento de Estudantes, Alumni e Empregabilidade I. Perfíl Alumni Universidade Nacional Timor Lorosa e (UNTL) nu udar Universidade

Leia mais

Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2)

Proposta Reforma Lei Tributária Hs. Viriato Seac (2) Aprezentasaun (1) ba Sorumutu Públiku Proposta Reforma Lei Tributária 2008 Organizasaun Sosiadade Sivil-nia Perspetiva April 21, 2008 Ideia Jerál Hs. Viriato Seac (2) Proposta Reforma Lei Tributária, halo

Leia mais

Observasaun konkluzivu sira kona-ba relatóriu inisiál Timor-Leste nian *

Observasaun konkluzivu sira kona-ba relatóriu inisiál Timor-Leste nian * United Nations Convention against Torture and Other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment Distr.: Jerál 15 Dezembru 2017 CAT/C/TLS/CO/1 Orijinál: Ingles Tradusaun iha Tetum la ofisial Komité

Leia mais

Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho

Submisaun Ba Prezidente da Repúblika Timor-Leste. Husi. La o Hamutuk. relasiona ho La o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 no +670 7234330, email: info@laohamutuk.org Website: www.laohamutuk.org

Leia mais

Mandate of the Special Rapporteur on extreme poverty and human rights

Mandate of the Special Rapporteur on extreme poverty and human rights NATIONS UNIES HAUT COMMISSARIAT DES NATIONS UNIES AUX DROITS DE L HOMME PROCEDURES SPECIALES DU CONSEIL DES DROITS DE L HOMME UNITED NATIONS OFFICE OF THE UNITED NATIONS HIGH COMMISSIONER FOR HUMAN RIGHTS

Leia mais

TRIBUNAL DE RECURSO Câmara de Contas

TRIBUNAL DE RECURSO Câmara de Contas TRIBUNAL DE RECURSO Câmara de Contas PLANU BA ASAUN ANUÁL - 2016 TRIBUNÁL BA REKURSU Kámara ba Kontas OBS: Favor refere ba versaun orijinál iha lia-portugés; Dokumentu ida-ne e tradús ba lia-tetun hosi:

Leia mais

Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba implementasaun Lisensamentu ambientál iha Timor-Leste.

Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba implementasaun Lisensamentu ambientál iha Timor-Leste. An edited version of this paper will be published in the forthcoming proceedings of the 2017 Conference of the Timor-Leste Studies Association. Dezenvolvimentu projetu infrastrutura sira no dezafiu ba

Leia mais

La o Hamutuk. Ezboso Lei Anti-Korupsaun

La o Hamutuk. Ezboso Lei Anti-Korupsaun La o Hamutuk The Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Pátria, Bebora, Dili, Timor-Leste P.O. Box 340, Phone: +670 332 1040 or +670-7234330 Email: info@laohamutuk.org

Leia mais

Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste. Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste

Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste. Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste Sesaun da-26 husi Grupu Serbisu UPR Out-Nov 2016 Relatóriu

Leia mais

Submisaun ba Departamentu Area Protejidu Sekretariadu Estadu Floresta, RDTL. 26 Marsu 2013

Submisaun ba Departamentu Area Protejidu Sekretariadu Estadu Floresta, RDTL. 26 Marsu 2013 La o Hamutuk Timor-Leste Institute for Development Monitoring and Analysis Rua dos Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste Tel: +670 3321040 Mobile: +670 77348703 Email: info@laohamutuk.org Website:

Leia mais

SITUASAUN Governasaun demokrátika iha Timor-Leste

SITUASAUN Governasaun demokrátika iha Timor-Leste Photography: Martine Perret / CPIO- UNMIT RELATÓRIU MENSÁL GOVERNASAUN NIAN Juñu 2010 SITUASAUN Governasaun demokrátika iha Timor-Leste 1 Relatóriu Mensál Governasaun nian prepara husi Unidade Apoiu Governasaun

Leia mais

Matadalan ba Orsamentu

Matadalan ba Orsamentu REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE Matadalan ba Orsamentu 2013 Sai sidadaun diak, sai heroi diak ba ita nia nasaun Introdusaun Sai sidadaun ida-ne ebé di ak, mak sai mós eroi foun ba ita-nia nasaun hanesan

Leia mais

INSTITUTO DE PETRÓLEO E GEOLOGIA DE TIMOR-LESTE, I.P. [TIMOR-LESTE INSTITUTE OF PETROLIU AND GEOLOGY] Dekreto Lei Numeru.

INSTITUTO DE PETRÓLEO E GEOLOGIA DE TIMOR-LESTE, I.P. [TIMOR-LESTE INSTITUTE OF PETROLIU AND GEOLOGY] Dekreto Lei Numeru. DRAFT LEI TRADUSAUN TETUM REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE SECRETARIA DE ESTADO DOS RECURSOS NATURAIS Rua Dom Aleixo Corte Real, Fomento Mandarin Dili Timor-Leste Telefone: +670 333 1089 ESBOSU LEI

Leia mais

Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011.

Série I, N. 42 SUMÁRIO. Jornal da República. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 $ 1.00 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011. Quarta-Feira, 23 de Novembro de 2011 Série I, N. 42 $ 1.00 SUMÁRIO MINISTÉRIO DA JUSTIÇA: DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro...5453 DIPLOMA MINISTERIAL NO. 23/ 2011 de 23 de Novembro O

Leia mais

Husi: Decio Ribeiro Sarmento, BMSc, MPH

Husi: Decio Ribeiro Sarmento, BMSc, MPH Dezafius husi mudansa klimatika: oinsa servisu nain saude ambiental no lideransa lokal sira halo hodi minimiza impaktu husi mudansa klimatika iha eskala lokal iha Timor-Leste? Husi: Decio Ribeiro Sarmento,

Leia mais

Submisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009

Submisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009 Submisaun Hamutuk Sosiedade Sivil-nian ba Ministeriu da Justisa kona-ba Anteprojecto Lei de Terras (Versaun Segundu) 19 Outubro 2009 Introdusaun Konflitus hadau-malu rai no uma mak dimensaun ida husi Krize-2006

Leia mais

TIMOR-LESTE NAFATIN LA-IHA JUSTISA BA VIOLASAUN DIREITUS UMANUS IHA TEMPU PASADU

TIMOR-LESTE NAFATIN LA-IHA JUSTISA BA VIOLASAUN DIREITUS UMANUS IHA TEMPU PASADU TIMOR-LESTE NAFATIN LA-IHA JUSTISA BA VIOLASAUN DIREITUS UMANUS IHA TEMPU PASADU Amnesty International nia Submisaun ba Revizaun Periódika Universál ONU nian, Novembru 2016 ÍNDISE SUMÁRIU EZEKUTIVU...

Leia mais

LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku

LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku LIAN FOUN: Juventude Timor-oan nia Envolvimentu iha Prosesu Polítiku i Organizasaun Counterpart International no Belun halo peskiza hamutuk. Counterpart International servisu hamutuk ho organizasaun nao-governu

Leia mais

Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun

Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun Bulletin Parlamentu Nasionál Nian husi JSMP Edisaun: Jullu 2010 Númeru: 2/2010 Seksaun II: Análiza konabá Esbozu Lei Instituisaun Memória no mós Reparasaun 1. Istoria prosesu dezenvolvementu esbosu Lei

Leia mais

REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL

REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL Decreto do Governo n. 18/2017, de 12 de Maio REGULAMENTU KAMPAÑA ELEITORÁL Liu husi kampaña eleitorál, partidu polítiku, koligasaun partidária no konkorentes sira ba eleisaun ba membru deputadu parlamentu

Leia mais

Oinsá mak VI Governu Konstitusionál fó atensaun ba ODS ne e?

Oinsá mak VI Governu Konstitusionál fó atensaun ba ODS ne e? Implementasaun Objetivu Dezenvolvimentu Sustentável iha Timor-Leste: Rekomendasaun ba governu foun VIII Governu Konstitusionál husi República Democrática de Timor-Leste 31 Marsu 2018 Jerry Courvisanos

Leia mais

Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero

Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero Seja um bom cidadão, seja um novo herói para a nossa Nação Política e Estrategia do Investimento Fundo Petrolífero Ministério das Finanças Dili, dia 27 de Outubro de 2016 Tópikus Aprezentasaun 1. Objetivu

Leia mais

SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA

SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA SURVEY 2013 IHA TIMOR-LESTE KONA-BA ASUNTU SEGURANSA NO POLÍTIKA INTRODUSAUN Iha 2013, Fundasaun Ázia hala o levantamentu nasionál ba daruak ho objetivu atu halibur opiniaun pesoál sira hodi tulun sukat

Leia mais

Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste. Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste

Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste. Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste Nasoins Unidas Nia Ekipa País nian iha Timor-Leste Relatóriu ba Revizaun Periódika Universal (Universal Periodic Review - UPR) ba Timor-Leste Sesaun da-26 husi Grupu Serbisu UPR Out-Nov 2016 Relatóriu

Leia mais

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE POLICY BRIEF # 2 JOVEN MIGRANTE SIRA IHA SIDADE DILI UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for more information or to request another

Leia mais

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 3 JOVEN SIRA NE EBE LA IHA SERBISU, LA TUIR EDUKASAUN, KA TREINAMENTU

LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 3 JOVEN SIRA NE EBE LA IHA SERBISU, LA TUIR EDUKASAUN, KA TREINAMENTU LA IHA JOVEN IDA MAKA HELA IHA KOTUK IHA TIMOR-LESTE ANALIZE SITUASAUN # 3 JOVEN SIRA NE EBE LA IHA SERBISU, LA TUIR EDUKASAUN, KA TREINAMENTU UNITED NATIONS DEVELOPMENT GROUP ASIA AND THE PACIFIC for

Leia mais

SUMÁRIO. Série I, N. 30. Jornal da República. Quarta-Feira, 2 de Agosto de 2017 $ 6.00 PUBLICAÇÃO OFICIAL DA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR - LESTE

SUMÁRIO. Série I, N. 30. Jornal da República. Quarta-Feira, 2 de Agosto de 2017 $ 6.00 PUBLICAÇÃO OFICIAL DA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR - LESTE Quarta-Feira, 2 de Agosto de 2017 Série I, N. 30 $ 6.00 PUBLICAÇÃO OFICIAL DA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR - LESTE SUMÁRIO MINISTÉRIO DO COMÉRCIO, INDÚSTRIA E AMBIENTE : Diploma Ministerial N.º 44 /2017

Leia mais

Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional

Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional Proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) 2015 ba Polisiamentu Komunitariu Presiza Apoiu Polítika husi Parlamentu Nasional Mahein Nia Lian Nú. 89, 30 Outobru 2014 Relatoriu Fundasaun Mahein Nia Lian ne e suporta

Leia mais

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO

REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOKUSAUN SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OKASIAUN BA TOMADA DE POSSE FUNCIONÁRIOS PÚBLICOS FOUN 01 Jullu

Leia mais

Pobreza no moris iha TL

Pobreza no moris iha TL Pobreza no moris iha TL Semináriu Universidade Monash Dili, 5 Novembru 2014 Husi La'o Hamutuk Institutu Timor-Leste ba Monitor no Analiza Dezenvolvimentu Rua Martires da Patria, Bebora, Dili, Timor-Leste

Leia mais

Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian

Liufali tan ITIE nian. Modelo transparência Timor-Leste nian REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO ALOCUÇÃO SUA EXCELÊNCIA PRIMEIRO-MINISTRO KAY RALA XANANA GUSMÃO NIAN IHA OCASIÃO SESSÃO ABERTURA CONFERÊNCIA REGIONAL KONA-BA INICIATIVA

Leia mais

[SCAN HUSI FOTOKOPIA]

[SCAN HUSI FOTOKOPIA] REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE MINISTÉRIO DA JUSTIÇA Direcção Nacional de Terras, Propriedades e Serviços Cadastrais Opsaun ba Politikas hodi Resolve Kestaun Rai no Propriedade iha Timor-Leste [SCAN

Leia mais

BA PROPOSTA ORSAMENTU PARLAMENTU NASIONAL TINAN FISKAL 2014 Luta Hamutuk, Haburas Foundation, Fundasaun Mahein, CEPAD & TLMDC

BA PROPOSTA ORSAMENTU PARLAMENTU NASIONAL TINAN FISKAL 2014 Luta Hamutuk, Haburas Foundation, Fundasaun Mahein, CEPAD & TLMDC DEKLARASAUN KONJUNTA BA PROPOSTA ORSAMENTU PARLAMENTU NASIONAL TINAN FISKAL 2014 Luta Hamutuk, Haburas Foundation, Fundasaun Mahein, CEPAD & TLMDC DISPOZISAUN JERAL Tinan fiskal 2013 atu remata dadaun,

Leia mais

Workshop International konabá Integridade iha Estadu

Workshop International konabá Integridade iha Estadu REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE GABINETE DO PRIMEIRO-MINISTRO Workshop International konabá Integridade iha Estadu Hotel Timor - 11 Marsu 2005 Konkluzaun no rekomendasaun sira Komisaun Diretiva Workshop

Leia mais

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013

Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha Setór Dezenvolvimentu Ekonómiku 1 19 Juñu 2013 Caicoli Street, Dili -Timor Leste / Phone 77422821 / 77265169 Arsen_ctl@yahoo.com.au / nizio_pascal@yahoo.com Deklarasaun Sosiedade Sivíl ba Enkontru Timor-Leste ho Parseiru Dezenvolvimentu iha 2013 Konteúdu

Leia mais

Jornal da República. funcione como efectivo elo de ligação entre o Estado, a Sociedade Civil e os Parceiros de Desenvolvimento.

Jornal da República. funcione como efectivo elo de ligação entre o Estado, a Sociedade Civil e os Parceiros de Desenvolvimento. funcione como efectivo elo de ligação entre o Estado, a Sociedade Civil e os Parceiros de Desenvolvimento. ne ebé refere, kontestu izolamentu ne e mós fo dalan ba interdependénsia (depende ba malu) entre

Leia mais

Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun

Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun Relatorio ba Comissaun C Parlamento nian kona ba TSP II nia Missaun Saida mak TSP? TSP nia significado mak Programa ba Tulun Transisaun (Transition Support Program - TSP) programa ida neebe Governo fo

Leia mais

Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun

Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun Opiniaun Legal Politika Kona- ba Rezolusaun Parlamentu Nasional No. 11/2014 (Da necessidade de Realizaçāo de uma Auditoria ao Sector da Justiça) Introdusaun Iha tinan ne e deit (2014), Parlamentu Nasional

Leia mais

Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto

Jornal da República DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017 DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017. de 2 de Agosto. de 2 de Agosto DIPLOMA MINISTERIAL N.º 45 /2017 de 2 de Agosto REGULAMENTO RELATIVO AO ESTATUTO E REGRAS DE PROCEDIMENTOS PARA A COMISSÃO DE AVALIAÇÃO PARA A GESTÃO DO PROCESSO DE AVALIAÇÃO AMBIENTAL PARA PROJETOS DA

Leia mais

Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional

Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional Dekretu do Governu n. 17/2017, de 12 Maiu Regulamenta atividades fiskalizasaun, observasaun no kobertura mediátika ba eleisaun Deputadus Parlamentu Nasional Realiza eleisaun ida ne ebé livre no justa signifika

Leia mais

Outubru 2011 Edisaun No. 4

Outubru 2011 Edisaun No. 4 Outubru 2011 Edisaun No. 4 Konaba ADB nian Estratejia Parseria Pais Estratejia Parseria Pais (EPP) mak Banku Dezenvolvimentu Aziátiku (ADB) nian plataforma prinsipal atu halo dezenu operasaun hodi presta

Leia mais

ESBOSU BA KONSULTA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE. DEKRETU LEI KONA BA BIODIVERSIDADE No. /2012

ESBOSU BA KONSULTA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE. DEKRETU LEI KONA BA BIODIVERSIDADE No. /2012 ESBOSU BA KONSULTA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR-LESTE DEKRETU LEI KONA BA BIODIVERSIDADE No. /2012 Timor-Leste iha biodiversidade boot, no nia iha ekosistema no espésie endémika bara barak ne ebé iha

Leia mais

INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016

INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016 INTERVENSAUN BA PLENÁRIA EXTRAORDINÁRIA IHA PARLAMENTU NASIONAL KONA BA APRESIASAUN FOUN DEKRETO PARLAMENTU NASIONAL Nº20/III - OGE 2016 Parlamentu Nasional 8 de Janeiru de 2015 Sua Eselénsia Sr Prezidenti

Leia mais

I. Sistema halo relatóriu ne'ebé revee tiha ona

I. Sistema halo relatóriu ne'ebé revee tiha ona Nasoins Unidas Paktu Internasionál kona-ba Direitu Sivíl no Polítiku Distr.: Jerál 22 Novembru 2010 Orijinál: Inglés CCPR/C/2009/1 Komité Direitus Umanus Matadalan kona-ba dokumentu espesífiku ba tratadu

Leia mais

9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN

9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN :;L - \ Q.. -?..Di5 9 \1.?9 DEBATE age 2016 ~ INTERVENCAO INICIAL BANCADA FRETILIN ME~TAR Obrigado e muito Bom dia Sr. Presidente Parlamento Nacional e Caros Colegas Deputados, Sr. Primeiro Ministro ho

Leia mais

AVALIASAUN BA SETÓR NE E (SUMÁRIU): TRANSPORTE TERRESTRE/ESTRADA. 1. Dezempeñu, Problema, no Oportunidade sira iha Setór ne e

AVALIASAUN BA SETÓR NE E (SUMÁRIU): TRANSPORTE TERRESTRE/ESTRADA. 1. Dezempeñu, Problema, no Oportunidade sira iha Setór ne e Estratejia Parseria País: Timor-Leste, tinan 2010 2015 AVALIASAUN BA SETÓR NE E (SUMÁRIU): TRANSPORTE TERRESTRE/ESTRADA Mapa Dalan iha Setór ne e 1. Dezempeñu, Problema, no Oportunidade sira iha Setór

Leia mais

AVALIASAUN BA SETÓR PRIVADU (SUMÁRIU)

AVALIASAUN BA SETÓR PRIVADU (SUMÁRIU) Estratejia Parseria País: Timor-Leste, tinan 2011 2015 AVALIASAUN BA SETÓR PRIVADU (SUMÁRIU) A. Barreira sira-ne ebé Setór Privadu Enfrenta 1. Timor-Leste ninia setór privadu iha faze sira inisiál ba dezenvolvimentu

Leia mais

Reuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting

Reuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting JUDICIAL SYSTEM MONITORING PROGRAMME PROGRAMA MONITORIZASAUN BA SISTEMA JUDISIÁRIU Reuniaun Parseriu Dezenvolvimentu Timor-Leste Timor-Leste Development Partnership Meeting Reforsa Kuadru Lejislativu &

Leia mais

INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,...

INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,... INTERVENSAUN POLITIKA BANKADA PARTIDO CNRT NIAN, IHA ÂMBITU RE-APRESIASAUN BA VETO POLITIKO BA OJE 2016, HUSI SUA EXCELÊNCIA,... Bankada Cnrt Friday, January 8, 2016, Dr. Vicente Guterres Senhores Vice-Presidentes

Leia mais

República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak

República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas. Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak República Democrática de Timor-Leste Ministério da Agricultura e Pescas Tékniku Kuda Fehuk Midar Ne ebé Di ak 2013 Nota: Informasaun iha lívru ida ne e hanesan matadalan jerál ba prátika kuda fehuk midar

Leia mais

Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane

Komponente PTM. Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris. Impaktu TMP ba sosio-ambiental. Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane Enkontru Públiku Efeitu hosi Projetu Tasi Mane ba ekonomia no povu nia moris Projetu infrastrutura Petróleu Tasi Mane TL hahú servisu ba korredór petróleu Tasi Mane iha 2010. Inklui iha Planu Estratéjiku

Leia mais

Jornal da República. Quarta-Feira, 26 de Junho de 2019 SUMÁRIO

Jornal da República. Quarta-Feira, 26 de Junho de 2019 SUMÁRIO Quarta-Feira, 26 de Junho de 2019 Série I, N. 25 $ 2.25 PUBLICAÇÃO OFICIAL DA REPÚBLICA DEMOCRÁTICA DE TIMOR - LESTE SUMÁRIO GOVERNO : Resolução do Governo N.º 21 / 2019 de 26 de Junho Resolução sobre

Leia mais

Avó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó?

Avó Me ar. Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó? Avó Me ar Autora: Rosa de Sousa no Teresa Madeira Ilustradór: Edi Mario. D. de Carvalho Tuir imi-nia hanoin, Sandrina tenke halo saida atu ajuda nia avó? Baibain iha fulan ida dala ida Sentru Saúde organiza

Leia mais

REPUBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE NIAN SEKRETÁRIA ESTADU JUVENTUDE NO DESPORTU

REPUBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE NIAN SEKRETÁRIA ESTADU JUVENTUDE NO DESPORTU REPUBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR-LESTE NIAN SEKRETÁRIA ESTADU JUVENTUDE NO DESPORTU Prefásiu Ha u-nia solok hanesan Sekretáriu Estadu ba Juventude no Desportu atu aprezenta Polítika Nasionál Juventude foun

Leia mais

Lei Fundu Minarai nian

Lei Fundu Minarai nian Pagina 1 Lei Fundu Minarai nian Tradusaun la os ofisial Lei ida ne e estabelese ba Fundu Minarai nian, atu hodi kumpre lei nebé hakerek tiha ona iha Konstituisaun Repúblika, Artigu 139. o. Tuir lei nebé

Leia mais